Šetrí vláda len na papieri? Úspory rezortov sú len zlomkom avizovanej sumy 1,3 miliardy eur

Ministerstvo financií zverejnilo Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028, ktorý mal ukázať razantné konsolidačné úsilie. Celková úspora na strane ministerstiev a úradov má v roku 2026 dosiahnuť 535 miliónov eur.

Vláda by mala dokument, ktorý má byť základom konsolidácie verejných financií, schváliť v piatok. Pri podrobnejšom pohľade je však zrejmé, že šetrenie v podobe výraznejších úspor a znižovania deficitu sa v skutočnosti zďaleka nepribližuje pôvodne ohláseným ambíciám.

Na pleciach obyvateľov a firiem

Keď vláda v septembri predstavovala tretí konsolidačný balíček, deklarovala, že „ušetriť na sebe“ plánuje až 1,3 miliardy eur. V návrhu rozpočtu na rok 2026 sa však počíta so znížením výdavkov štátu len o 535 miliónov eur.

Pritom, ako tvrdí poslanec a ekonomický expert KDH Jozef Hajko, vláda si už nechala v parlamente schváliť tretí konsolidačný balík na rok 2026 dopadajúci na plecia obyvateľov, živnostníkov, zamestnávateľov a samospráv v hodnote 1,4 miliardy eur.

Z dosiaľ známeho návrhu to zatiaľ vyzerá tak, že Ficov kabinet bude v roku 2026 konsolidovať len 1,935 miliardy eur (1,4 + 0,535 mld. €), namiesto pôvodne avizovaných 2,7 miliardy eur. Treba si však počkať na to, ako bude vyzerať konečná schválená suma konsolidácie.

Opozičné KDH v tejto súvislosti upozornilo, že najväčšie bremeno úspor chce Ficov kabinet preniesť na obyvateľov a firmy. „Šetrenie na strane vlády v štátnom rozpočte je výsmechom pre ľudí,“ konštatuje Hajko.

A ani toto šetrenie na strane vlády nie je podľa neho isté, keďže z predloženého materiálu vyplýva, že výdavky na mzdy v ústrednej štátnej správe sa napriek viazaniu v porovnaní s tohtoročným rozpočtom znížia iba minimálne, zhruba o jedno percento.

Podľa KDH si úrady ponechali priestor na vyplácanie odmien, ktoré v minulom roku stáli štát 252 miliónov eur. „Takéto fantómové šetrenie je výsmechom pre ľudí, ktorí majú hlboko do vrecka,“ dodáva Hajko.

Ministerstvá šetria, ale len symbolicky

Vláda tvrdí, že na strane výdavkov sa podarí ušetriť 375 miliónov eur, a to najmä z rozpočtov ministerstiev a úradov.

Zníženie sa má dosiahnuť zmrazením platov vo verejnej správe (160 miliónov eur), obmedzením výdavkov na tovary a služby (144 miliónov eur), nižšími transfermi (128 miliónov eur), menšími investíciami (60 miliónov eur) a redukciou mzdovej obálky o 43 miliónov eur.

Reálny efekt týchto opatrení je však podľa odborníkov zanedbateľný. Zníženie mzdových výdavkov len o jedno percento či obmedzenie prevádzkových nákladov považujú kresťanskí demokrati za kozmetické opatrenia bez dlhodobého prínosu.

Navyše, vláda nezverejnila detailný rozpis, ako sa úspory rozložia medzi jednotlivé rezorty.

Najväčšie škrty majú byť v zdravotníctve

Najvýraznejšie úspory sú naplánované v zdravotníctve – až 232 miliónov eur. Ministerstvo ich chce dosiahnuť revíziou úhrad liekov a posilnením jednodňovej starostlivosti. V iných rezortoch sú škrty len symbolické.

Najväčšou položkou rozpočtu ostávajú sociálne transfery – dôchodky, dávky a príspevky – v objeme 28,3 miliardy eur, čo predstavuje viac ako 40 percent všetkých výdavkov štátu. Hoci práve tu by sa dali hľadať zásadné úspory, vláda sa ich nedotkla.

