Extrémista Schutz a jeho verejná výzva k politickému násiliu

Peter Schutz vo svojom komentári s názvom Tragické tri pätiny v závere svojho textu vyslovil vetu: „Môžete autora zabiť, ale najúčinnejšia obrana pred Ficom IV je dehumanizácia. Stretnete smeráka na ulici, dehumanizujte ho.“

Verejne tým nabádal veľké množstvo čitateľov denníka Sme, aby v priamom strete na ulici dehumanizovali člena strany Smer-SD alebo jej voličov či podporovateľov. Dehumanizácia je pritom prvým krokom k najhorším zverstvám, aké ľudstvo zažilo – či už v podobe druhej svetovej vojny alebo pri genocíde v Rwande.

Dehumanizácia umožňuje násilie a kruté zaobchádzanie

Dehumanizácia je z odborného hľadiska tradične chápaná ako extrémna forma predsudkov, ktorá umožňuje násilie a kruté zaobchádzanie a uvažovanie o ľuďoch ako o neľudských kreatúrach. Takéto skreslené vnímanie druhých ako podľudí, zlých, neľudských, postrádateľných alebo ako „zvierat“ je uľahčené prostredníctvom nálepiek, stereotypov, metafor a sloganov.

Psychologička Jana Plichtová označila dehumanizáciu za spoločenský jed, ktorý rozvráti celú spoločnosť a inštitúcie. Pri dehumanizácii dochádza k vylučovaniu istej skupiny ľudí zo spoločnosti, „čo sa zdôvodňuje tým, že ide o ľudský odpad, o podľudí, ktorí zaťažujú spoločnosť.“

Týmto spôsobom teda nazerá Peter Schutz na „smerákov“, pretože podľa jeho pokriveného extrémistického myslenia môžu za všetko „zlo sveta“. Predsedu Smeru Roberta Fica v minulosti označil za „blázna“ a netají sa, že neznáša celú vládnu stranu.

Pri komentátorovi denníka Sme nejde o ojedinelý príklon k radikálnej rétorike. Schutz je známy svojím výrokom, že „neočkovaní by mali kvičať ako svine“, pričom si za týmto tvrdením podľa vlastných slov „stojí“. Schvaľoval aj vojnu v Iraku, a to aj s vedomím, že bola porušením medzinárodného práva, pretože „USA tam bojovali proti totalite“.

Trestná zodpovednosť závisí od výkladu pojmov

Jeho posledný výrok o dehumanizácii veľkej časti spoločnosti sa dá priradiť nielen k rétorike prívržencov autoritárskych režimov obdobia pred druhou svetovou vojnou, ale môže balancovať na hrane trestnoprávnej zodpovednosti.

Ústava SR zaručuje základné práva a slobody všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.

Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať – teda ani voličov či členov strany Smer tak obludným spôsobom, ako si to predstavuje Schutz.

Z hľadiska vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti je Schutz skutočne iba krok od toho, aby bol za svoje výroky aj postihnutý. Samotný výrok komentátora denníka Sme totiž môže, ale aj nemusí, napĺňať skutkovú podstatu niekoľkých trestných činov podľa toho, ako by orgány činné v trestnom konaní vyhodnocovali pojem „dehumanizovať“.

Tento pojem totiž nie je explicitne upravený v trestnoprávnych normách, no možno ho zaradiť pod iné, totožné definície. Ani samotné extrémistické trestné činy nehovoria špecificky o potláčaní práv na základe politického zmýšľania či presvedčenia, čo možno aj vzhľadom na polarizovanú dobu považovať za legislatívny nedostatok.

Možná trestná činnosť podľa Trestného zákona

Medzi extrémistické trestné činy patrí trestný čin založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd. Ten spácha osoba, ktorá okrem iného podporuje alebo propaguje hnutie či ideológiu, ktorá smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb.

Ústava SR zakazuje poškodzovanie práv ľudí pre ich politické zmýšľanie, a teda možno hovoriť o tom, že verejné propagovanie myšlienok či výziev na „dehumanizáciu smerákov" by mohlo spadať pod tento trestný čin práve z dôvodu potláčania ich základného práva nebyť diskriminovaný či inak poškodzovaný pre ich politické presvedčenie.

Konkrétna definícia dehumanizácie by mohla mať vplyv aj na možné zaradenie Schutzovho výroku pod trestný čin nebezpečného vyhrážania. Ten spácha páchateľ, ktorý sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu.

Ak by sa vyšetrovateľ stotožnil s názorom, že pod dehumanizáciu možno zaradiť aj hrozbu smrťou či ujmou na zdraví – nakoľko dehumanizáciou rozumieme odľudštenie, ktoré umožňuje násilie a kruté zaobchádzanie a uvažovanie o ľuďoch ako o neľudských kreatúrach – Schutz by mohol svojím výrokom naplniť aj skutkovú podstatu tohto trestného činu.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka už avizoval, že orgány činné v trestnom konaní budú posudzovať výroky Petra Schutza. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave začalo vo veci konať pre podozrenie zo spáchania trestného činu podnecovania, a to na základe úradnej povinnosti.

Za podnecovanie sa považuje každý prejav, ktorý je spôsobilý vyvolať u iných osôb náladu alebo vzbudiť rozhodnutie spáchať trestný čin, alebo neplniť dôležitú povinnosť uloženú podľa zákona.

