Strašenie ústavou a skutočný test suverenity

Poslanci Národnej rady SR prekvapivo schválili dlho diskutovaný návrh ústavného zákona, ktorý do Ústavy SR zakotvuje dve pohlavia, rovnosť medzi mužmi a ženami pri odmeňovaní za prácu, problematiku adopcie detí a výchovno-vzdelávací proces.

Z 99 prítomných poslancov návrh podporilo 90 poslancov, pričom prekvapivým momentom bolo hlasovanie v prospech zákona zo strany dvoch poslancov hnutia Slovensko, a to Mareka Krajčího a Rastislava Krátkeho.

Formát vloženia:

Dvaja opoziční poslanci pritom iba deň pred hlasovaním avizovali, že návrh nepodporia, no nakoniec ich vraj presvedčila „posledná možnosť“ zahlasovať za takúto zmenu Ústavy SR, ktorú prezentoval na tlačovej konferencii predseda vlády Robert Fico.

Premiér Fico po schválení zmeny Ústavy SR povedal niekoľko zásadných vecí z hľadiska budúceho smerovania krajiny. Pripomenul, že „liberalizmus a progresivizmus ničí Európu“, a preto bolo nutné zaviesť ústavné zmeny, ktoré tieto ideológie zastavia v rámci programu „hrádze proti progresivizmu“.

Novela Ústavy SR ako kultúrny odkaz krajiny

Predseda vlády ďalej verejnosti oznámil, že zmena Ústavy SR je „životne dôležitý krok pre etablovanie sa Slovenska“ a že vnútroštátne právo musí „mať v hodnotových otázkach prednosť pred právom EÚ."

Návrh ústavného zákona má preto reagovať na potrebu ochrany kultúrneho dedičstva zakotveného v preambule Ústavy SR, ktoré je osobitne spojené s uznaním manželstva medzi mužom a ženou ako jedinečného zväzku, a posilniť ochranu tradičných hodnôt, čo je kľúčové pre zachovanie kultúrneho dedičstva Slovenska a zabezpečenie právnej stability.

Po schválení ústavného zákona sa okamžite zo strany kritikov tejto legislatívy vyrojili ničím nepodložené katastrofické scenáre o „otvorení cesty pre vystúpenie z EÚ“, hoci novela nič podobné neumožňuje.

Kritici nevedia definovať, komu zmeny ublížia

Podobné naratívy opakovane šíri bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS), ktorá hovorí o „spochybnení nášho členstva v EÚ“, pomerne tradične aj o „zastavení eurofondov“, ako aj o tom, že zmeny označila Benátska komisia za „problém“. Kolíková ďalej tvrdí, že časť spoločnosti „prišla o ľudskú dôstojnosť, ktorá nemôže byť chápaná iba kresťanskými veriacimi“.

Aká časť verejnosti a akým spôsobom prišla o svoju dôstojnosť, Kolíková neprezradila.

Podobnú kritiku vyslovila aj bývalá členka Súdnej rady SR a poradkyňa Márie Kolíkovej, ústavná právnička Lucia Berdisová. Berdisová podobne tvrdí, že zmeny v Ústave SR budú „znižovať práva časti občanov“, no nepovedala čie a ani ako.

V tomto smere ani v inom rozhovore na konkrétnu otázku od moderátora Berdisová nevedela uviesť špecificky kto a ako bude zmenami postihnutý, prípadne komu budú jeho práva upierané. Berdisová podobne zopakovala, že prijatý návrh „ohrozuje naše členstvo v EÚ“, no opäť bez konkrétnych okolností.

Keď Kolíková odňala možnosť Ústavnému súdu posudzovať ústavné zákony

Nekonkrétnu odpoveď ponúkla Lucia Berdisová aj pri otázke, či môže Ústavný súd posudzovať ústavný súlad prijatého zákona, keďže ten má svoje možnosti obmedzené.

Zabudla totiž dodať, že tieto možnosti obmedzila prijatou legislatívou práve bývalá ministerka Kolíková, ktorá odňala Ústavnému súdu SR možnosť posudzovať ústavné zákony, čo bolo vtedy odbornou verejnosťou považované za regresívny zásah do jeho právomocí.

Tieto a mnohé iné nekonkrétne a zavádzajúce tvrdenia verejne činných osôb nadväzujú na strašenie Benátskou komisiou, ktorá vraj mala odmietať zmeny v Ústave SR.

