Kremeľ: Mierové rokovania s Ukrajinou majú prestávku

Mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou sa opäť dostali do slepej uličky. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok oznámil, že je „presnejšie hovoriť o prestávke“.

Svoje slová adresoval novinárom v Moskve a zároveň upozornil, že nemožno očakávať okamžité výsledky.„Človek nemôže nosiť ružové okuliare a očakávať, že rokovania prinesú okamžité výsledky,“ uviedol Peskov.

Dodal, že vyjednávači síce majú možnosť komunikovať cez nešpecifikované kanály, no podľa neho ide skôr o udržiavanie kontaktu než o reálne posúvanie mierového procesu vpred.

Moskva obviňuje Európu

Vyhlásenie prichádza v čase, keď vojna na Ukrajine trvá už viac ako tri a pol roka a nepoľavuje ani na fronte, ani v diplomatických snahách.

Moskva zároveň obviňuje európske krajiny, že svojím „militaristickým postojom“ a pokračovaním v sankciách bránia skutočnému pokroku.

Naopak, Ukrajina a jej spojenci upozorňujú, že práve pokračujúce ruské útoky podkopávajú dôveryhodnosť akýchkoľvek mierových vyhlásení zo strany Kremľa.

Americký prezident Donald Trump, ktorý sa do Bieleho domu vrátil po inaugurácii v januári 2025, sa od prvých dní snaží vystupovať ako hlavný sprostredkovateľ.

Jeho iniciatíva zahŕňala sériu stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským aj významný samit s Vladimirom Putinom na Aljaške 15. augusta.

Okrem osobných schôdzok s oboma lídrami absolvoval Trump s ruským prezidentom aj niekoľko telefonátov, v ktorých sa snažil presadiť priame rokovania Putina so Zelenským.

Diplomatické snahy

Ukrajinská strana už viackrát vyzvala na osobné stretnutie prezidentov s cieľom diskutovať o prímerí a ukončení nepriateľstiev.

Zelenskyj ako miesto rokovaní navrhoval Kyjev, zatiaľ čo Putin hovoril o Moskve a zároveň opakovane spochybnil užitočnosť takýchto rozhovorov bez jasnej agendy.

Kremeľ navyše naznačuje pochybnosti o autorite a legitimite ukrajinského prezidenta. Podľa Putina by samit mal byť vyvrcholením reálneho pokroku, nie jeho štartom.

Diplomatické snahy sa pritom neodohrávali iba na bilaterálnej úrovni. Už skôr sa v tureckom Istanbule uskutočnili tri kolá rokovaní delegácií Ruska a Ukrajiny, ktoré však nepriniesli dohodu o prímerí.

Za hranicami

Boje pokračujú na celom území Ukrajiny a pravidelne prinášajú obete medzi civilistami. Len nedávno vyvolal rozruch incident z 10. septembra, keď ruský dron pri útoku na ukrajinské územie narušil vzdušný priestor Poľska.

Európski predstavitelia to odsúdili ako nebezpečnú eskaláciu a dôkaz, že konflikt sa môže ľahko rozšíriť aj za hranice Ukrajiny.

Trump reagoval podráždene aj na tento vývoj a vyjadril nespokojnosť s patovou situáciou. Podľa neho niektorí európski lídri na jednej strane deklarujú podporu jeho mierovým iniciatívam, no na druhej strane brzdia proces tým, že vojnu predlžujú svojou politikou.

V Spojených štátoch sa tak znovu otvára debata o miere angažovanosti Washingtonu, o tom, či sa dá nájsť kompromis prijateľný pre všetky strany, a ako ďaleko je americký prezident pripravený zájsť.

Záruky bezpečnosti

Ruská strana trvá na tom, že pre akúkoľvek dohodu sú kľúčové právne záväzné bezpečnostné záruky. Podľa Peskova už Moskva nemôže akceptovať iba verbálne uistenia.

V ruskej rétorike sa opätovne objavuje požiadavka na vytvorenie nárazníkových zón a na širšiu deeskaláciu zo strany Kyjeva a jeho spojencov.

Kyjev však tvrdí, že pokračujúce útoky na civilné ciele vrátane nedávneho úderu na Kyjev, ktorý si vyžiadal obete medzi civilistami, dokazujú, že Moskva to s mierom nemyslí vážne.

Európski lídri medzičasom zaujímajú rozdielne pozície. Časť politikov je skeptická voči Trumpovým snahám, keďže v nich vidia riziko územných ústupkov alebo iných kompromisov, ktoré by mohli oslabiť Ukrajinu.

Naopak, iní tvrdia, že bez priameho dialógu Putina so Zelenským sa vojnu nepodarí zastaviť.

Humanitárna kríza a ekonomika

Podľa najnovšej správy OSN (OCHA) približne 12,7 milióna ľudí, čo je asi 36 percent populácie Ukrajiny, v roku 2025 potrebuje humanitárnu pomoc.

V období jún – júl 2025 poškodili nemocnice, vodovodné a vykurovacie siete aj obytné budovy v prímestských oblastiach; civilisti sú čoraz viac závislí od humanitárnej pomoci, najmä s príchodom zimy (UN OCHA – Snapshot).

Z hľadiska ekonomiky tvrdí Medzinárodný menový fond (MMF), že hoci sú sankcie voči Rusku rozsiahle a trvajúce, krajina dokázala zmierniť ich dopady prostredníctvom domácich politík a orientácie na energetický vývoz (IMF).

Napriek tomu MMF upozorňuje na spomaľovanie rastu HDP Ruska, čo signalizuje, že ekonomický tlak sa zvyšuje.

(red)