Preskočiť na obsah
Jozef Onačilla

Autor

Jozef Onačilla

Publikované: 
NázoryNázor

Ústavná sloboda hlasovania poslancov je ilúzia

Hlasovanie poslancov Krajčího a Krátkeho za zmenu Ústavy SR a ich následné odsúdenie zo strany Igora Matoviča ukazuje, že sloboda hlasovania existuje iba na papieri. Bizarné na tom je, že Matovič ich trestal za rovnaký názor, aký mal on sám.

Zmena Ústavy SR týkajúca sa problematiky dvoch pohlaví či výchovno-vzdelávacích procesov prešla hlasovaním v Národnej rade SR prekvapivo. Za návrh síce hlasovalo okrem koalície aj dvanásť poslancov z opozície vrátane KDH, no najväčšiu kritiku od progresivistickej časti opozície zožalo Hnutie Slovensko na čele s Igorom Matovičom, ktorého poslanci Krajčí a Krátky pridali svoje hlasy k ústavnej väčšine pri hlasovaní.

Poslanci Marek Krajčí a Rastislav Krátky totiž podporili zmeny v Ústave SR v rozpore s tým, čo tvrdili iba deň pred hlasovaním. Neskôr ako dôvod zmeny svojho postoja uviedli potrebu presadiť ústavné zmeny, na ktoré by už vraj v budúcnosti nebol priestor.

Obaja poslanci sa odvolali na svoje ústavné právo vykonávať mandát podľa svojho svedomia a presvedčenia, bez viazanosti príkazmi, s tým, že „sa naskytla možnosť povýšenia šiestich konzervatívnych hodnôt na ústavný princíp“. Z pohľadu Krajčího a Krátkeho teda išlo o hlasovanie o hodnotových otázkach.

Hlasovať slobodne je ústavné právo

Každý poslanec Národnej rady SR má právo na výhradu zo svedomia, vďaka čomu Ústava SR neumožňuje nikomu, aby zaväzoval poslanca k spôsobu, akým bude hlasovať. Minimálne v teórii by teda nemal byť poslanec postihovaný za to, ako hlasuje.

Prémiový obsah je dostupný iba pre predplatiteľov. Prihláste sa, alebo si kúpte predplatné.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.