Benátska komisia hovorí o nejasných pojmoch

V skutočnosti Benátska komisia vo svojej správe hovorí o tom, že konzultácie, ktoré boli vykonané pred schvaľovaním zákona, nemožno považovať za dostatočné vzhľadom na rozsah a závažnosť navrhovaných zmien, no špecificky upozorňuje, že „nie je rolou Komisie interpretovať Ústavu SR“.

Benátska komisia ďalej upozorňuje na nejasnosť pojmov „národná identita“ a „kultúrno-etické otázky“ s tým, že takéto vágne a široké formulácie predstavujú riziko arbitrárneho výkladu a aplikácie. Môžu teda viesť k nepredvídateľnosti právneho poriadku a možnému rozporu so záväzkami Slovenska podľa európskeho práva.

Pri zavádzaní nových legislatívnych pojmov je však táto obava bežne prítomná a až súdna prax následne určuje, ako jednotlivé ustanovenia vykladať. Netreba zabúdať, že väčšina prípadov pred európskymi súdmi sa týka práve výkladu rôznych noriem alebo ich častí, hoci sú tieto už dlhodobo súčasťou európskeho právneho poriadku.

Pri otázke zákazu surogátneho (náhradného) materstva či adopcie detí výhradne pre manželské heterosexuálne páry Komisia konštatuje, že tieto nie sú samy osebe v rozpore s európskymi či medzinárodnými normami, hoci by bolo Slovensko v Európe zrejme jedinou krajinou s takouto úpravou.

Zákaz surogátneho materstva je prítomný vo väčšine krajín Európy, no krajiny ako Ukrajina či Bulharsko stále povoľujú tento spôsob obchodovania. Práve Ukrajina predstavuje jedno z popredných svetových centier pre náhradné materstvo.

Komisia sa kladne postavila k zavedeniu rovnosti v odmeňovaní pri práci, no navrhuje vypustiť pojem „biologicky určené“ v kontexte určovania pohlaví. Hoci problematika určovania pohlaví leží aj podľa Komisie v okruhu diskrečného priestoru štátu (margin of appreciation), varuje, že takéto ustanovenie by nemalo byť použiteľné na ospravedlnenie diskriminácie založenej na sexuálnej orientácii alebo rodovej identite.

Správa Komisie však nehovorí nič o scenároch o vystúpení z EÚ či potláčaní práv alebo utláčaní časti občanov tak, ako to interpretujú jej kritici.

Skutočný problém bude stret s právom EÚ

Oprávnenú kritiku nielen Benátskej komisie možno pri novele Ústavy SR badať v otázkach suverenity a kultúrno-etických otázkach Slovenska voči európskemu právu.

Komisia varuje pred rizikom, že novelou by Slovensko získalo prostriedky na selektívne rešpektovanie alebo ignorovanie medzinárodných zmlúv a súdnych rozhodnutí. Podľa Komisie definovanie „suverenity národnej identity“ by sa nemalo dostať do konfliktu so záväzkami SR podľa Zmluvy o EÚ a Európskeho dohovoru o ľudských právach.

V tomto smere sa teda ešte len ukáže, či Slovensko bude v týchto otázkach suverénnou krajinou tak, ako to tvrdí premiér Fico.

V súčasnosti platí v práve EÚ doktrína prednosti práva Únie. V tomto smere už poslal premiérovi Ficovi odkaz aj eurokomisár pre právny štát Michael McGrath, že „európske právo je nadradené a nie je o tom možné diskutovať.“

Prednosť práva EÚ je pevne stanovená v judikatúre Súdneho dvora EÚ a členské štáty si môžu Ústavu zmeniť podľa svojho uváženia, avšak musia rešpektovať a uznávať prednosť európskeho práva.

Prednosť práva EÚ definuje judikatúra, národnú identitu zmluva

V otázke prednosti práva EÚ pred vnútroštátnym právom treba zdôrazniť, že tento princíp nie je upravený v zakladajúcich zmluvách ani ich revíziách. Daný princíp vytvoril až Súdny dvor EÚ vo veci Costa v. ENEL z roku 1964, keď v danej veci vyslovil požiadavku jednotnej aplikácie práva Únie vo všetkých členských štátoch.

Súdny dvor svojím rozhodnutím Internationale Handelsgesellschaft povýšil prednosť úniového práva nad ústavné princípy členských štátov, keď vyslovil záver, že európske normy nemôžu byť ovplyvnené skutočnosťou, že odporujú ústavným právam jedného členského štátu. Túto prednosť európskeho práva označil Súdny dvor za „absolútnu“ výrokom, že „aj najmenšia technická norma komunitárneho práva je nadradená tej najmilovanejšej ústavnej norme“.

