Päť okruhov ústavných zmien

Ústavné zmeny majú mať päť okruhov, pričom ako prvý okruh predstavil suverenitu Slovenskej republiky v hodnotových a kultúrno-etických otázkach, ktorá by mala byť vyjadrená vetou: „Ak sú právne záväzné akty európskych spoločenstiev a Európskej únie v rozpore s Ústavou SR, nemôžu mať prednosť pred našimi zákonmi.“

Robert Fico tým narážal na zmenu súčasného znenia čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Ako dôvod zmeny uviedol možné legislatívne zmeny EÚ, ktoré by boli v rozpore s výchovno-vzdelávacím procesom alebo s úpravou manželstva v právnom systéme SR.

Druhý okruh zmien sa má týkať uznávania dvoch pohlaví v podmienkach SR, a to muža a ženy. Zmena by mala byť vyjadrená novým článkom Ústavy SR v znení: „Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy,“ s doplňujúcim článkom, podľa ktorého „pohlavie možno zmeniť iba zo závažných dôvodov“.

Tretí okruh zmien sa má týkať štátneho vzdelávacieho programu, ktorý by mal byť upravený doplneným článkom o konaní štátnych orgánov iba v medziach Ústavy SR a zákona s textom: „...a v súlade s princípmi a hodnotami Ústavy SR.“ Fico touto zmenou zamýšľa koncept, podľa ktorého školy budú učiť len to, čo je v súlade s ústavou, inak sa bude vyžadovať súhlas rodičov, ktorý má byť rovnako zakotvený ústavnou formou.

Zmenami prejde aj školstvo

Ak teda bude Ministerstvo školstva pripravovať nejaký vzdelávací program, bude ho musieť pripraviť len v súlade s princípmi a hodnotami, ktoré sú stanovené v Ústave SR. Keďže ústavná definícia manželstva je daná ako zväzok muža a ženy, podľa Fica sa nemôže stať, že by učitelia učili niečo iné.

Súhlas rodičov s vyučovacím procesom nad rámec hodnôt a princípov Ústavy SR Fico odôvodnil tým, že dnes do škôl prenikajú rôzne subjekty s prednáškami, ktoré prezentujú deťom nevhodné témy.

Štvrtý okruh ústavných zmien sa týka osvojenia alebo adopcie detí, ktorých úprava by mala vychádzať zo súčasnej podoby zákona o rodine. Zákon o rodine hovorí, že osvojiť si maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi či osvojiteľ maloletého dieťaťa, pričom Fico špecificky zdôraznil podobu manželstva ako zväzku muža a ženy. Tieto zmeny tak majú zakotviť ústavný zákaz adopcie homosexuálnym párom.

Piaty okruh sa týka rovnakého odmeňovania mužov a žien, teda zavedenia ústavnej rovnosti odmeňovania medzi mužmi a ženami.

Problematické prijatie navrhovaných zmien

Všetky tieto zmeny chce predseda vlády Fico zakotviť v Ústave SR aj z dôvodu vyššej ochrany jednotlivcov v tom zmysle, že meniť Ústavu SR je v podmienkach SR pomerne zložité vzhľadom na potrebný počet minimálne 90 hlasov v NR SR. Občania by tak mali garantované tieto práva aj v prípade, ak by sa iná vláda rozhodla meniť zákony v rozpore s navrhovanými zmenami.

Možno dať teraz bokom súčasnú politickú situáciu vládnej koalície, ktorá nevie garantovať väčšinu ani pri schvaľovaní obyčajných zákonov, a teda rozhodne nemá podporu 90 poslancov NR SR. Opozičná strana KDH slovami jej predsedu Milana Majerského označila navrhované zmeny za „falošnú hru“ s tým, že za tieto zmeny hlasovať nebude.

S momentálnym realistickým vylúčením zvyšných opozičných strán teda možno otvorene konštatovať, že vláda nemá žiadnu silu prijať ústavné zmeny.

V prípade dostatku poslaneckých hlasov však treba povedať, že by sa vláda pri ústavných zmenách zaradila k právne nežiaducim javom častých zmien Ústavy SR. Časté zmeny tohto základného zákona štátu kritizujú odborníci z radov ústavného práva s tým, že zmeny by sa mali týkať iba najnevyhnutnejších právnych záležitostí.

Práve nevyhnutnosť prezentovaných zmien je skutočne otázna minimálne z právnej roviny, pretože všetky navrhované zmeny sú už obsiahnuté v zákonoch.

Pohlavia vždy budú iba dve

Problematika dvoch pohlaví je absolútne jasný biologický fakt. Z daného faktu vychádza aj úprava zákona o matrikách, podľa ktorého sa pohlavie muža alebo ženy zapisuje pri narodení, a rovnako aj pri zmene pohlavia v zmysle zákona o rodnom čísle sú dané iba tieto dve pohlavia. Zákon o zmene mena a priezviska rovnako definuje nemožnosť použiť ženské meno na mužské pohlavie a naopak, a teda opäť definuje iba dve pohlavia.

