Verejný ochranca práv vo svojom návrhu spochybňuje obmedzovanie voľného pohybu kapitálu (povinnosť zverejňovať údaje o prispievateľoch sa dotýka aj darov zo zahraničia), poukazuje na nedostatky v ochrane osobných údajov či kumuláciu príjmov a funkcie štatutárov mimovládnych organizácií.

Medzi najzásadnejšie výhrady k novele podľa Dobrovodského rozhodne patrí zverejňovanie údajov prispievateľov mimovládnych organizácií (meno, adresa, rodné číslo) a výšky príspevkov, čo odopiera darcom právo na anonymitu. Prispievateľ sa podľa ombudsmana „nikdy nebude cítiť úplne voľný a slobodný v rozhodovaní o poskytnutí príspevku“.

Kontroverzné je z pohľadu verejného ochrancu práv aj to, že mimovládne organizácie sa stali povinnými osobami podľa infozákona, čo môže viesť k nadmernej byrokracii a obmedzeniu činnosti mimovládok.

Verejný ochranca práv predkladá niektoré sporné argumenty

Róbert Dobrovodský pri svojom návrhu na Ústavný súd SR uviedol, že „človek, ktorý nadobudol svoj majetok legálne, zrazu bude musieť vykazovať, ako naložil so svojím majetkom, a to sa prieči princípu autonómie, že štát sa nemá starať do toho, ako vy nakladáte so svojím platom“.

Ombudsman dodáva, že pokiaľ nejde o „teroristickú činnosť“, štát sa nemá čo zaujímať o transparentnosť. Transparentnosť má byť podľa vyjadrení Dobrovodského iba v prípade štátnej sféry a nie súkromného majetku. Verejný ochranca práv zároveň dodáva, že ak „Ústavný súd SR skonštatuje, že moje obavy boli irelevantné, bude to v poriadku.“

Podobný výklad, že netransparentnosť mimovládneho sektora je vlastne v poriadku, nemá veľkú oporu v právnom svete a v objektívnej realite už vôbec nie.

Medzinárodné inštitúcie žiadajú transparentnosť

Úrad vlády SR v reakcii na podanie Róberta Dobrovodského zverejnil odporúčania medzinárodných inštitúcií, ktoré problematiku transparentnosti mimovládneho sektora riešili.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vo svojom odporúčaní ohľadom integrity Slovenskej republiky hovorí, že „jedným zo spôsobov, ako zvýšiť transparentnosť, je vyžadovať od organizácií občianskej spoločnosti, aby zverejňovali a poskytovali informácie týkajúce sa integrity a dobrej správy vrátane zdrojov financovania, výročných správ, ročných činností a zamestnancov“.

Súdny dvor EÚ posudzoval maďarský zákon, ktorý označoval mimovládky za „príjemcov zahraničnej pomoci pri daroch zo zahraničia“, a vyslovil záver, že je neprijateľné zo strany štátu zavádzať neodôvodnené povinnosti pre občiansky sektor, napríklad tým, že musia zverejňovať osobné údaje svojich darcov.

Rámce transparentnosti vymedzené Súdnym dvorom EÚ

V tomto smere je však potrebné poukázať na pojem „neodôvodnené povinnosti". V prípade potreby preverovania finančných machinácií či iných podozrivých aktivít by štát mal mať prostriedky na to, ako neželanému konaniu predchádzať.

Ten istý rozsudok však hovorí o potrebe transparentnosti organizácií občianskej spoločnosti a boja proti anonymným darom ako o cieli všeobecného záujmu. Tento cieľ však musí byť dosahovaný tak, aby bola splnená a zaručená aj ochrana iných práv.

Súdny dvor EÚ tak priamo vyžaduje transparentnosť aj u mimovládneho sektora, ale spôsobom, ktorý by nadmerne nezasahoval do práv tretích strán alebo do ich činnosti.

V tomto smere možno konštatovať, že zverejňovanie rodného čísla darcov je zrejme už za hranou ochrany osobných údajov. Iné verejne dostupné informácie darcov by však nemali predstavovať problém pri ich identifikácii.

