Ďalšie odhalenie tajného ovplyvňovania voličov progresívcami. Opäť zneužívaním mimovládok

Keď bola v Slovenskej republike odhalená tajná schéma na ovplyvňovanie volieb v roku 2023 zo strany britskej vlády, verejnosť mohla vidieť, ako v skutočnosti fungujú „nezávislé osobnosti“ progresívneho politického spektra v ich predvolebnom ťažení.

Mimovládky brali peniaze od britskej mediálnej agentúry Zinc Network, aby nimi následne platili špecificky vybrané osobnosti – influencerov. Špecificky vybrané preto, lebo vždy išlo striktne iba o osoby, ktoré pretláčali progresívne témy medzi mladými voličmi. Inak povedané – mali verbovať voličov na voľbu Progresívneho Slovenska.

Kompletný zoznam týchto osôb a to, koľko dostali za svoju prácu zaplatené, všetci „šíritelia demokracie“ starostlivo taja.

Rovnaký scenár ovplyvňovania verejnosti aj v USA

Napriek potrebe vysokého stupňa utajenia vo veci konkrétnych aspektov celého ovplyvňovania volieb na Slovensku sa celú aféru snaží bagatelizovať práve progresívna scéna. Vraj nešlo vôbec o pretláčanie progresívnej politiky, ale iba o podporu účasti mladých voličov. Tajne a za peniaze cudzieho štátu.

Nedávne odhalenie takmer absolútne podobnej a utajovanej schémy progresívnych politikov v USA ukazuje, že z ich strany vôbec nejde o ušľachtilé politické ciele. Ide o obyčajné pretláčanie ideologickej propagandy za „čierne peniaze" tak, aby verejnosť vôbec nevedela, že je manipulovaná. A tentokrát s otvoreným priznaním, že netransparentné pozadie mimovládok sa dá skvele využiť na pokútne financovanie politických cieľov.

Prestížny technologický magazín Wired priniesol zistenie o tom, ako Demokratická strana v USA využívala „čierne fondy" na to, aby tajne platila influencerov za politickú propagandu. Táto spolupráca - podobne ako v prípade Slovenska - bola vysoko utajovaná a verejnosť nemala mať vedomosť o tom, že „influenceri“ sú platení za šírenie progresívnych tém.

Za šírenie propagandy 8-tisíc dolárov mesačne od mimovládky

Zistenie novinárky Taylor Lorenzovej ukazuje, ako liberálna mimovládna organizácia Chorus ponúka influencerom 8-tisíc dolárov mesačne za to, že budú súčasťou tajného programu zameraného na presadzovanie politických naratívov demokratov (USA) na internete.

Demokratická strana z pohľadu progresívnej ideológie dlhodobo pretláča masovú migráciu, potratovú a klimatickú agendu, rasovú spravodlivosť, ako aj prakticky všetky známe ideologické témy týkajúce sa LGBTI.

Oslovení influenceri však mali spoluprácu s demokratmi prostredníctvom mimovládky Chorus držať v tajnosti. Zmluvy o spolupráci ich totiž zaväzovali k „rozsiahlemu utajeniu“ (extensive secrecy) platobných podmienok, ako aj skutočnosti, že mimovládka určovala, aký politický obsah môžu produkovať.

Novinárka Taylor Lorenzová popisuje diskusiu týchto influencerov v súkromnom chate, v ktorom sa bavia o takto nastavených podmienkach. Ide o demokraticky zamerané osobnosti, ktoré majú dovedna 13 miliónov sledovateľov na sociálnych sieťach. Diskusia sa týka toho, či by mali tvorcovia pristúpiť na prísne nastavené pravidlá zo strany neziskovky, z ktorých nemieni Chorus ustúpiť.

Demokrati v USA týmto krokom chceli napraviť fiasko po prehratých prezidentských voľbách v roku 2024 (Kamala D. Harrisová verzus Donald Trump). V prezidentskej kampani totiž aktívne „blokovali“ všetkých influencerov podporujúcich demokratov, ktorí voči strane vyslovili čo i len jemnú kritiku.

Potreba byť v online priestore a čierne peniaze liberálneho kolosu

Demokratická strana si po prehre v prezidentských voľbách uvedomila, že na pretláčanie jej naratívov už nestačia „tradičné médiá“ a potrebuje sa viac infiltrovať do online priestoru. Strana preto vytvorila mimovládny projekt s názvom „Chorus Creator Incubator Program“.

Program „Chorus“ vznikol v júli 2025 a už dokázal zazmluvniť účasť viac ako 90 influencerov, pričom táto aktivita je dotovaná prostredníctvom skupiny The Sixteen Thirty Fund. Skupina sama uvádza, že „posilňuje progresívnych tvorcov zmien".

Táto skupina je médiami v USA označovaná ako „liberálny kolos“, prostredníctvom ktorého tečú „čierne peniaze“ tam, kam Demokratická strana potrebuje. V roku 2020 tento fond dotoval demokratov sumou 410 miliónov dolárov, čo im pomohlo vyhrať prezidentské voľby a získať kontrolu nad americkým Senátom.

