Debata, či by sa slovenská závislosť dala znížiť a za akú cenu, je samozrejme na mieste. Ale je to otázka, ktorú si zvrchovaný štát zodpovie sám. A krajina, ktorá chce byť v budúcnosti partnerom Slovenska v Únii a žiada európske štáty o bezpečnostné garancie, by to nemala riešiť za nás.
Zatiaľ čo Zelenskyj žiada od Európy a Spojených štátov bezpečnostné záruky – dokonca nimi podmieňuje osobné rokovanie o mieri s Vladimirom Putinom a chce, aby starý kontinent podstúpil pre Ukrajinu riziko – jeho armáda bez okolkov útočí na ruskú infraštruktúru, bez ktorej nemôže do Maďarska a na Slovensko tiecť ropa.
Ukrajinské drony v noci na piatok poškodili prečerpávaciu stanicu v ruskom meste Uneča. Tá je významným uzlom ropovodu Družba, ktorý vedie cez Bielorusko a Ukrajinu do Strednej Európy.
Ide pritom už o tretí útok v priebehu augusta, ktorý prerušil kľúčové dodávky. A odhaduje sa, že tentokrát môže trvať aj päť dní, kým sa toky obnovia.
Ukrajinci tak vedome a opakovane ohrozujú energetickú bezpečnosť krajín, ktoré Ukrajinu podporujú.
Hoci má slovenská vláda na ukončenie vojny na Ukrajine odlišný názor ako garnitúra v Kyjeve (a tuší, že v ukrajinskom záujme je mier, nie pokračovanie vojny, aj za cenu stratených území), Slovensko susedovi vzhľadom k veľkosti svojej ekonomiky významne pomohlo – je v prvej desiatke najväčších donorov.
My teda nie sme tí, ktorí len berú. To Ukrajina žiada od Európy bezpečnostné garancie, peniaze, zbrane aj diplomatickú podporu, hoci útočí na systémy, cez ktoré starý kontinent zabezpečuje vlastné fungovanie.
Pritom už po druhom útoku, ktorý zastavil dodávky ropy, Budapešť upozornila Ukrajincov, aby neútočili na infraštruktúru, ktorá je kľúčová pre zásobovanie stredoeurópskych štátov energiou. A Únia komunikovala tretím krajinám niečo podobné ešte v januári.
Akoby Kyjevu nestačilo, že sa po rokoch ukazuje, ako to naozaj bolo s plynovodmi Nord Stream. A že v členských štátoch Únie vydávajú zatykače, alebo rovno zatýkajú Ukrajincov podozrivých z ich sabotáže.
V ruke drží jediný argument - že aj Rusko útočilo na ropné zariadenia na Ukrajine, ktoré patria iným štátom. Napríklad Azerbajdžanu.
No rozhodnutie Kyjeva cieliť odvetu presne na tú infraštruktúru, ktorá je nevyhnutná na prepravu ropy do Európy, ničí aj posledné zvyšky dôvery medzi Ukrajinou a jej susedmi.