Objektívne sporným sa môže javiť aj zaradenie mimovládok k povinným osobám, ktoré musia zverejňovať informácie na základe infožiadosti. Nejde iba o možné porušenie ochrany osobných údajov, ale aj o objektívne vysokú administratívnu záťaž pre subjekty, ktoré nie sú orgánmi verejnej moci alebo subjektmi s rozhodovacími právomocami nad inými osobami.

Nie je preto objektívne daný dôvod, prečo by mali občianske združenia zverejňovať informácie na žiadosť fyzických alebo iných osôb, keďže kontrolu nad nimi vykonáva štát. Tento krok by zrejme išiel aj proti judikatúre súdov EÚ, ktorá kladie požiadavku na členské štáty, aby mimovládny sektor nezaťažovali neopodstatnenými požiadavkami do takej miery, ktorá by znemožňovala ich fungovanie.

Nemožno sa však stotožniť s argumentáciou verejného ochrancu práv v tom zmysle, že nie je potrebné nazerať na súkromné finančné toky, ak nejde o terorizmus. Nie je vôbec zrejmé, ako sa má štát dozvedieť o prípadnej protiprávnej činnosti, ak nemá mať možnosti kontrolovať prelievanie peňazí cez rôzne subjekty.

Nemusí pritom ísť iba o terorizmus, ale aj o iné trestné činy, ako napríklad pranie špinavých peňazí, daňové podvody a podobne. Aj bežný občan podlieha kontrole zo strany štátnych orgánov pri svojom finančnom pozadí, a preto nie je jasné, prečo by práve mimovládne organizácie mali ostať mimo štátneho dozoru.

Príklady mimoriadne podozrivého konania mimovládok

Vo svetle podozrivého konania mimovládok možno poukázať aj na konkrétne príklady z praxe. Na potrebu transparentnosti tretieho sektora neupozornil iba Súdny dvor EÚ, ale aj Európska únia po odhalení nemeckých novinárov, že Európska komisia podpisovala tajné zmluvy s environmentálnymi mimovládnymi organizáciami na podporu klimatickej politiky Únie.

Komisia mala vyplatiť známym organizáciám ako ClientEarth a Priatelia Zeme spolu až 700 000 eur, aby mimovládky pôsobili ako úderky na subjekty, ktoré nezapadali do „správnej politiky“ Únie.

V dôsledku tohto škandálu vznikla v Európskom parlamente dohoda o vytvorení osobitnej pracovnej skupiny v rámci Výboru pre kontrolu rozpočtu (CONT), ktorá má preveriť, ako Európska komisia financuje mimovládne organizácie.

Bolo to práve netransparentné finančné pozadie mimovládok, ktoré umožňovalo ticho vykonávať špinavú robotu tam, kde určitá časť „politickej moci“ potrebovala, aby za sebou nenechala stopy.

Európsky dvor audítorov potvrdil zneužívanie a podozrivé finančné aktivity

Rovnako Európsky dvor audítorov (EDA) zistil, že počas rokov 2021 – 2023 získalo na európskej úrovni viac než 12 000 mimovládnych organizácií financie v celkovej výške 7,4 miliardy eur.

Značná časť priameho financovania smerovala len k malej skupine organizácií. Zdôraznil, že tieto čísla nemusia byť presné, keďže údaje o prijímateľoch grantov sú neúplné a často nezverejňované, čo znemožňuje transparentnú analýzu toho, komu a koľko peňazí išlo.

EDA zistil, že verejné prostriedky ani nebolo možné riadne skontrolovať, pretože mimovládky pôsobili mimoriadne netransparentne a nebolo možné zistiť, komu, prečo a na čo boli financie pridelené. Vedúca tohto auditu Laima Andrikienėová potvrdila existenciu zneužívania mimovládok na dosahovanie politických cieľov, no nezistila, že by išlo o jav so systémovým charakterom.

Tento prípad veľmi špecificky ilustroval, ako netransparentné pozadie mimovládok umožňovalo zneužívanie ich postavenia na podozrivé finančné a iné aktivity.

