Cez Družbu k nám tečie 80 percent ropy, ale Zelenského taktika neohrozuje iba Slovákov

Ukrajinské útoky dronmi na ropovod Družba sa v auguste zopakovali už trikrát. Naposledy pred týždňom v noci na piatok (22. augusta), keď zasiahli prečerpávaciu stanicu v ruskom meste Uneča blízko hraníc s Bieloruskom.

Výsledkom sú niekoľkodňové výpadky dodávok pre Maďarsko a Slovensko, ktoré sú od tejto trasy prakticky plne závislé.

Centrum pre výskum energie a čistého vzduchu (CREA) uvádza, že Slovensko v júli tohto roka doviezlo takmer štyri pätiny ruskej ropy cez tento ropovod. Podobne je na tom aj Maďarsko. Obe krajiny boli podľa centra v roku 2024 závislé od dodávok ruskej ropy prostredníctvom Družby na 87 percent.

Hlavný problém, pre ktorý oba štáty zotrvávajú pri čiernom zlate z Ruska, spočíva v prepravných kapacitách a cene alternatívnej trasy. Hoci by ropovod Adria vedúci z Chorvátska teoreticky mohol do veľkej miery vykryť obom krajinám výpadok Družby, v praxi takáto zmena naráža na množstvo prekážok, pre ktoré sa ju maďarská MOL a slovenský Slovnaft zdráhajú podstúpiť.

Hlavným argumentom sú poplatky, ktoré si Chorváti pýtajú. Tie by oproti súčasnému stavu niekoľkonásobne zvýšili cenu prepravy. Prekážky však majú aj technologický charakter, najmä čo sa týka prechodu z tažšej ruskej ropy na inú, napríklad z Blízkeho východu, ktorá má odlišné zloženie.

Česko už Družbu nepotrebuje. Ale...

Hoci útoky Kyjeva priamo ohrozujú energetickú bezpečnosť najmä Maďarska a Slovenska, širšie vplývajú aj na ďalších európskych hráčov – napríklad na Česko a Nemecko.

Náš západný sused vlani doviezol cez ropovod Družba zhruba 42 percent ropy, ktorá pochádzala z Ruska. Od jari tohto roka touto trasou neprichádza ani kvapka. Dôvodom je rozšírenie kapacít západnej trasy (ropovod TAL, respektíve IKL). Družba tak ostáva už len ako záložná možnosť.

Napriek tomu prípadný dlhodobý výpadok Družby pocíti aj Česko.

Slovenská rafinéria Slovnaft totiž zabezpečuje pre tamojší trh zhruba desatinu dodávok nafty. V prvej polovici roka dokonca Česko doviezlo takmer o pätinu viac palív zo Slovenska [približne 410-tisíc ton, pozn. red.] než takto pred rokom.

Samozrejme, Slovnaft do Česka od 5. júna nemôže predávať produkty z ruskej ropy, keďže vypršala výnimka z Bruselu. Oficiálne tam teda posiela naftu rafinovanú z komodít prichádzajúcich na Slovensko z juhu ropovodom Adria. V prípade väčších problémov s ropovodom Družba však možno očakávať, že domáci trh bude mať prioritu a export sa obmedzí.

Český ekonóm Lukáš Kovanda píše, že takýto scenár „by významne ovplyvnil dodávky paliva v Českej republike, najmä vo východnej časti krajiny“ a pravdepodobne viedol „minimálne k dočasnému zvýšeniu cien na českých čerpacích staniciach“.

Pre Nemecko ide o omrvinky, ale problémy môže mať hlavné mesto

Čo sa týka najväčšej ekonomiky Európy, tá už dlhšie ruské čierne zlato nenakupuje. Severnou vetvou ropovodu Družba (cez Bielorusko a Poľsko) však do krajiny prichádza zhruba 120-tisíc ton (oficiálne) kazašskej ropy mesačne.

Americký denník Wall Street Journal píše, že najmä východné Nemecko vrátane Berlína a jeho medzinárodného letiska je do značnej miery závislé od tejto trasy.

Kazašskú ropu [fyzicky to môže byť aj ruská ropa, no Nemci majú kontrakt uzavretý s Kazachmi, kam sa posielajú aj platby, pozn. red.], spracováva rafinéria PCK v meste Schwedt.

Ak sa tok zastaví, región má zásoby na niekoľko dní a výpadky by zrejme veľmi rýchlo pocítil. Nemci to komunikovali aj po poslednom ukrajinskom útoku na Družbu. Treba však dodať, že odoberaný objem (približne 1,2 milióna ton ročne) predstavuje len okolo 1,5 percenta nemeckých potrieb a možno očakávať, že by sa dal pomerne flexibilne nahradiť.

Tlak na Maďarov a búranie dôvery

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obhajuje útoky na ruskú infraštruktúru ako legitímnu taktiku proti agresorovi. Na prvý pohľad ide o pádny argument. Aj Rusko útočí na ukrajinské energetické zariadenia. A nielen na tie, zasiahlo napríklad aj ropný sklad, ktorý patrí azerbajdžanskej spoločnosti SOCAR.

Vyvstáva však otázka, prečo Kyjev cieli svoju odvetu práve na uzly, ktorých funkčnosť je nevyhnutná pre tok ruskej či kazašskej ropy do Európy. K jeho spojencom, ktorí mu pomáhajú humanitárne, finančne aj vojensky.

Pravý dôvod je teda iný. A pomenoval ho aj Zelenskyj.

Otvorene naznačil, že útokmi na Družbu chce pritlačiť na maďarského premiéra, aby zmenil svoj postoj a podporil členstvo Ukrajiny v EÚ. Povedal, že „existencia Družby závisí od pozície Maďarska“ k tejto otázke.

Reakcia Budapešti a Bratislavy je však úplne opačná. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó označil Zelenského slová za neprijateľnú hrozbu. A slovenská diplomacia, ako aj úrad prezidenta upozornili, že útoky ohrozujú energetickú bezpečnosť Slovenska. A vyzvali na ich zastavenie.

Premiér Viktor Orbán dokonca o situácii informoval aj Donalda Trumpa, pričom americký prezident reagoval nahnevane a odkázal, že jeho rozhorčenie má byť tlmočené aj Slovensku.

Zelenského stratégia tak síce môže mať krátkodobý vojenský efekt, no prezident svojským výberom cieľov ničí vzťahy s vlastnými susedmi a spojencami. A podkopáva dôveru tých, od ktorých žiada bezpečnostné garancie a pomoc.