SaS zároveň zdôraznila, že „v aktuálnej ťažkej ekonomickej situácii Slovenska, klesajúceho hospodárskeho rastu a hroziacej obchodnej vojny z USA je potrebné zrušiť túto daň ako celok, a tak odstrániť všetky jej negatívne dôsledky“.
S tým však, samozrejme, nesúhlasí minister financií Ladislav Kamenický, ktorý najprv nechcel počuť ani o jej úpravách. Napokon po tlaku Andreja Danka (SNS) mierne ustúpil. Dôvodom, prečo sa transakčná daň má zachovať, je podľa šéfa rezortu jej funkcia. Má totiž plátať významnú časť štátneho rozpočtu.
Už teraz je zrejmé, že výberu tejto dane sa nedarí podľa očakávaní a od budúceho roka na základe nových opatrení ešte poklesne. Pôvodný zámer vybrať 700 miliónov sa po čase scvrkol na niečo cez 500 miliónov eur. No bude to ešte menej.
Podľa daňovej odborníčky nižší výber transakčnej dane indikuje, že celá daň je nastavená zle. Oveľa horšie však je, že táto neštandardná daň spôsobuje ekonomike dodatočné škody. „Transakčná daň je nastavená tak, že vyslovene povzbudzuje k nepriznávaniu ďalších daní kvôli presunu do hotovosti,“ hovorí Silvia Hallová, daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Štát teda na transakčnej dani nielen nevyberie, čo chcel, ale táto daň mu znižuje aj výber daní z príjmu aj DPH, upozornila začiatkom septembra expertka.
Zhoršujúce sa ekonomické prostredie na Slovensku sa odráža aj v citeľnom poklese priamych zahraničných investícií. Kým v roku 2023 prišlo do krajiny 484 investícií v celkovej hodnote približne 3,95 miliardy eur, už o rok neskôr ich počet klesol na 28 s objemom 1,7 miliardy eur.
Prognózy na aktuálny rok sú ešte pesimistickejšie – neočakáva sa prísun vyšší ako 500 miliónov eur. Tento trend jasne signalizuje stratu dôvery investorov a oslabovanie konkurencieschopnosti Slovenska.
Oslobodia fyzické osoby, právnické budú platiť taxu naďalej
Od 1. januára 2026 sa menia pravidlá týkajúce sa dane z finančných transakcií. Novelu zákona, ktorú predložili poslanci koaličnej SNS, v utorok schválila Národná rada. Návrh získal jednoznačnú podporu – hlasovalo zaň všetkých 128 prítomných poslancov.
Pôvodný návrh počítal s tým, že od platenia transakčnej dane budú oslobodení živnostníci a malé firmy s ročným obratom do 100-tisíc eur, pričom účinnosť sa mala začať už v októbri tohto roka. Ministerstvo financií však s návrhom nesúhlasilo a po sérii rokovaní bol kompromisný návrh predložený v upravenej podobe.
Na základe pozmeňujúceho návrhu poslanca Adama Lučanského (SNS) budú od roku 2026 transakčnú daň platiť už len právnické osoby. Fyzické osoby – podnikatelia, ktorí ju doposiaľ odvádzali, budú od tejto povinnosti oslobodení.
Novela prináša aj niekoľko technických úprav. Spresňuje definície pojmov, ako sú preúčtovaný náklad či stála prevádzkareň, a precizuje rozdelenie daňovníkov na tých s obmedzenou a neobmedzenou daňovou povinnosťou.
Dopĺňa tiež zoznam subjektov verejnej správy, ktoré sú z okruhu daňovníkov vylúčené, a upravuje používanie platobnej karty na účely tohto zákona.
Čo poslanci zamietli
Opozičné návrhy, ktoré išli nad rámec kompromisného riešenia, poslanci odmietli. Marián Viskupič (SaS) žiadal úplné zrušenie transakčnej dane a vrátenie už zaplatených súm. Spolu s Júliusom Jakabom (Hnutie Slovensko) sa zhodli na tom, že by taxa mala byť zrušená pre všetkých.
„Je to uľahčenie života živnostníkom. Treba však povedať, že je tu len jedno správne riešenie - zrušiť tú transakčnú daň ako celok,“ zhodnotil Viskupič. Zároveň pripomenul, že nedávno prijaté konsolidačné opatrenia na budúci rok sa živnostníkov dotknú cez zvýšené sociálne odvody.
Na tento negatívny vplyv upozornil aj Jakab, podľa ktorého súčasná vláda nemá záujem hlasovať o celkovom zrušení transakčnej dane. „My za to hlasujeme vždy, aby sa zrušila celá transakčná daň. Súčasná vláda si zatvára oči. Hlavne, že sa darí daňovým podvodníkom a firmy zo Slovenska odchádzajú a živnostníci rušia živnosti,“ dodal.
