Padla francúzska vláda. Konsolidácia ani eutanázie sa nekonajú, ľavica avizuje odvolanie Macrona

Francúzske Národné zhromaždenie v pondelok večer nevyslovilo dôveru vláde premiéra Françoisa Bayroua. Ten o hlasovanie požiadal v zmysle ústavného zákona ešte 27. augusta, pričom ho spojil so svojím návrhom rozsiahlej konsolidácie verejných financií.

V rámci konsolidácie chcel ušetriť takmer 44 miliárd eur z celkového štátneho dlhu 3,3 bilióna eur – čo predstavuje 114 percent francúzskeho HDP.

Za dôveru hlasovalo len 194 poslancov, proti bolo 364, ako oznámila predsedníčka Yaël Braunová-Pivetová.

Médiá už pred hlasovaním rozvíjali teórie o Bayrouovom nástupcovi. Podľa televízie France24 prichádza do úvahy najmä prvý tajomník Socialistickej strany Olivier Faure, ktorý je podľa vlastných slov „pripravený vstúpiť do Matignonu“, ako sa neoficiálne nazýva sídlo vlády.

Rodák z Gaskonska, ktorý v roku 2017 pomohol prezidentovi Emmanuelovi Macronovi na ceste do Elyzejského paláca, v prejave o 15.00 h varoval pred „hrozbou“, ktorú pre Francúzov predstavuje neúmerne rastúci dlh.

Len nedávno sa pritom zviditeľnil vyhlásením, že za enormný dlh – v dôsledku ktorého už ratingové agentúry pripravujú zníženie ratingu – môžu sami občania svojím benevolentným využívaním vymožeností sociálneho štátu.

Zníženie ratingu však znamená, že do krajiny prúdi menej zahraničných investícií, čo sa následne odrazí na poklese životnej úrovne, varoval „rodák z Pau“, ako ho nazývajú domáce médiá. Tie považujú hlasovanie o dôvere za vydieranie parlamentu zo strany vlády.

To, čo prominentný francúzsky denník Le Monde označil za „šialenú šachovú partiu“, posunul Bayrou cez víkend na novú úroveň. Navrhol totiž, aby Francúzi schválili jeho návrh rozpočtu v referende, pričom to môže na návrh vlády vyhlásiť prezident.

„Myslím si, že táto téma je natoľko závažná a má také významné dôsledky pre budúcnosť krajiny, že by sa mala predložiť priamo našim občanom. Preto nevylučujem žiadnu možnosť,“ povedal v sobotňajšom rozhovore pre Journal du Dimanche.

„Je na vláde, aby podala návrh, a na prezidentovi, aby rozhodol,“ pokračoval Bayrou. „Stojíme pred otázkou obrovského významu, ktorá sa netýka len technokratov a odborníkov, ale ktorú musí posúdiť každý občan,“ uzavrel.

Macron predložil do parlamentu aj návrh na uzákonenie asistovanej samovraždy. Poslanci dolnej komory ho schválili v máji tohto roka, procedurálne kroky však zrejme zabránia tomu, aby vstúpil do platnosti ešte tento rok. Doplniť a schváliť ho totiž musí ešte Senát, následne sa opäť vráti do Národného zhromaždenia.

Práve tejto téme sa paradoxne najviac venoval britský denník Guardian v reportáži v súvislosti s očakávaným pádom vlády. Lepenovci totiž vo veľkej miere hlasovali proti.

Nie je hlasovanie ako hlasovanie

Pripomeňme, že Bayrou a jeho vláda v januári ustáli hlasovanie o nedôvere. Hoci to znie rovnako, procesy nie sú totožné. Na hlasovanie o „nedôvere“ je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých 577 poslancov, zatiaľ čo o „dôvere“ rozhoduje nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

Je teda viac než pravdepodobné, že toto hlasovanie Bayrouov kabinet neustojí, čo je opäť základom pre teórie o „politickej samovražde“ či „pomste voči Macronovi“.

O dva dni neskôr organizujú podporovatelia strany Nepoddajné Francúzsko (LFI) či socialistov demonštrácie s názvom „Zablokujme všetko“. Okrem stúpencov ľavicových parlamentných strán sa ich majú zúčastniť aj predstavitelia odborov a aktivistických skupín.

