Učitelia žalujú štát: Slovensko deťom utečencov nepomohlo, len čerpalo eurofondy

Zároveň kritizuje neefektívne čerpanie štrukturálnych fondov Európskej únie, ktoré mali byť využité na ich podporu.

Podľa Slovenskej komory učiteľov napriek predžalobnej výzve zo 16. februára 2025, opakovaným upozorneniam na Komisii štrukturálnych fondov pre cieľ štyri, výhradám zástupcov Európskej komisie, ako aj komisára pre deti štát neurobil pre integráciu detí utečencov prakticky nič. Situácia sa namiesto zlepšenia zhoršuje.

Pomoc, ktorá nikdy neprišla?

Ako ukázala vládna analýza z 28. apríla 2025, Slovenská republika na ukrajinských utečencoch finančne profitovala. Ich pracovný prínos bol vyšší než investície, ktoré do nich štát vložil. 

„V oblasti školstva Slovensko získalo približne sto miliónov eur z fondov EÚ, ktoré mali byť určené na podporu vzdelávania ukrajinských žiakov. Peniaze však použili najmä na rekonštrukcie škôl. Samotné deti dostali len minimálnu alebo žiadnu podporu v oblasti jazykovej prípravy či psychologickej pomoci,“ uvádza SKU vo svojom podnete.

Tisícom žiakov tak hrozí predčasné ukončenie školskej dochádzky, strata identity, posttraumatická stresová porucha, sociálne vylúčenie a potenciálna radikalizácia.

Zarážajúce sú podľa učiteľskej komory aj čísla. V roku 2024 štát investoval do jazykovej podpory pre približne 20-tisíc detí, z toho 75 percent ukrajinského pôvodu, len približne pol milióna eur. 

V prepočte ide o 25 eur na dieťa za celoročný kurz slovenského jazyka, čo je v ostrom rozpore s odporúčaniami Katalógu podporných opatrení podľa školského zákona. SKU tvrdí, že v skutočnosti sa jazykové kurzy vôbec neodohrali.

Zákazy materinského jazyka a tresty za traumy

Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov upozornil aj na prípady, v ktorých školské zariadenia zakazovali deťom rozprávať sa po ukrajinsky, sprísňovali režim počas prestávok, rušili voľný pohyb školákov a nerešpektovali ich potreby. 

„Jazyková príprava bola často obmedzená na krátkodobé doučovania bez systémového rámca. V mnohých prípadoch školy nesprávne interpretovali správanie detí trpiacich PTSD (posttraumatickou stresovou poruchou) ako nevhodné správanie, ktoré trestali,“ opísal Križo.

Psychologickú a odbornú pomoc podľa neho poskytovali len v zanedbateľnej miere najmä zo strany mimovládnych organizácií a aktivistov. Štátne centrá poradenstva a prevencie a výchovno-vzdelávacie inštitúcie nedokázali zabezpečiť dostatočné kapacity odborníkov vrátane ukrajinských asistentov.

„Denne riešime desiatky prípadov. Školy tieto deti nevzdelávajú, neposkytujú im špeciálnu podporu. A štát, ktorý na to dostal peniaze, neurobil v podstate nič,“ hovorí Križo.

Chlapec s traumou, škola s predsudkami

Na základnej škole v Bratislave dostával ukrajinský chlapec už druhý rok po sebe pokarhania a dvojky zo správania.

Zatiaľ čo prvý rok zvládol bez problémov a rýchlo sa naučil po slovensky, v súčasnosti má vážne problémy v učení aj správaní. Škola si to vysvetlila ako dôsledok zlej výchovy či nevhodného rodinného prostredia.

Ako pre Štandard uviedol Križo, psychológovia pracujúci s ukrajinskými deťmi však odhalili opak. Chlapec nesie následky viacnásobnej traumy.

Napriek tomu mu školské zariadenie za dva roky nezabezpečilo ani jedného ukrajinského psychológa, neponúklo serióznu jazykovú podporu a komunitu ukrajinských detí rozdelilo zákazom rozprávať sa v materinskom jazyku.