Skupina The Sixteen Thirty Fund priznáva aj oficiálne lobistické aktivity, ku ktorým však priraďuje omnoho menšie sumy peňazí. V roku 2024 to malo byť takmer štyri milióny dolárov.

Granty skupiny Sixteen Thirty vo výške niekoľkých miliónov dolárov samostatne poháňali niektoré ďalšie ľavicové organizácie a ako „fiškálny sponzor“ inkubovali aj ďalšie skupiny, ktoré bojovali proti Trumpovým nominantom na Najvyšší súd USA, podporovali liberálne hlasovania a politické návrhy v rôznych štátoch a organizovali opozíciu voči republikánskej daňovej a zdravotnej politike.

Darcovia sú skrytí, Open Society Foundations podporu zverejnila

The Sixteen Thirty Fund má právne pozadie ako nezisková organizácia, a preto nemusí zverejňovať mená mimoriadne štedrých darcov, ktorí sponzorovali politické aktivity demokratov. K darom tejto neziskovke sa priznali miliardár Pierre Omidyar a jeho manželka (45 miliónov dolárov) a New York Times odhalili ako darcu švajčiarskeho miliardára Hansjörga Wyssa (135 miliónov dolárov).

Nadácia Open Society Foundations, ktorú založil kontroverzný podnikateľ George Soros, na svojej webovej stránke uvádza masívne financovanie pre fond The Sixteen Thirty Fund v desiatkach miliónov dolárov od roku 2016.

Skupina, ktorá nie je povinná zverejňovať svojich prispievateľov, je už roky hlavným zdrojom financovania liberálnych a progresívnych káuz a skupín, a to aj vrátane tých, ktoré súvisia s voľbami. Mohutne dotovaný fond teda mal sponzorovať novú „liaheň“ demokratických influencerov.

Tvorcovia obsahu na internete, ktorí boli oslovení na spoluprácu zo strany mimovládky Chorus, hovoria o mimoriadne utajovaných podmienkach v prípade podpisu zmluvy a vyjadrili obavy z množstva reštriktívnych klauzúl.

Mimovládka si influencerov zaväzuje tvrdými podmienkami

Influenceri podobne ako na Slovensku nesmú podľa zmlúv verejnosti odhaliť, že sú súčasťou politického programu mimovládky, ako ani to, že sú za svoju činnosť v prospech demokratov platení.

Verejnosť tak má nadobudnúť dojem, že ide o ich vlastnú iniciatívu šírenia progresívnych ideí, pretože „veria programu strany“. Aj v tomto smere možno poukázať na podobnosť s prípadom na Slovensku.

Medzi oslovených influencerov (niektorí už prešli úvodnými školeniami a dostávajú platby od fondu The Sixteen Thirty Fund) zo strany neziskovky Chorus patria Olivia Julianna (influencerka, ktorá vystúpila na demokratickom národnom kongrese v roku 2024), ďalej Loren Piretra (bývalá výkonná riaditeľka časopisu Playboy) či Barrett Adair (tvorca „meme obsahu“ podporujúci demokratov). Ďalšie mená oslovených tvorcov obsahu sú Suzanne Lambert, Arielle Fodor, Sander Jennings, Jazz Jennings, David Pakman a Leigh McGowan.

Oslovené boli desiatky liberálne naklonených influencerov, „či by mali záujem byť súčasťou prvej kohorty nového programu, ktorý Chorus spúšťa na rozšírenie ich dosahu a vplyvu“.

Kritika je zakázaná a obsah sa kontroluje

Po úvodných osloveniach však tvorcovia začali mať obavy z toho, ako si ich chce politická moc „zaviazať“ zmluvnými podmienkami. Podľa zmlúv sa totiž tvorcovia obsahu „musia zapájať do akýchkoľvek nezávisle organizovaných stretnutí Chorusu a plne spolupracovať s vládnymi úradníkmi alebo politickými lídrami“ a nesmú ich nijako kritizovať.

Ak by chceli influenceri osloviť alebo spolupracovať s inými politikmi, musia o tom informovať Chorus. Peniaze od mimovládky však nesmú oslovení tvorcovia využívať na iné účely, ktoré odporujú „politickým videniam“ Chorusu, bez výslovného súhlasu. Na podpis týchto zmlúv mali influenceri iba niekoľko dní po tom, ako ich dostali, a nesmeli na nich nič meniť.

Zmluvy, ktoré preskúmal Wired, zakazujú štandardné zverejňovanie partnerstiev v tomto smere a vyhlasujú, že tvorcovia „nebudú zverejňovať“ svoj vzťah s ním ani informovať ostatných, že sú členmi programu, „bez jeho predchádzajúceho výslovného súhlasu“.

Zmluvy o spolupráci rovnako zakazujú tvorcom „zverejňovať identitu akéhokoľvek financujúceho subjektu“ a dávajú mimovládke právomoc nútiť odstrániť alebo opraviť obsah tvorcov na základe výlučného uváženia organizácie (ak bol tento obsah vytvorený na podujatí organizovanom zo strany tejto organizácie).