Verejnosti známa teória „viacerých pohlaví“, keď sa osoby definujú ako rôzne nehmotné predmety či zvieratá, sa viaže na pojem rod, a nie pohlavie. Tento omyl vychádza z chybného prekladu anglického slova „gender", ktoré neoznačuje pohlavie, ale práve rod osoby. Pojem rod však nie je v právnom poriadku SR definovaný, a preto tieto zmeny ani nie sú právne uskutočniteľné.

Problematika zmeny pohlavia z dôvodu nenastúpenia do výkonu trestu, ako to opísal Fico pri predstavovaní ústavných zmien, sa pritom s navrhovanými ústavnými zmenami nijako nezmení. Aj pri ich schválení sa pri zmene pohlavia osoby „pretransformujú“ na ženské alebo mužské pohlavie, a na žiadne iné.

Zmeny výučby vychádzajú z platnej legislatívy

Navrhované zmeny Ústavy SR v oblasti školstva sú už zakotvené v školskom zákone, zákone o rodine, ale aj v Ústave SR v čl. 41, ktorý garantuje právo rodičov vychovávať svoje deti v súlade s ich náboženským či filozofickým presvedčením. Navrhované zmeny z rúk premiéra Fica síce možno chápať ako obmedzenie špecifických progresívnych teórií na školách, no ich znenie tomu nenapovedá.

Úprava vzdelávania v znení „v súlade s princípmi a hodnotami Ústavy SR“ totiž znamená aj v súlade so zákazom diskriminácie, pod ktorý sa najčastejšie rôzne vzdelávacie subjekty progresívneho typu schovávajú. Teda ani takáto zmena Ústavy by negarantovala zamedzenie nežiaducich elementov vzdelávania z pohľadu premiéra Fica.

Robert Fico pritom pri zakotvení osvojovania detí do Ústavy SR hovoril o čerpaní zo zákona o rodine, čím priamo potvrdil súčasne platnú právnu úpravu v tomto smere. Aj zásada rovnakého odmeňovania, a teda zákaz diskriminácie na základe pohlavia, je okrem Ústavy SR zakotvená aj v Antidiskriminačnom zákone či v Zákonníku práce, a išlo by teda o duplicitnú úpravu nielen z pohľadu zákona, ale aj z pohľadu Ústavy SR.

Problém s právom EÚ

Problematika osvojenia detí pármi rovnakého pohlavia presadzovaná najmä judikatúrou ESĽP, ale aj prednosť Ústavy SR pred právom EÚ môžu naraziť práve na súčasné znenie Ústavy SR, ako aj na právo Únie.

Slovenská republika sa totiž k právu EÚ zaviazala medzinárodnými zmluvami, ktoré majú prednosť pred zákonmi. Z hľadiska právnej hierarchie teda vyvstáva otázka, čo má v prípade kolízie práva EÚ a Ústavy členských štátov prednosť.

Pri tejto otázke odkázal eurokomisár pre právny štát Michael McGrath práve v súvislosti s navrhovanými zmenami Ústavy SR premiérovi Ficovi, že „európske právo je nadradené a nie je o tom možné diskutovať“.

Podľa eurokomisára je „prednosť práva EÚ pevne stanovená v judikatúre Súdneho dvora EÚ“ a členské štáty si môžu Ústavu zmeniť podľa svojho uváženia, avšak musia rešpektovať a uznávať prednosť európskeho práva.

Princíp prednosti práva EÚ vytvoril Súdny dvor

V otázke prednosti práva EÚ pred vnútroštátnym právom treba zdôrazniť, že tento princíp nie je upravený v zakladajúcich zmluvách alebo ich revíziách. Daný princíp vytvoril až Súdny dvor EÚ vo veci Costa v. ENEL z roku 1964, keď v danej veci vyslovil požiadavku jednotnej aplikácie práva Únie vo všetkých členských štátoch.

Súdny dvor svojím rozhodnutím Internationale Handelsgesellschaft povýšil prednosť úniového práva nad ústavné princípy členských štátov, pričom vyslovil záver, že európske normy nemôžu byť ovplyvnené skutočnosťou, že odporujú ústavným právam jedného členského štátu. Túto prednosť európskeho práva označil Súdny dvor za „absolútnu“ výrokom, že „aj najmenšia technická norma komunitárneho práva je nadradená tej najmilovanejšej ústavnej norme“.

Ústavný súd akceptoval absolútnu prednosť práva EÚ

Požiadavku absolútnej prednosti práva EÚ Súdny dvor teda odôvodnil potrebou jednotnej aplikácie, efektívnej implementácie a priamej aplikovateľnosti úniového práva, zvyšovania štandardu ľudských práv a základných slobôd, stabilitou právneho poriadku EÚ a súdržnosťou v zahraničnej politike EÚ.