Utajované šírenie demokracie v roku 2023

Verejnosť sa s mimoriadne netransparentným počínaním tretieho sektora mohla stretnúť aj pri ovplyvňovaní volieb na Slovensku v roku 2023 zo strany Britov. Britské ministerstvo zahraničných vecí prostredníctvom mediálnej agentúry Zinc Network financovalo rôzne mimovládky a „influencerov“ na „zvyšovanie účasti mladých voličov vo voľbách“.

Všetci zainteresovaní v odhalenom škandále doposiaľ odmietajú čokoľvek zverejniť, čo by verejnosti dokázalo zodpovedať otázky: kto, prečo, resp. akým výberom a za koľko ovplyvňoval volebnú účasť v krajine za peniaze cudzieho štátu.

Investigatívny novinári zo skupiny Declassified UK sa k čiastkovým informáciám o tomto zasahovaní dostali až po troch rokov intenzívnej práce celého tímu novinárov a súdnych sporov. Až na základe právoplatných rozsudkov museli štátne orgány zverejniť informácie, ktoré vyvolali v Slovenskej republike škandál.

Praktiky týchto ľudí pritom ukazujú, ako mimoriadne tvrdohlavo odmietajú čokoľvek zverejniť, ak ide o ich „dobré úmysly" v cudzích štátoch.

Mimovládky všetko taja a pri financovaní niekto klame

Obrovská miera utajenia a zásadný nedostatok transparentnosti iba naznačujú, že za celým pochybným systémom „šírenia demokracie“ sa skrýva podobne pokrivená schéma, akú odhalili nemeckí novinári pri konaní Európskej Komisie. Aj v tomto prípade by sa pri transparentnosti zrejme odhalila činnosť mimovládnych úderiek, ktorá mohla zasahovať do podstaty slobodných volieb.

Je skutočne zaujímavé, že títo „šíritelia demokracie“ z tretieho sektora odmietajú zverejniť, kto vlastne sú a za koľko peňazí ovplyvňovali voľby v roku 2023.

Riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti Fedor Blaščák a riaditeľ MEMO 98 Rasťo Kužela tvrdili, že žiadne peniaze nešli priamo osobnostiam, ktoré vystupovali v kampani. Humorista Fero Joke toto priamo poprel s tým, že za svoju účasť dostal riadny honorár.

Otvorené klamstvá mimovládok ohľadom financovania podobných skrytých kampaní iba ukazujú, prečo by verejnosť mala transparentne vidieť celé pozadie týchto hybridných operácií.

Je zrejme iba obrovská náhoda, že v podmienkach Slovenskej republiky išlo výhradne o progresívne nastavené osoby a organizácie, ktoré sa podieľali na skrytom ovplyvňovaní volieb. V danom čase totiž neexistuje jediná zmienka týchto osôb o tom, že ich práca je platená z britských peňazí.

V tom čase novinárka Veronika Cifrová Ostrihoňová verejnosti neprezradila, že svoju „osvetu spoločnosti" by zrejme nevykonávala, ak by „nedostala na beznín" od mimovládok. Dnes ako europoslankyňa Progresívneho Slovenska často reční o netransparentnosti vlády.

Všetky tieto príklady z praxe ukazujú, aká mimoriadne potrebná je transparentnosť mimovládnych organizácií. Bez nej sa politická alebo iná moc uchyľuje k zákulisným a mimoriadne podozrivým praktikám, iba aby dosahovala svoje ciele.

Občan sa do týchto krokov očividne nemá čo starať a nemá vedieť, že je ovplyvňovaný konkrétnymi osobami za špecifickým účelom. Má mu iba stačiť tradičné „je to v poriadku, ide o demokraciu“. Ak chce konkrétne informácie, musí ich dolovať z mimovládneho sektora prostredníctvom zdĺhavých súdnych žalôb.

Rozhodnutie Ústavného súdu SR nemožno prejudikovať, no bude sa musieť pri novele o mimovládnych organizáciách vysporiadať nielen s námietkami o tom, že tieto združenia vlastne netreba kontrolovať, ale aj s problémami, ktoré prinesie ich prípadná nedostatočná transparentnosť.