Kabinet odobril rozpočet. Výdavky presiahnu príjmy o 5,9 miliardy eur

„Čo je pre mňa najpodstatnejšie je, že sme to nedali na Francúzov,“ okomentoval piatkové schválenie návrhu štátneho rozpočtu predseda vlády Robert Fico (Smer). Oznámil, že prijali rozhodnutie idúce správnym smerom a že detaily bude pred parlamentom predstavovať minister financií Ladislav Kamenický (Smer).

Premiér sa v krátkosti vrátil k hospodáreniu s verejnými financiami počas minulých vlád. Zopakoval, že tu nechali nezávideniahodnú situáciu. To, čo im tu podľa jeho slov zanechali, neskôr označil ako „bordel“. Vyzdvihol, že ak ide o rok 2026, pôjde na školstvo a zdravotníctvo dokonca viac peňazí, a to aj napriek tomu, že je potrebné konsolidovať.

Šéf kabinetu zároveň vymenoval, že zachovali 13. dôchodok či sociálne štandardy. Okrem toho má Slovensko dobré čísla v oblasti zamestnanosti a mzdy podľa neho budú rásť rýchlejšie ako ceny tovarov a služieb.

Slovenská vláda v návrhu deklaruje pokles deficitu na 4,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). „Rozhovory boli náročné, ale sú za nami,“ dodal Fico a poďakoval sa koaličným partnerom.

Rokovanie parlamentu podľa neho ukáže, že prijali dobré a správne rozhodnutie.

Mohlo by Vás zaujímať Šetrí vláda len na papieri? Úspory rezortov sú len zlomkom avizovanej sumy 1,3 miliardy eur

Kabinet počíta s poklesom deficitu

Deficit verejných financií by mal v budúcom roku klesnúť na úroveň 4,1 percenta HDP, čo predstavuje necelých šesť miliárd eur. V porovnaní s tohtoročnou očakávanou úrovňou piatich percent HDP ide o mierne zlepšenie rozpočtovej bilancie.

Celkové príjmy verejnej správy sa v návrhu rozpočtujú na úrovni 62 miliárd eur, čo zodpovedá 43 percentám HDP. Výdavky majú dosiahnuť 67,9 miliardy eur (47,1 percenta HDP). Z týchto údajov vyplýva rozpočtový schodok na úrovni 5,9 miliardy eur, teda 4,1 percenta HDP.

V rámci štátneho rozpočtu sa počíta s hotovostnými príjmami vo výške 27,8 miliardy eur a výdavkami 33,5 miliardy eur, čo znamená deficit približne 5,8 miliardy eur. Tieto čísla odrážajú snahu vlády o postupnú, hoci miernu konsolidáciu verejných financií.

Konsolidačné opatrenia

Ministerstvo financií zapracovalo do návrhu rozpočtu konsolidáciu v celkovom objeme 2,7 miliardy eur. Z toho 1,4 miliardy eur sa má dosiahnuť na strane príjmov, najmä vplyvom prijatej legislatívy. Ďalších 1,3 miliardy eur sa očakáva úsporami vo výdavkoch.

Z už schválených legislatívnych zmien by malo dôjsť k zníženiu výdavkov o 152 miliónov eur. Ďalšie úspory vo výške 535 miliónov eur majú vyplynúť zo zmrazenia platov vo verejnej správe (160 miliónov eur) a zo zníženia výdavkov jednotlivých rezortov a úradov (375 miliónov eur).

Úspory sú rozpracované po jednotlivých kapitolách rozpočtu, čo umožní presnejšie sledovanie ich plnenia.

Mohlo by Vás zaujímať Nový rozpočet čelí kritike. Kabinet sľubuje pokles deficitu, odborníci sú však skeptickí

Účasť samospráv a využitie eurofondov

Na konsolidačnom úsilí sa bude podieľať aj samospráva, predovšetkým šetrením na mzdových a prevádzkových nákladoch v celkovej výške 130 miliónov eur.

Ďalších 420 miliónov eur by sa malo ušetriť lepším využívaním eurofondov pri financovaní vybraných investícií. Tieto prostriedky boli pôvodne určené na kompenzáciu cien energií pre domácnosti, avšak vláda ich plánuje nahradiť európskymi zdrojmi.

Výhľad do roku 2028

Ministerstvo financií deklaruje zámer pokračovať v znižovaní deficitu aj v nasledujúcich rokoch. Cieľom je do roku 2028 znížiť deficit pod hranicu troch percent HDP. Na dosiahnutie tohto cieľa však bude potrebné prijať dodatočné konsolidačné opatrenia v objeme približne 1,8 percenta HDP.

Bez nich by sa totiž deficit v roku 2027 mohol pohybovať okolo piatich percent HDP a len mierne klesnúť v nasledujúcom období.

Podľa odhadov by sa verejný dlh mal stabilizovať do roku 2028 na úrovni približne 64 percent HDP. V súčasnosti dlh rastie – z minuloročných 59,3 percenta HDP má v roku 2025 stúpnuť na 61,5 percenta HDP a v budúcom roku až na 62,8 percenta HDP. Dôvodom je kombinácia vysokého deficitu a spomalenia ekonomiky.

Pokles deficitu by síce mal priaznivo vplývať na tempo zadlžovania, no rast dlhu zatiaľ nezastaví.

Sociálni partneri návrh odmietli

Napriek Ficovmu sebavedomému hodnoteniu schváleného návrhu prichádza zo strany sociálnych partnerov kritika. Zástupcovia zamestnávateľov a odborov nesúhlasia s návrhom na budúci rok. Rozpočet podľa nich vychádza z tretieho konsolidačného balíka, ktorý obsahuje viaceré sporné opatrenia.

Zamestnávatelia zase upozorňujú, že materiál neobsahuje prorastové prvky a zvyšuje daňové zaťaženie práce. Podľa viceprezidenta RÚZ Mária Lelovského tým Slovensko stráca schopnosť prilákať investorov a udržať konkurencieschopnosť.

„Pokiaľ nebudeme investovať do budúcnosti, tak vlastne vyháňame zahraničných investorov a nebudú tu žiadne ďalšie investície, pretože ďalšie zdaňovanie práce sa stáva pre našich podnikateľov už neúnosné a nedokážeme konkurovať v medzinárodnom priestore,“ doplnil.

Odbory negatívne hodnotia, že konsolidačné opatrenia zasiahnu najmä zamestnancov, ktorí na ne doplatia sumou viac ako 800 miliónov eur. Prezidentka KOZ Monika Uhlerová zdôraznila, že nulová valorizácia platov sa nedotkne školstva ani zdravotníctva, kde platia už dohodnuté zvýšenia.

Odborári však podľa nej nevylučujú protestné aktivity práve pre konsolidačné opatrenia.

Zamestnávateľské zväzy zároveň upozorňujú, že vláda šetrí najmä na príjmovej strane rozpočtu. „Argumenty o tom, že ťažko hľadáme peniaze na strane výdavkov, pretože máme vysoký podiel mandatórnych výdavkov, neakceptujeme,“ doplnil prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka.

Dodal, že pretože tieto výdavky znamenajú len to, že treba zmeniť zákon tak, aby sa prispôsobili reálnym možnostiam ekonomiky.

(tasr, pmi)