Trumpovo ťaženie proti migrantom prerastá do násilností

V Spojených štátoch pokračuje rozsiahla operácia prehľadávania a zadržiavania nelegálnych migrantov, rovnako ako aj často násilný odpor voči federálnym agentom Imigračného a colného úradu (ICE). Tých v niektorých prípadoch chránia príslušníci národných gárd, čo sa stretáva s tvrdou kritikou opozície.

Prezident USA Donald Trump prevzal 11. augusta „kontrolu“ nad federálnym Dištriktom Kolumbia, v ktorom sídlia okrem niekoľkých výnimiek všetky federálne agentúry i Kongres. Už vtedy avizoval, že „Chicago bude ďalšie“, a po ňom aj New York.

Zároveň po vražde konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka označil hnutie Antifa za teroristickú organizáciu, pričom jej neoficiálne centrum v meste Portland (štát Oregon) sa stalo dejiskom násilných protestov. Ľavicoví extrémisti protestovali proti zadržiavaniu migrantov a v sobotu demonštrovali pred miestnym sídlom ICE.

Západné pobrežie

Proti štyrom stovkám demonštrantov nasadili federálni agenti slzný plyn a nesmrtiace projektily s obsahom korenia, takzvané Pepper Balls. Demonštrácie prebiehajú aj v utorok, a zatiaľ nejavia známky útlmu.

Oregonská guvernérka Tina Koteková odmietla nasadiť na ochranu „federálov“ tamojšiu národnú gardu, a keď ju chcel Trump federalizovať [prevziať pod kontrolu Pentagónu, pozn. red], zabránila mu v tom sudkyňa Karin Immergutová – ktorú menoval práve on. Argumentovala, že protest tak malého rozsahu agentov ICE neohrozuje.

Namiesto toho povolal šéf Bieleho domu 300 vojakov Národnej gardy Kalifornie. Takéto prekročenie právomocí zaskočilo mnohých aj z radov priaznivcov, spomedzi odporcov najvýraznejšie vystúpil práve guvernér Gavin Newsom, ktorý na federálnu vládu obratom podal žalobu.

„Ide o dychberúce zneužitie zákona a moci. Trumpova administratíva bezohľadne útočí na samotný princíp právneho štátu a uvádza do praxe svoje nebezpečné slová – ignoruje súdne príkazy a zaobchádza so sudcami, dokonca aj s tými, ktorých vymenoval sám prezident, ako s politickými oponentmi,“ napísal v podnete.

Najväčšie kalifornské mesto Los Angeles sa ešte v júni stalo dejiskom tvrdých zrážok medzi federálnymi agentmi a koordinovanými demonštrantmi. Trump vtedy okrem národnej gardy povolal aj námornú pechotu, hoci stovky „mariňákov“ nikdy nenasadil.

Chicago bolo cieľom už celé týždne

Podobný krok, teda vyslanie národnej gardy z iného štátu, zorganizoval Trump aj v prípade najväčšieho mesta štátu Illinois. Kritizovali ho za to starosta Brandon Johnson i guvernér JB Pritzker, ktorí vyslovili obavy z militarizácie civilného života.

„Musíme to začať nazývať tak, ako to je: Trumpova invázia,“ vyhlásil demokratický guvernér s tým, že prezident hodlá nasadiť 400 príslušníkov Národnej gardy Texasu. Dodal, že „žiadny predstaviteľ federálnej vlády mi nezavolal priamo, aby sme to prediskutovali alebo koordinovali“.

Texaského guvernéra Grega Abbotta vyzval, aby odmietol spoluprácu s Trumpom. Ten však republikánskeho lídra podporuje dlhodobo, preto túto výzvu odmietol. “Elitná texaská národná garda. Vždy pripravená. Práve zasahuje,” napísal v krátkej reakcii na sieti X.