Tvorcovia, ktorí sa pripojili k „inkubátoru“, musia absolvovať „pravidelné školenia o legálnej problematike spolupráce a denné kontrolovanie posolstiev“. Taktiež musia absolvovať najmenej dve „redakčné“ podujatia mesačne, ktoré mimovládka plánuje často aj s demokratmi.

Právnik vyzdvihuje netransparentnosť mimovládok

Právnik Graham Wilson, pracujúci v prospech mimovládky Chorus, influencerom vysvetľoval výhody celej takto navrhnutej schémy.

Prostredníctvom stretnutia v aplikácii Zoom, ktoré má redakcia Wired k dispozícii, právnik Graham špecificky uviedol, že „dáva nám to (schéma prostredníctvom mimovládok) možnosť získavať peniaze od darcov bez toho, aby sme museli tieto veci odhaľovať verejnosti. Viete, platený týmto a bla bla bla – čo vidíte v politických reklamách. S ničím podobným sa nemusíme zaoberať a vaše mená nebudú predmetom vyšetrovania volebnej komisie (Federal Election Commission)“.

Právnik Graham, ako aj komisia odmietli tieto odhalenia komentovať.

Wired získal dokumenty, podľa ktorých je cieľom mimovládky Chorus „vybudovať novú infraštruktúru na financovanie nezávislých progresívnych hlasov online vo väčšom meradle“.

Podľa záznamov preskúmaných magazínom Wired mimovládka Chorus tvrdí, že jej počiatočná skupina tvorcov má kolektívne publikum viac ako 40 miliónov sledovateľov s viac ako 100 miliónmi týždenných divákov a že organizácia má „stovky tvorcov prihlásených“ a „pripravených amplifikovať“ posolstvá.

Ukážkový príklad schémy na zneužívanie mimovládneho sektora

V USA teda bola odhalená továreň na propagandu. Podobne ako na Slovensku, aj v tomto prípade ide o šírenie progresívnych naratívov mimoriadne utajeným spôsobom. A podobne ako na Slovensku nechce nikto z kompetentných tieto odhalenia vysvetľovať.

Scenár pri ovplyvňovaní voličov v USA, ako aj v Slovenskej republike, je až príliš podobný – ak nejde rovno o jednu zaužívanú schému politického zneužívania moci. Niekto by dokonca mohol tvrdiť, že deravá legislatíva mimovládok a neochota ju meniť nie je dielom náhody či neschopnosti zákonodarcov.

Rozdiel medzi propagandistickou mašinériou v USA a tou zo strany britskej vlády je ten, že Demokratická strana do svojho „online prerodu“ naliala skutočne obrovské peniaze.

Nikto nesmie vedieť, že influenceri sú za túto propagandu platení – tvrdé zmluvné podmienky to nedovoľujú. Rovnako kritika „progresívcov“ je zakázaná. Všetko musí byť pod dohľadom „programu“ Demokratickej strany, ale tak, aby o tom verejnosť nemala ani potuchy.

Zrejme iba tak budú môcť byť ľudia „správne informovaní“ a robiť následné voličské rozhodnutia.

Občan by skutočne iba ťažko hľadal odpudivejšiu formu manipulácie zo strany tých, ktorí sami seba označujú za ľudí na „správnej strane dejín“. Robia to prostredníctvom nastrčených mimovládok, ktoré sú nekontrolovateľné, a preto to zneužívajú. Otvorene to priznal ich právnik.

Načo niečo vysvetľovať volebnej komisii, keď sa dá skryť celé financovanie a ovplyvňovanie volieb za mimovládny sektor. Veď zákon to umožňuje. Za podobné praktiky sa v Slovenskej republike bije aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.

Realita ukazuje, že politici tieto diery v legislatíve mimovládneho sektora využívajú vo svoj prospech – podobne ako na Slovensku. Je potom samozrejmé, že pri zmenách zákona najhlasnejšie kričia „neziskovky“, ktoré sa na podobných praktikách podieľajú najviac.

Omnoho smutnejšia je skutočnosť, že verejnosť už dávno prekukla progresívne ideológie ako nezlučiteľné s objektívnou realitou. Volebné výsledky posledných období naklonené konzervatívnym stranám - paradoxne pre výsledky progresívnych politík - hovoria jasnou rečou.

Politici pretláčajúci klimatickú či transrodovú agendu sa tak musia uchyľovať k masovému zavádzaniu verejnosti, lebo vlastnými silami nedokážu o svojich predstavách voličov presvedčiť. Ostáva iba dúfať, že legálne nadobudnutými peniazmi, ktoré však v takýchto schémach nevie nikto skontrolovať.

Rovnako ako drvivá časť modernej progresívnej politiky, aj výtlak týchto politikov je iba dielom ilúzie. A preto sa musia uchyľovať k obyčajným klamstvám na voličoch.