Nech idú domov

Podobne alarmujúca situácia je aj na istom gymnáziu, kde riaditeľka opakovane odmietla prijať ukrajinské deti. Dôvod? Neuspeli na prijímacom pohovore zo slovenčiny. Dosahovali však výborné výsledky z matematiky a mali pozitívne odporúčania od odborníkov.

„Jednoducho povedala, že nebude diskriminovať slovenské deti, a ak sa Ukrajincom nepáči, nech sa vrátia domov,“ potvrdil zdroj blízky prípadu. 

Križo ozrejmil, že ministerstvo školstva pritom nijako neupravilo podmienky prijímacích skúšok, hoci okolité krajiny tieto pravidlá zmiernili, aby dodržali Dohovor o právach dieťaťa.

Dieťa nedostalo žiadnu odbornú pomoc

„Komplikovaným je aj príbeh dievčaťa, ktoré prežilo brutálne vojnové násilie, prišlo o rodinu a na Slovensko utieklo so starým otcom. V škole sedela ticho, nekomunikovala, výkony mala slabé. Učitelia však nevedeli, ako ju hodnotiť, a miesto podpory začali vytvárať tlak na starého otca,“ opísal Križo.

Školáčka pritom nikdy nedostala žiadnu psychologickú pomoc. Štát jej nezabezpečil ani jedného odborníka, ani špecializované poradenstvo. Pomoc napokon prišla až od občianskeho združenia. 

„Ministerstvo školstva ani kuratela pritom nedisponujú ukrajinsky hovoriacimi odborníkmi, hoci z eurofondov získali 75 miliónov eur na skvalitnenie starostlivosti. Rezort mal povinnosť vytvoriť tímy podpory. Neurobil nič,“ ozrejmil Križo.

Školy neprijímajú ukrajinské deti

Mnohé výchovno-vzdelávacie inštitúcie podľa neho netušia, že majú poskytovať ukrajinským žiakom špecifickú podporu, nevedia o navýšených normatívoch ani o tom, že môžu získať prostriedky na psychológov, asistentov či jazykové kurzy. 

Križo upozorňuje, že im chýbajú jasné a zrozumiteľné usmernenia, a preto namiesto potrebnej podpory často pristupujú k deťom sankčne až represívne. 

Za posledné dva roky sa situácia výrazne nezlepšila. Mnohé školy školákov z Ukrajiny neprijímajú, respektíve ak ich aj vezmú, robia to bez odborného vedenia a bez informácií o možnostiach a nástrojoch, ktoré majú k dispozícii.

„Na Slovensku reálne hrozí, že sa z generácie ukrajinských detí stane stratená generácia detí bez pomoci, bez šancí a s hlbokými ranami, ktoré mohli byť ošetrené. Ak nezareagujeme teraz, ponesieme dôsledky ako spoločnosť celé desaťročia,“ varuje Križo.

Ministerstvo školstva: Ukrajinské deti podporujeme

Ministerstvo školstva v stanovisku pre Štandard uviedlo, že za posledné roky zabezpečili množstvo opatrení, vzdelávaní aj financovania na podporu žiakov z Ukrajiny, ich rodín a pedagógov, ktorí s nimi pracujú.

„Vecne príslušní zástupcovia rezortu školstva pozvali zástupcu Slovenskej komory učiteľov Viktora Križa na stretnutie, na ktorom bol o zámeroch ministerstva informovaný,“ uvádza rezort vo svojom stanovisku. 

Reaguje tak na kritiku, že školy nevedeli o možnostiach podpory ani o navýšených normatívoch, ktoré im mali pomôcť začleniť deti odídencov.

Vzdelávanie učiteľov aj odborníkov

Rezort pripomenul projekty ako Erasmus+ zamerané na výučbu v multikultúrnom prostredí, webináre pre učiteľov a vedenie škôl či metodické príručky k výučbe slovenčiny ako druhého jazyka.