Po vystúpení premiéra mali dvaapolhodinové okno pre vystúpenia lídri jednotlivých politických frakcií. Opoziční predstavitelia od lepenistického Národného zhromaždenia (RN) cez socialistov až po LFI a ich „Nový ľudový front“ avizovali, že ich poslanci budú v dolnej komore parlamentu prítomní – teda zvýšia kvórum – a budú hlasovať proti, teda vyslovia nedôveru.

Líder LFI Manuel Bompard ešte pred hlasovaním odmietol možnosť, že by Macron vymenoval premiéra z ich radov. „Ani na chvíľu neverím, že Emmanuel Macron má v úmysle vymenovať do Matignonu vládu, ktorej cieľom by bolo zaviesť politiku zlomu s macronizmom,“ povedal pre FranceInfo koordinátor strany.

La France Insoumise je neobvyklou stranou, ktorá nemá na čele predsedu či predsedníctvo, ale vystupuje ako voľné zoskupenie ľavicových organizácií, ktoré doslova koordinuje Bompard. Ten v zásade pracuje s cieľom, aby všetky tieto zložky podporovali volebného lídra LFI Jeana-Luca Mélenchona.

Nadmerné zadlženie Francúzska ohrozuje jeho prežitie, varoval Bayrou v príhovore pred hlasovaním. Akákoľvek nasledujúca vláda bude čeliť rovnakým problémom, povedal poslancom.

„Máte moc zvrhnúť vládu, ale nemáte moc vymazať realitu. Realita zostane neúprosná: výdavky budú naďalej rásť a bremeno dlhu, ktoré je už teraz neúnosné, bude ešte ťažšie a nákladnejšie,“ vyhlásil. „Kľúčovou otázkou, otázkou života a smrti, kde je v stávke naše samotné prežitie… je otázka kontroly našich výdavkov, otázka nadmerného zadlženia.“

„Finančná situácia krajiny je výsledkom Macronových politických krokov,“ reagoval na Bayroua líder frakcie socialistov Boris Vallaud. „Nemôžeme podporiť hlasovanie o dôvere,“ avizoval s tým, že Socialistická strana „je pripravená vládnuť“, ak sa na ňu Macron obráti.

Na socialistov obratom reagoval líder frakcie republikánov (Les Republicains, LR) Laurent Wauquiez, ktorý extrémnu ľavicu označil za „najväčšiu politickú hrozbu“ pre Francúzsko. „Nikdy neprijmeme vládu, ktorej súčasťou budú členovia Nepoddajného Francúzska a socialistickí poslanci, ktorí by presadzovali program Nového ľudového frontu,“ povedal.

„Ani na chvíľu neverím, že Francúzi sú slepí voči situácii vo vlastnej krajine,“ pokračoval bývalý predseda gaullistickej strany. „Myslím si, že majú len dve požiadavky. Prvou je, aby bolo šetrenie prostredníctvom úspor, a nie zase maskovaného zvyšovania daní. Druhou je, aby to neboli zase tí istí ľudia, nie to isté pracujúce Francúzsko, ktoré pracovalo celý život.“

Wauquiez rázne odmietol Bayrouov návrh na zrušenie dvoch štátnych sviatkov. „Navrhli sme, aby sme namiesto dvoch štátnych sviatkov riešili 365 štátnych sviatkov tých, ktorí nepracujú a ktorí poberajú dávky zo systému sociálnych dávok,“ vyhlásil. „Keby ste si vypočuli pracujúce Francúzsko, mali by ste dnes jednomyseľnú podporu Republikánov.“

Líderka frakcie takzvaných ekologistov Cyrielle Chatelainová vyjadrila domnienku, že pre Bayroua je odmietnutie dôvery „úľavou“. „O niekoľko hodín predložíte prezidentovi republiky svoju rezignáciu bez toho, aby to vo vás vyvolalo smútok alebo ľútosť,“ povedala v rozprave, na čo sa obrátila na macronistov v sále a vyzvala ich, aby „sa oslobodili z osídel pravice“.

„Pokiaľ budete pokračovať vo svojich spojenectvách s pravicou, ktorá už nemá nič spoločné s gaullizmom, budete väzňami sietí Rassemblement national,“ vyhlásila. „Aby ste sa oslobodili z tohto zovretia, musíte prijať a vzdať sa presadzovania svojej politiky,“ pokračovala.