Slovenský ústavný súd uznal princíp prednosti práva EÚ v náleze sp. zn. PL. ÚS 3/09 z 26. januára 2011, keď sa prihlásil k eurokonformnému výkladu s tým, že každé vnútroštátne ustanovenie musí byť v súlade s právom EÚ, aby sa mohlo uplatniť.

Iné krajiny európsku doktrínu odmietli

Na druhej strane ústavné súdy iných členských krajín vyjadrili potrebu zachovania štátnej suverenity.

Ústavný súd ČR napriek takzvanej euronovele českej ústavy (Čl. 10a) odmietol uznať doktrínu absolútnej prednosti práva EÚ (nález PL. ÚS 66/04). Maďarský ústavný súd si zasa rezervoval možnosť nepostupovať v súlade s právom EÚ s poukazom na suverenitu členského štátu a historickú ústavu. Najvyšší súd Dánska dokonca nerešpektoval usmernenia SD EÚ a stanovil nové podmienky pre aplikovateľnosť judikatúry SD EÚ.

Ústavný súd v Poľsku rozhodol, že tamojšia Ústava má prednosť pred právom Európskej únie s odôvodnením, že Súdny dvor Európskej únie nemá podľa verdiktu právo nariaďovať poľským inštitúciám, ktoré zákony majú dodržiavať a ktoré nie.

Európska komisia pre dané rozhodnutie zažalovala Poľsko, pričom spor bol urovnaný diplomatickou cestou garnitúry vlády Donalda Tuska s tým, že Poľsko rešpektuje nadradenosť práva EÚ. Únia už v podobnom prípade sankcionovala Poľsko pokutou milión eur denne, čo krajina odmietla zaplatiť, a tak si dané peniaze Únia odčítala z vyplatených eurofondov.

Federalizácia práva je problémom už dnes

Takáto federalizácia právnej sily je na jednu stranu pochopiteľná z hľadiska jednoty celého právneho systému, no na druhej strane odporuje základným princípom, na ktorých bola Únia postavená. Členské štáty nemôžu hovoriť o nezávislosti či zvrchovanosti, keď sa musia ohnúť pod akoukoľvek normou prijatou zo strany Únie.

O tejto problematike už prebehla diskusia na úrovni ministerských predstaviteľov krajín V4, ktorú spoluorganizoval Denník Štandard, a na ktorej rečníci vyjadrili obavy z federalizácie práva Únie.

Zmluva o Európskej únii pritom v článku 4 špecificky hovorí o rešpektovaní národnej identity členských štátov a ich ústavných systémov. V žiadnom prípade nemožno hovoriť o rešpektovaní národnej identity alebo ústavy zo strany Únie, ak si sama vytvorila absolútnu moc rozhodovať o právnych podmienkach celého spoločenstva bez ohľadu na názor iných. Opäť treba pripomenúť, že túto právomoc iba nepriamo vytvoril Súdny dvor EÚ a nie je priamo zakotvená v zakladajúcich zmluvách, kde je naopak pevne zakotvená potreba rešpektovania suverenity.

Zmluva o fungovaní EÚ síce medzi spoločné právomoci EÚ radí aj priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, no pod tieto patria oblasti azylovej politiky, ochrany hraníc či justičná spolupráca, ale nijakým spôsobom nie je definovaná právomoc EÚ pretvárať svojimi právnymi aktami národnú identitu štátov.

Suverenita členských štátov je vydaná na milosť Únie

Ak sa Únia rozhodne prijať právne normy, ktoré začnú jednotlivé ústavné osobitosti členských štátov zmazávať, prakticky jej v tom nemožno pre eurokonformný výklad práva zabrániť. Týmto spôsobom môže Únia skutočne pretvoriť spoločenstvo suverénnych štátov na jednoliatu masu obyvateľstva bez toho, aby sa kohokoľvek pýtala na názor.

Nie je pritom jasné, ako do rešpektovania národnej suverenity konzervatívnych štátov zapadá koncept pretláčania homosexuálnej či transrodovej agendy alebo iných progresívnych politík. Ak si to občania danej krajiny neželajú, Únia by to mala rešpektovať. Ak si občania danej krajiny tieto politiky želajú pretaviť do štátnej legislatívy, mali by tak urobiť vo voľbách hlasovaním za politické strany, ktoré tieto témy presadzujú.

Takto totiž vyzerá skutočná demokracia a rešpektovanie národných suverenít v praxi, na rozdiel od mocenského zásahu zhora s dovetkom „urobíte to, lebo".

Zmeny Ústavy SR, ktoré predstavil premiér Robert Fico, sú z pohľadu vnútroštátneho práva zbytočné a s vysokou pravdepodobnosťou aj politicky nepriechodné.

Z pohľadu práva Únie však môžu zohrať dôležitú úlohu v boji o to, ako hlboko sa krajina pokloní pred panstvom práva Únie, ktoré je fakticky tvorené niekoľkými úradníkmi a sudcami s vyhranenými názormi a predstavami o svete.