Od roku 2022 fungujú v každom kraji dvojčlenné tímy, ktoré výchovno-vzdelávacím inštitúciám pomáhajú so začleňovaním detí – vrátane tlmočníkov a ukrajinsky hovoriacich psychológov. Projekt, pôvodne financovaný UNICEF-om, pokračuje do konca roka 2025 zo štátneho rozpočtu.

„Primárnou úlohou týchto tímov je podpora škôl pri zaraďovaní ukrajinských žiakov, poskytovanie psychologickej pomoci a tlmočenia a asistencia pri výučbe,“ vysvetlilo ministerstvo.

Rezort zároveň zdôraznil, že výchovno-vzdelávacím inštitúciám prepláca jazykové kurzy pre odídencov. Od januára 2025 tak môžu školy zriaďovať takzvané adaptačné triedy ako dočasný podporný nástroj pre žiakov.

Okrem toho zorganizovali aj výzvu „Deň Ukrajiny“, ktorou chceli podporiť integráciu detí prostredníctvom kultúrnych a komunitných aktivít. Školy sa mohli zapojiť napríklad čítaním ukrajinskej literatúry, spoločnými filmovými premietaniami či jazykovými workshopmi.

Milióny na podporu ukrajinských detí

Na podporu ukrajinských detí sa podľa ministerstva využili aj prostriedky z eurofondov. Z programu Ľudské zdroje vyplatili 22 miliónov eur a z Programu Slovensko vyčlenili ďalších 41,82 milióna eur. 

Spolu teda ide o približne 64 miliónov eur, ktoré mali byť distribuované do školských zariadení. Na porovnanie – SKU tvrdí, že štát dostal 75 miliónov eur, čo ministerstvo označuje za nepresné.

Školy podľa rezortu dostávali takzvaný euronormatív na každé dieťa s postavením odídenca, napríklad na úrovni 3 919 eur ročne pre žiakov základných škôl. Podmienkou je účasť žiaka na formálnom vzdelávaní. 

Výdavky sa pritom vykazujú zjednodušene, podľa ministerstva aj z toho dôvodu, aby sa nezvyšoval počet štátnych zamestnancov potrebných na administratívnu kontrolu.

„Sme za otvorený dialóg s odborníkmi v každej oblasti, avšak v súlade s platnými právnymi predpismi Európskej únie,“ doplnil rezort školstva.

Zároveň odmieta tvrdenia, že by školy a odborníci nemali dostupné nástroje a financie na podporu detí z Ukrajiny. Dodáva však, že efektívne využitie týchto prostriedkov závisí aj od aktivity samotných výchovno-vzdelávacích inštitúcií a zriaďovateľov.

Európska komisia situáciu preveruje

Európska komisia eviduje podnet SKU, ktorá vo svojom liste upozornila na možné zneužitie finančných prostriedkov určených na integráciu detí utečencov v slovenských školách. 

„Komisia sa touto záležitosťou zaoberá,“ sprostredkovala pre Štandard Martina Štefániková z tlačového odboru Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

V súčasnosti je podľa nej predčasné hovoriť o ďalších krokoch. „Je príliš skoro na špekulácie,“ reagovala Štefániková na otázku, aké opatrenia by Komisia prijala v prípade potvrdenia porušenia pravidiel čerpania eurofondov alebo zanedbania práv detí zo strany členského štátu.

Podnetom, ktorý sa týka neefektívneho čerpania eurofondov a možného porušovania práv ukrajinských detí, sa aktuálne zaoberá aj Úrad verejného ochrancu práv.

„Evidujeme predmetný podnet. Verejný ochranca práv ho vybaví v rámci zákonných kompetencií, ktoré mu určuje zákon,“ povedal pre Štandard hovorca úradu Branislav Gigac.

Úrad zároveň opakovane upozornil na nedostatočné nastavenie systému povinnej školskej dochádzky pre žiakov so statusom dočasného útočiska a vyzval rezort školstva, aby zabezpečil spoľahlivé údaje o tom, koľko detí z Ukrajiny s dočasným útočiskom sa vzdeláva výlučne online a koľko nemá prístup k žiadnemu vzdelávaciemu prostrediu.