Následne Macrona vyzvala, aby vybral nasledujúceho premiéra z Nového ľudového frontu, ktorý „by mohol napraviť to, čo [doterajšie vlády, pozn. red] pokazili“. Prezidentovu bilanciu označila za „pochmúrnu“.

„Vážený pán prezident republiky, keďže ste prekážkou, pochopte, že koalícia, o ktorej rozhodli Francúzi pred viac ako rokom, je pre vás nevyhnutná,“ uzavrela. [Najvyšší počet hlasov získalo RN, v dôsledku dohody medzi macronistami a ľavičiarmi sa nepodieľali na tvorbe vlády, pozn. red.]

„Tento moment znamená koniec utrpenia fantómovej vlády,“ povedala líderka frakcie RN Marine Le Penová. Hlasovanie o dôvere označila za „moment pravdy, keď sú zodpovední nútení odhaliť katastrofálne výsledky päťdesiatich rokov nehospodárneho riadenia“. Odmietla však výzvy na rezignáciu Macrona s tým, že „v tejto veci neočakáva nič“.

Naopak, vyzvala prezidenta na rozpustenie parlamentu a vypísanie nových volieb. „Všetko nasvedčuje tomu, že z právneho, politického, ba dokonca morálneho hľadiska nie je rozpustenie pre neho možnosťou, ale povinnosťou,“ povedala v pléne.

Prezidenta tiež šéfka najväčšej samostatnej politickej frakcie vyzvala, aby prijal „úlohu rozhodcu, ktorú prezidentovi zveruje ústava“, a to „vrátiť parlamentné zastúpenie ľudu a nechať voličov vyjadriť svoju voľbu bez toho, aby sa druhé kolo volieb použilo na skreslenie volebnej logiky“.

Odkazovala tak na dohodu medzi ľavicovou alianciou a macronistami, ktorá v doplňujúcom kole parlamentných volieb oslabila RN a znížila ich zastúpenie v dolnej komore.

„Ak nedôjde k rozpusteniu parlamentu, budeme naďalej konštruktívne, ale bez slabosti presadzovať myšlienky, ktoré nám naši voliči prikazujú brániť. Ale hovorím to slávnostne, nečakajte, že skupina RN vás bude nasledovať vo vašom daňovom a migračnom šialenstve, vo vašich malých ideologických predsudkoch, ktoré vám bránia vidieť realitu krajiny,“ rozohnila sa.

Podobne sa do Macrona pustil aj bývalý predseda Republikánov a zakladateľ prolepenovskej strany Únia pravice za republiku (UDR) Éric Ciotti. Šéfa Elyzejského paláca označil za „hlavného zodpovedného za túto katastrofu“, a prisľúbil „zmenu, ktorú si Francúzi žiadajú“.

Bayroua označil za „pompézneho pyromana“, ktorý cielene ukončil svoju kariéru predsedu vlády. „Rozhodli ste sa odísť a svoju rezignáciu ste zamaskovali falošne šikovnou komunikáciou, ktorá má byť predovšetkým odrazovým mostíkom pre vašu pseudokandidatúru v prezidentských voľbách. Vymysleli ste rezignačnú komunikáciu, ale nikto sa nenechá oklamať,“ vyhlásil.

Bayrou na záver poďakoval svojej vláde, odmietol reagovať na „polemiky“ a „urážlivé výroky“. Vyzdvihol, že „predstavil čestný a aktívny obraz republiky“, a poďakoval aj poslancom. Tí k hlasovaniu pristúpili o 18.20, výsledky hlasovania zverejnili po 19. hodine.

Kto bude ďalší premiér

V zákulisí podľa francúzskych médií už prebiehajú diskusie o potenciálnom náhradníkovi. Predstavitelia kabinetu i Elyzejského paláca totiž vnímajú uprázdnené premiérske kreslo ako problém, a to hneď z niekoľkých dôvodov.

Okrem spomínanej demonštrácie „Zablokujme všetko“ zároveň Paríž očakáva piatkové hodnotenie agentúry Fitch, ktorá môže znížiť francúzsky rating a oslabiť tak medzinárodný ekonomický dosah.

Budúci týždeň sa tiež očakávajú rozsiahle demonštrácie odborárov, naplánované na 18. septembra. Podľa doterajších predpokladov majú demonštrácie pripomínať protesty takzvaných žltých viest – ktoré sa pôvodne začali ako reakcia na zvýšenie dane z palív, no prerástli do celoštátnych demonštrácií, ktoré ochromili Francúzsko.