V pondelok sa k odmietavému stanovisku guvernéra Pritzkera pridal aj starosta Chicaga Brandon Johnson, ktorý podpísal nariadenie zakazujúce zásahy ICE vo vybraných častiach mesta. Išlo o právne zbytočný krok, keďže právo štátov je podriadené federálnemu, hoci Johnson varoval pred súdnym procesom v prípade porušenia.

Zmyslom avizovaných „ICE-free“ zón je, aby federálni agenti, ktorí migrantov zadržiavajú, nemohli využívať majetok mesta. Majú teda zakázané zakladať predsunuté operačné velenia či zadržiavať migrantov v mestských väzniciach.

Johnsonov krok sa mierne minul účinkom, keď v ten istý deň federálny prokurátor pre severné Illinois Andrew Boutros oznámil žalobu na údajného bosa kriminálneho zoskupenia Latinskí králi Juana Espinozu Martíneza. Dôvodom bolo podozrenie, že si mafián objednal vraždu veliteľa Pohraničnej stráže (CBP) Gregoryho Bovina.

Bovino oficiálne vedie operáciu Midway Blitz, v rámci ktorej imigrační agenti vyhľadávajú členov venezuelského drogového gangu Tren de Aragua. Tých Trump 20. januára preklasifikoval ako „narkoteroristickú“ organizáciu.

Republikánski guvernéri spolupracujú

Predstavitelia štátov ako Bill Lee za Tennessee či Jeff Landry za Louisianu na prelome septembra a októbra vopred oznámili, že aktivujú národné gardy pre ochranu federálnych agentov pri hľadaní a zatýkaní migrantov.

Minulý týždeň generálna prokurátorka Pam Bondiová a zástupca personálnej šéfky Bieleho domu Stephen Miller vyhlásili, že Národná garda Tennessee bude chrániť agentov ICE v druhom najväčšom meste štátu – Memphis. Ešte v roku 2014 bolo šiestym mestom v rebríčku najvyššej miery násilnej kriminality, hoci v tomto roku dosiahli 25-ročné minimum.

Na pozadí týchto krokov práve Millerova hviezda stúpa. Okrem zástupcu Susie Wilesovej je aj Trumpovým poradcom pre vnútornú bezpečnosť a šéfom štábu pre písanie prejavov. Je tiež známy asi najtvrdšími vyjadreniami na adresu nelegálnych migrantov, a na sociálnych sieťach koluje ironická poznámka, že voči nemu „pre istotu nikto nie je antisemita“.

Notice how no one’s ever antisemitic toward Stephen Miller. pic.twitter.com/KD2fXU20tu

— Leonarda Jonie (@leonardaisfunE) June 25, 2025

Je to však práve Miller, kto do veľkej miery stojí za koordináciou razií proti migrantom a sprísňovania agendy bezpečnosti hraníc. Jeho moc vo vysokých kruhoch tak rastie s každou ďalšou úspešnou raziou.

Začiatkom leta skúsil prezident nasadenie armády vnútri Spojených štátov v otvorenom rozpore so zákonom Posse Comitatus (1878). Členovia jeho administratívy, najmä viceprezident JD Vance, avizovali použitie staršieho Zákona o vzbure (1807), ktorý nasadenie armády proti „vnútornému nepriateľovi“ umožňuje.

Trump a minister obrany (dnes vojny) Pete Hegseth však gardistov a „mariňákov“ stiahli skôr, ako sa ku kompromisu medzi týmito zákonmi vyjadrili právni experti.

Ďalší krok, ktorý už je však za čiarou, je použitie národných gárd v iných než domovských štátoch. Aj tu Trump skúša limity frázy „politika ako umenie možného“, pričom sa pohráva s jednotkami de facto rezervistov Armády Spojených štátov. Národné gardy pritom podľa hlavy 32 amerického zákonníka podliehajú primárne guvernérovi štátu.

Republikán pred voľbami ironicky vyhlásil, že bude počas prvého dňa diktátorom. Až po trištvrte roku však podniká kroky, ktoré možno označiť za diktátorské.