Kovboj Hamran sa vracia. S „kolty proklatě nízko“

Hamran bude v bývalej Sulíkovej strane pôsobiť ako poslanecký asistent Martiny Bajo Holečkovej. Zrejme ho považujú za rozdielovú figúru, keďže si dal podmienku, že do strany vstúpi až po tom, ako si poradia s „toxickým“ expredsedom. Ak bol poslanecký asistent jedným z dôvodov Sulíkovho pádu, je otázne, či majú v SaS ujasnené priority.

Za dôležitú figúru ho zrejme považujú aj médiá, keďže Hamran svoj nástup promoval v samostatnej relácii. A napokon aj on sám sa považuje za rozdielového hráča: hneď vo svojom entrée avizoval vyhostenie Jany Bittó Cigánikovej.

Keď nováčik kádruje

Bittó Cigánikovej odkázal, že s jej politikou má problém a dúfa, že zo strany odíde sama. Čítate dobre. Nováčik, poslanecký asistent, ktorý v strane ešte ani poriadne nezačal pôsobiť, a už verejne avizuje, ako sa strana poráta s dlhoročnou výraznou tvárou tohto zoskupenia.

Podobné správanie sa v tejto strane stáva pomaly štandardným postupom. Počas Matovičovej vlády a rozpadu Kiskovej strany Za ľudí strana prijala Kolíkovej frakciu. Tá sa podľa Bittó Cigánikovej postarala o koniec bývalého predsedu strany Richarda Sulíka.

Sulík utopencov od Kisku prichýlil, ale nevyhovoval im. Respektíve nevyhovoval progresívnemu naratívu, ktorý si žiada duch doby. Tak sa ho zbavili.

Dnes jednu z najdlhšie pôsobiacich poslankýň strany a jednu z najvýraznejších tvárí vyhadzuje nová saskárska akvizícia s očividne vplyvnou funkciou: je asistentom poslankyne, ktorá získala poslanecký mandát za stranu KDH a do SaS prebehla len od januára.

Mimochodom, bývalá kádeháčka Bajo Holečková sa orientuje na témy zdravotníctva a sociálnej politiky a Hamran by mal byť jej jediným asistentom s platom viac než štyri tisíc eur.

Jeho príjem zhltne všetky náklady na asistentov poslankyne. Okrem neho má Bajo Holečková už len jedného asistenta s odmenou jedno euro. Môžeme predpokladať, že Hamranovi nerozkázali, aby sa preorientoval na sociálne témy a zdravotníctvo.

Bajo Holečková zrejme len poslúžila ako prostriedok na zamestnanie Hamrana, ktorý sa bude venovať témam bezpečnostných zložiek, respektíve posilní v strane problematiku, na ktorú bol vždy expert: budovanie policajného štátu.

Zdá sa, že v strane chcú po Sulíkovi vyzametať všetko.

O výraznom vnútornom posune v strane dnes hovorí aj Bittó Cigániková. Strana suverenistu Richarda Sulíka je zrejme definitívne preč.

Otázne však je, čo zo strany zostane. Voliči na nej mali radi práve to, že jej predstavitelia vstupovali do politických zápasov z liberálnej, ale neprogresívnej pozície. Progresívna avantgarda dnes podporuje Progresívne Slovensko.

Čím sa dnes SaS, strana dlhodobo levitujúca tesne nad hranicou zvoliteľnosti, odlíši od mohutného súpera? Pasca, ktorú vykopala, aby do nej pochovala vlastné kádre, ktoré ju reprezentovali, sa jej môže stať hrobom. Bittó Cigániková navyše hovorí, že v strane nie je sama, ktorej sa podobný vývoj nepáči. Ak má pravdu, príchod Hamrana a rastúci vplyv Kolíkovej a Marcinkovej frakcie môže vyústiť do vnútorného konfliktu a odchodov ďalších známych osobností.

Záchranné koleso

Gröhling mal o Harmana evidentne záujem už skôr. Policajný exprezident najprv neúspešne kandidoval za stranu Demokrati v eurovoľbách, aby následne povedal predsedovi SaS, že má problém so Sulíkom. Cigániková tvrdí, že Hamran diktuje strane podmienky.

Vstup Hamrana však môže znamenať bližšie spojenie so stranou Demokrati, ktorá sa potáca tesne pod hranou zvoliteľnosti a už nejaký čas sa im nedarí odlepiť. V posledných voľbách táto premiérska strana expredsedu Eduarda Hegera nezískala ani tri percentá.

Nie je vylúčené, že práve SaS má poslúžiť ako záchranné koleso pre stranu Demokrati. Bittó Cigániková bola v SaS najhlasnejším odporcom spoločnej kandidátky s Demokratmi, ktorých označovala za beta verziu Matoviča.

SaS je dnes kultúrne nerozoznateľná od Progresívneho Slovenska. V prístupe k otázkam policajnej vojny by však práve Hamran mohol byť zárukou dostatočnej radikalizácie, pomocou ktorej by bola strana kompatibilná aj so stranou Demokrati. Tí avizujú, že chcú zatýkať hlava-nehlava. A už nielen politických oponentov, ale aj názorových. Chcú ísť metódou nezákonného lynču a zatýkať napríklad aj za nesprávne názory na ukrajinskú vojnu a geopolitickú situáciu.  

Napokon, Hamran, odchovanec strany Demokrati, je na podobné veci odborník.   

Expert – na vojnu v polícii

Hamran sa ako bývalý policajný prezident za Hegerovej a Ódorovej vlády stal jednou z najtragickejších figúr vojny v polícii.

To, že šlo o politicky premotivovaného policajného prezidenta, sa začalo javiť už krátko po jeho nástupe do funkcie, keď sa po policajných zásahoch proti protestom ešte počas pandémie pustil do politického komentovania protestov. Predvedený bol v tom čase aj vtedajší líder opozície Robert Fico.

Ešte predtým bol šéfom neslávne známeho zatýkacieho Lynx Commanda, a to v období, keď sa realizoval „terminátorský“ záťah na budovu Penty. Počas opulentnej akcie, keď sa desiatky policajných korytnačiek nevedeli napchať do výťahu (potreba veľkého počtu príslušníkov bola pritom zdôvodnená práve nutnosťou prekvapivého a náhleho zásahu), zatkli šéfa Penty Jaroslava Haščáka. Tomu sa neskôr musel štát za tento nezákonný zásah ospravedlniť.

Hamran sa tak stal zodpovedným za dvojnásobnú hanbu a poníženie – voči štátu.

Krátko pred voľbami Hamran zneužil Policajný zbor na volebnú kampaň, keď spustil policajnú akciu Rozuzlenie, postavenú na rozprávkarských bludoch, v ktorej absurdnými obvineniami kriminalizoval dvoch riaditeľov tajnej služby.

Krajne nechutným spôsobom zneužíval smrť Jána a Martiny, keď sa tváril, že ho podporujú vo všetkých jeho nešťastných krokoch. Ich kresbu používal počas svojich tlačoviek, kde s prísnym pohľadom metal hromy-blesky a vyhrážal sa, koho všetkého treba pozatýkať.

Kolesá likvidácie oponentov sa naplno roztočili po tom, ako Hamran zinscenoval odvolanie niekdajšieho ministra vnútra Ivana Šimka, ktorý bol kritický k nebezpečným pomerom v polícii, ktorých bol Hamran reprezentantom.

Ak si takéhoto človeka do strany privádzajú ako experta na políciu a bezpečnosť, ilustruje to, aké predstavy o vnútrobezpečnostnej politike v strane Sloboda a solidarita majú.