Medzi najčastejšie spomínané mená patria minister obrany Sébastien Lecornu či minister spravodlivosti Gérald Darmanin, ktorý bol v predchádzajúcich vládach ministrom vnútra. Viaceré zdroje z vlády tiež poukázali na bývalého šéfa diplomacie Jeana-Yvesa Le Driana, ktorého ako bývalého člena Socialistickej strany môžu podporiť práve socialisti.

Nestabilita sa prehlbuje

Macronovo funkčné obdobie trvá ešte dva roky, politická nestabilita sa však naďalej prehlbuje. V roku 2017 si totiž zabezpečil cestu do Elyzejského paláca, v tom čase nechal na premiérskom poste Édouarda Philippa, ktorý následne skončil 3. júla 2020.

V covidovom období ho nahradil Jean Castex, ktorý vydržal do mája 2022, po tomto období ho vystriedala Élisabeth Borneová. V tom istom roku si Macron zabezpečil znovuzvolenie za prezidenta.

Po Borneovej, ktorej vládu poznačilo 14 ministerských rezignácií a odvolaní, nastúpil v januári 2024 najmladší premiér v dejinách Francúzska Gabriel Attal. V jeho funkčnom období hodil Macron do Národného zhromaždenia povestný „odistený granát“, keď v reakcii na zdrvujúce víťazstvo RN v eurovoľbách zvolal mimoriadne parlamentné voľby.

Attal sa síce udržal do septembra 2024, hoci v pozícii takzvaného správcu. V júli 2024 totiž nezískal dôveru súčasného parlamentu. Jeho nástupca Michel Barnier vydržal na premiérskej stoličke len tri mesiace – teda najkratšie v histórii Francúzska –, na čo ho nahradil Bayrou.

Ten skončil po deviatich mesiacoch, životnosť predsedov vlád sa tak vo Francúzsku povážlivo skracuje. Aj prezidentské obdobia sú podobne ako na Slovensku obmedzené na dve po sebe, Macrona tak po roku 2027 situácia vo vláde nemusí trápiť.

Ani za šéfa Elyzejského paláca zatiaľ neexistuje svetoznámy náhradník, ktorý by bol zároveň prijateľný pre zákulisných hráčov v paláci. Otázna je preto kandidatúra Marine Le Penovej, ktorá síce už nie je predsedníčkou RN, zato však viedla svoju frakciu v eurovoľbách a o prezidentské kreslo sa opakovane pokúšala.

Je však ešte jedna možnosť, ktorú by mohol Macron využiť, aby aspoň dočasne udržal vládu pri moci. Podľa článku 16 francúzskej ústavy môže vyhlásiť výnimočný stav, počas ktorého je Národné zhromaždenie nefunkčné, hoci zasadá.

Tento stav s vyhradením si výnimočných právomocí (pouvoirs exceptionnels) však môže trvať najviac 30 dní, po ktorých musí konzultovať s premiérom, lídrami poslaneckých frakcií a ústavnou radou.

Podobne podľa článku 36 môže kabinet vyhlásiť stanné právo, ktoré však trvá najviac 12 dní, po ktorých sa vláda musí obrátiť na parlament so žiadosťou o predĺženie.

Ľavica predloží návrh na odvolanie prezidenta

Líder krajnej ľavice Jean-Luc Mélenchon na sieti X avizoval, že podá v parlamente návrh na odvolanie prezidenta. „Bayrou padol. Víťazstvo a úľava ľudu. Macron je teraz v prvej línii pred ľuďmi. Aj on musí odísť,“ vyhlásil s tým, že frakcia podá návrh v utorok ráno.

Francúzsko teraz čelí otázke, ktorou je odchod prezidenta republiky, dodala predsedníčka jeho frakcie Mathilde Panotová. Skutočnosť, že takmer dve tretiny poslancov hlasovali odmietavo, je pre ňu dôkazom, že „macronistická politika“ je „v menšine ako v parlamente, tak aj v celej krajine“.

„Vzhľadom na tento podvod, ktorý vyšiel najavo, nechceme ďalšieho premiéra, ktorý by pokračoval v tej istej politike, a otázka, ktorá sa kladie krajine, je otázka odchodu prezidenta republiky, ktorý odmieta rešpektovať suverenitu ľudu,“ vyhlásila a potvrdila utorkové podanie podnetu.