Podľa návrhu rozpočtu by deficit verejných financií mal v roku 2026 klesnúť na 4,1 percenta HDP, čo zodpovedá necelým šiestim miliardám eur. Tento rok sa očakáva schodok na úrovni piatich percent,
hoci podľa schváleného rozpočtu na rok 2025 mal dosiahnuť 4,7 percenta HDP.

„Najhrozivejší je predpokladaný celoročný výpadok daňových príjmov oproti schválenému rozpočtu vo výške 1,3 miliardy eur. Vláda si napriek zvýšeným sadzbám, hlavne pri DPH, nedokáže poradiť s vyberaním peňazí. Odvoláva sa na nepriaznivú medzinárodnú situáciu, čo sa prejavuje v zníženom hospodárskom raste Slovenska,“ dodáva ekonomický expert KDH.

Cieľom vlády je dostať deficit pod tri percentá HDP do roku 2028.

Kresťanskí demokrati však upozorňujú, že Slovensko sa ďalej zadlžuje. „Po vlaňajších deviatich miliardách eur pribudne tento rok ďalších sedem miliárd a v budúcom roku podobná suma,“ tvrdí Hajko.

Štát podľa neho len odkladá problémy – konsolidačné balíky budú potrebné aj v rokoch 2027 a 2028 v hodnote približne troch miliárd eur.

RRZ: konsolidácia nevedie k stabilizácii dlhu

Na slabé výsledky konsolidačného úsilia upozorňuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Podľa nej treba pozerať najmä na makroekonomické trendy a dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Pripomína, že v roku 2025 sa očakáva deficit verejných financií na úrovni piatich percent HDP a aj v roku 2027 – po troch balíčkoch konsolidácie a pri historicky najvyšších príjmoch verejnej správy v pomere k HDP – zostane deficit nad hranicou piatich percent, ak vláda neprijme dodatočné opatrenia.

Prijaté úsporné kroky podľa analytikov nevedú k stabilizácii dlhu do konca volebného obdobia. Dlh má podľa predpokladov ministerstva financií rásť z úrovne 61,5 percenta HDP v roku 2025 na 65,7 percenta HDP v roku 2028.

To znamená, že vláda ani týmto rozpočtom neplní podmienky dlhovej brzdy, ktorá predpokladá predloženie konkrétnych krokov na zníženie dlhu.

Rada preto varuje, že Slovensko sa bez zásadnej reformy výdavkov a príjmov štátu môže dostať do situácie, keď bude musieť prijať ešte tvrdšie konsolidačné opatrenia, aby zabránilo prekročeniu limitov verejného dlhu.

SaS: rozpočet je škodlivý a neprorastový

Opozičná Sloboda a Solidarita považuje rozpočet za škodlivý a neprorastový. Strana oznámila, že zaň v parlamente hlasovať nebude. „Tento rozpočet znamená kolaps ekonomiky, drastické zdražovanie a ďalšie znižovanie životnej úrovne. Ľudia budú mať stále menej peňazí navyše,“ povedal poslanec Branislav Gröhling.

Podľa jeho straníckeho kolegu Mariána Viskupiča vláda opäť pripravila zlý rozpočet bez vízie. „Daňové zaťaženie, ekonomické prostredie aj politická atmosféra mi pripomínajú roky 1996 až 1997, keď bolo Slovensko čiernou dierou Európy,“ doplnil.

Kabinet podľa kritikov len posúva problémy. Opozícia aj odborníci sa zhodujú, že síce hovorí o konsolidácii, no v praxi ide skôr o účtovné presuny než o skutočné šetrenie. Väčšina opatrení má krátkodobý charakter a neprináša systémové zmeny, ktoré by zvýšili efektivitu štátnej správy.

Podľa RRZ aj opozície tak Slovensko čaká pokračovanie zadlžovania a ďalšie rozpočtové korekcie. Súčasný návrh rozpočtu je preto skôr kompromisom medzi tlakom na úspory a politickou neochotou prijať tvrdšie, ale potrebné rozhodnutia.