Požiadavku absolútnej prednosti práva EÚ Súdny dvor teda zdôvodnil potrebou jednotnej aplikácie, efektívnej implementácie a priamej aplikovateľnosti úniového práva, zvyšovaním štandardu ľudských práv a základných slobôd, stabilitou právneho poriadku EÚ a súdržnosťou v zahraničnej politike EÚ.

Tento princíp prednosti uznal aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. PL. ÚS 3/09 z 26. januára 2011, keď sa prihlásil k eurokonformnému výkladu s tým, že každé vnútroštátne ustanovenie musí byť v súlade s právom EÚ, aby sa mohlo uplatniť.

Zmluva o Európskej únii však v článku 4 špecificky hovorí o rešpektovaní národnej identity členských štátov a ich ústavných systémov.

V zakladajúcej zmluve je teda pevne zakotvená potreba rešpektovania suverenity členského štátu.

Politické pokrytectvo a podstata demokracie

Skutočná „bitka“ o suverenitu Slovenska v hodnotových otázkach sa teda bude odohrávať pred európskymi súdmi, ktoré budú musieť rozhodnúť, ktorá problematika patrí výlučne pod „národnú identitu štátu“ a ktorá pod normy práva EÚ.

Práve konkrétne zaradenie pri právnej otázke v spore – či teda ide napríklad o problematiku ľudských práv (a teda právo Únie), alebo o problematiku národnej identity Slovenska – bude kľúčové pri tom, či sa bude uplatňovať Ústava SR s jej zmenami, alebo právo EÚ.

Je pritom viac ako pravdepodobné, že tieto rozpory a rôzne pohľady na právny výklad budú predmetom posudzovania európskych súdov. Až tieto rozhodnutia následne ukážu, aký veľký nárok má Slovensko na národnú identitu a kde končí európske zasahovanie.

Zmena Ústavy SR ukázala pokrytectvo časti politikov, ktorí by inak za tieto zmeny zahlasovali, keby neboli z dielne Smeru-SD. Uvedené znamená, že povýšili svoje politické spory nad záujmy väčšiny občanov, ktorí sú až druhoradí.

Úlohou politika je predovšetkým zastupovať vôľu tých, ktorí mu dali mandát. Ak jeho voliči podporujú určité zmeny a on sám ich považuje za správne, no napriek tomu nehlasuje za ich prijatie len z dôvodu straníckych alebo marketingových kalkulov, nekoná v prospech verejnosti, ale vo vlastnom politickom záujme.

Ústava Slovenskej republiky bola napokon zmenená ústavnou väčšinou v súlade s postupom, ktorý predpokladá právny poriadok. Takéto rozhodnutie predstavuje výraz vôle relevantnej časti spoločnosti prostredníctvom jej parlamentných zástupcov.

Nemožno preto hovoriť o strate demokracie, ohrození právneho štátu či iných zveličených rizikách, ako to tvrdia niektorí kritici, vrátane právnikov. Demokracia stojí na princípe väčšinového rozhodovania a ústavné hlasovanie tento princíp potvrdilo. Naopak, stav, v ktorom by marginálna menšina mohla blokovať vôľu drvivej väčšiny a vynucovať si svoje požiadavky, by nebolo možné označiť za skutočnú demokraciu.

Samozrejme, demokratický štát musí rešpektovať aj práva menšín, avšak tieto práva nemožno vykladať bez hraníc. Je prirodzené, že v pluralitnej spoločnosti sa každý občan musí zmieriť s tým, že nie vždy sa jeho predstavy presadia, najmä ak sú v rozpore s presvedčením väčšiny.

Takto treba chápať aj prijatú zmenu Ústavy SR.

Väčšina obyvateľov sa vyslovila pre konzervatívne hodnotové smerovanie krajiny, čo sa odrazilo aj v legislatívnych úpravách. Nemožno hovoriť o „tyranii väčšiny“, keďže prijaté ustanovenia nijako preukázateľne nezasiahli do práv menšín.

Naopak, cieľom zmien je aj posilniť ochranu detí a v prípade surogátneho materstva vytvoriť prevenciu proti jeho zneužívaniu na obchodovanie s deťmi – čo je v súlade aj s odporúčaniami Organizácie Spojených národov.

O jeho skutočnom uplatnení stanovenej štátnej suverenity sa však nakoniec rozhodne na medzinárodnom poli prostredníctvom európskych súdov.