Ingrid Kosová (PS) navrhovala rozšíriť oslobodenie aj na všetky školy a školské zariadenia financované z verejných zdrojov, bez ohľadu na právnu formu zriaďovateľa.
Podľa predkladateľov je cieľom novely znížiť administratívnu záťaž pre malé podnikateľské subjekty a zabezpečiť spravodlivejšie uplatňovanie dane. Nová právna úprava reaguje na skúsenosti z praxe a na dlhodobo kritizované neprimerané zaťaženie drobných podnikateľov.
Vlna rušení účtov sa blíži
Štandard už koncom augusta upozornil na to, že ak navrhovaná zmena prejde, pravdepodobne spôsobí rušenie podnikateľských účtov, ktoré boli od apríla povinné. Dovtedy totiž podnikateľom žiadny zákon vyslovene neprikazoval také konto mať.
Po schválení legislatívy týkajúcej sa transakčnej dane si ich jej platitelia museli v bankách otvoriť. Odborníci upozorňovali aj na to, že v rámci ponuky produktov nemusí ísť o účet s názvom podnikateľský. Toto označenie slúži skôr pre finančné domy.
Živnostník mal len oddeliť svoje osobné financie od podnikateľských a transakcie týkajúce sa biznisu "točiť" na samostatnom účte.
Vzhľadom na fakt, že od nového roka budú od tejto dane fyzické osoby - podnikatelia oslobodení, povinnosť vlastniť účet by mala zaniknúť. Štandard ešte v auguste žiadal rezort financií o potvrdenie tejto informácie, do uzávierky však neodpovedal.
Ak však zákon spojil povinnosť vlastniť transakčné účty pre potreby tejto dane a od januára ju už mnohí nebudú musieť platiť, logicky by malo nasledovať ich rušenie. Banky sa koncom augusta ešte k tejto téme vyjadriť nechceli. Úvahy o húfnom rušení účtov považovali koncom augusta za predčasné.
Danko cíti hrdosť
Vypustenie živnostníkov z povinnosti platiť transakčnú daň od začiatku budúceho roka je úspechom SNS a strana sa bude usilovať o zrušenie transakčnej dane ako celku. Na tlačovej konferencii to v utorok povedal predseda národniarov Andrej Danko.
„Som hrdý na to, že sme dnes vybojovali pre živnostníkov úplné zrušenie transakčnej dane od 1. januára budúceho roka. Museli sme ustúpiť pri malých firmách s obratom do 100-tisíc eur, ale chcem povedať tým, ktorí majú malé eseročky, že stále budú platiť len desaťpercentnú daň z príjmov,“ povedal Danko.
Pripomenul, že živnostníkom naďalej ostáva 15-percentná daň z príjmov a je to jedna z najnižších daní v Európe. Pri ročnom zárobku 40-tisíc eur zaplatí živnostník štátu okolo 7-tisíc eur. Danko pripomenul, že zamestnanci pri porovnateľnom zárobku zaplatia podstatne viac.
Predseda SNS sa dotkol aj živnostníkov, ktorí optimalizujú svoje príjmy alebo sa priamo vyhýbajú plateniu odvodov. Takí majú problém pri odchode do dôchodku, keďže im nevychádzajú odvody ani minimálny dôchodok. „Nikto živnostníkov nezradil, ale živnostník tiež musí vedieť, že raz príde do dôchodku a chce mať aspoň minimálny dôchodok. Takže tu je ten problém, že dnes, keby nedošlo k úprave poplatkov do Sociálnej poisťovne, by to nestačilo ani na minimálny dôchodok,“ upozornil Danko.
O situácii živnostníkov s nízkymi príjmami, ktorí majú svoju živnosť v súbehu so zamestnaním, chce predseda SNS rokovať s ministrom práce sociálnych vecí a rodiny Erikom Tomášom (Hlas). Z takýchto príjmov by podľa Danka nemali platiť zdravotné ani sociálne odvody. Zmeny v týchto skupinách živnostníkov už pripustil aj Tomáš.
Danko odmietol úvahy o možnom sťahovaní živnostníkov do susedných krajín. Pri príjme 40-tisíc eur je podľa neho daňovo odvodové zaťaženie porovnateľné ako v Česku, no výrazne nižšie ako v Rakúsku. „Takže ak mi tu niekto hovorí, že živnostník odíde do iného štátu, tak sa veľmi rýchlo vráti,“ dodal.
(tasr, pmi)