Vo Veľkej Británii by bol Schutz odsúdený

Z pohľadu práva EÚ, ktoré poskytuje široký priestor pre slobodu prejavu aj pre šokujúce či poburujúce výroky, by Schutz zrejme bol trestne stíhaný pre svoje vyjadrenie. Právo Únie totiž rozoznáva trestné činy z nenávisti, pod ktoré patrí verejné podnecovanie k násiliu, alebo nenávisti voči osobe alebo skupine osôb pre ich definičné znaky.

Odporúčanie č. R (97) 20 Výboru ministrov členským štátom o prejavoch nenávisti odporúča vládam členských štátov urobiť príslušné kroky na potlačenie prejavov nenávisti. Pod pojmom prejavy nenávisti rozumejú všetky formy vyjadrenia, ktoré rozširujú, podnecujú, podporujú alebo ospravedlňujú rasovú nenávisť, xenofóbiu, antisemitizmus či iné formy diskriminácie a nenávisti založené na neznášanlivosti.

Schutz otvorene povedal, že neznáša „smerákov“ a jeho výrok o ich dehumanizácii iba podporuje jeho doterajšiu nevraživosť voči tejto skupine obyvateľov. Krajiny ako Švédsko, Dánsko či Fínsko trestajú podnecovanie nenávisti proti skupine obyvateľov, a to aj pri verbálnych útokoch. Ak by bol Schutz občanom týchto krajín, s vysokou pravdepodobnosťou by bol už stíhaný.

Samostatná kapitola je pritom Veľká Británia, ktorá ročne postihuje tisícky občanov za ich omnoho jemnejšie prejavy na sociálnych sieťach. Ak by bol Schutz Britom, už by bol odsúdený za svoje extrémistické postoje.

Paradoxom pritom je, že ak by prešla v minulosti navrhovaná úprava z dielne Progresívneho Slovenska o trestaní ľudí za nenávistné prejavy, komentátor denníka Sme by celkom určite bol za svoj výrok odsúdený aj v podmienkach Slovenskej republiky.

Denník Sme konal až po verejnom tlaku

Schutzov výrok je zarážajúci aj z pohľadu toho, že prešiel od jeho myšlienok až po verejné publikovanie v denníku Sme, ktorý opakovane hovorí o potrebe boja proti nenávistným prejavom.

Zástupca šéfredaktorky Jakub Filo pritom v minulosti prirovnal národný konzervativizmus ku nacizmu, a je teda prekvapivé, že takýto horlivý bojovník proti nacizmu nepostrehol extrémistické názory svojho kolegu vo vlastnej redakcii.

Prekvapivá je aj skutočnosť, že text s nabádaním na dehumanizáciu prešiel editúrou či korektúrou denníka Sme bez toho, aby sa ktokoľvek pozastavil nad trestuhodným nabádaním proti skupine obyvateľov. Uvedené znamená, že buď s tým títo ľudia súhlasia a s plným vedomím tieto slová nechali šíriť medzi verejnosťou, alebo si jednoducho nerobili svoju prácu.

Šéfredaktorka Sme Beata Balogová uverejnila 30. septembra 2025 vyjadrenie, v ktorom odsúdila vety svojho kolegu s tým, že „žiadny človek nesmie byť dehumanizovaný pre svoje politické názory, presvedčenie, vieru, sexuálnu orientáciu, pôvod, jazyk ani vzhľad“ a ospravedlnila sa čitateľom.

Vetu z komentára Petra Schutza denník Sme odstránil a aj v printovom vydaní uverejnil toto vyhlásenie.

Zarážajúce však je, že dané vyhlásenie prišlo až po dvoch dňoch od zverejnenia komentára Schutza. Šéfredaktorka Balogová bola s týmto výrokom celé dva dni uzrozumená a nepotrebovala ho odsúdiť. Udialo sa tak až potom, ako sa zdvihla vlna odporu verejnosti voči extrémistickým prejavom komentátora.

Ak by odpor nebol dostatočne veľký, zrejme by sa nikto neunúval tieto vety odsúdiť. Napokon, Schutz aj po opakovanom šírení nenávisti, stále ďalej pôsobí v denníku Sme.

Sme v očakávaní ďalšieho Cintulu?

Tento denník podľa svojho etického kódexu vyznáva hodnoty osobnej slobody, spravodlivosti a slušnosti. Vo svojej práci sa snaží o presadenie týchto hodnôt v spoločnosti.

Hlavnými zásadami, ktorými sa riadia pracovníci denníka Sme pri svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, pravdivosť a dôsledné overovanie faktov. Denník kladie dôraz na dodržiavanie právnych predpisov platných a účinných v Slovenskej republike. Všetci pracovníci sú povinní bez výnimky tieto predpisy dodržiavať.

V kontexte radikálnych a neskrývaných postojov Schutza s výzvami na kruté zaobchádzanie a uvažovanie o ľuďoch ako o neľudských kreatúrach, spolu s oneskoreným vyhlásením šéfredaktorky Balogovej, pôsobia tieto zásady ako vtip.

Čo už za vtip nemožno považovať je skutočnosť, že Peter Schutz svojimi výrokmi vyrába ďalších atentátnikov. Stačí, ak sa verejnej výzvy na „dehumanizáciu smerákov na ulici" chopí iba jeden ďalší Cintula.