Trump chce vyhodiť Španielsko z NATO. Aké páky má Biely dom na európskeho spojenca

Americký prezident Donald Trump sa minulý týždeň opäť stal terčom kritiky za agresívny prístup k členskému štátu NATO. Na stretnutí s fínskym náprotivkom Alexandrom Stubbom 9. októbra vyhlásil, že Aliancia by mala „vykopnúť“ „šuchtajúce sa“ Španielsko.

Na júnovom samite NATO v holandskom Haagu sa európski predstavitelia predháňali, aby ulahodili Trumpovi v jeho požiadavke zvýšenia vojenských výdavkov na päť percent HDP. Práve Madrid bol jediným členom, ktorý odmietol tento záväzok, čo Trumpa viedlo k nespokojným vyjadreniam na jeho adresu.

„Aj oni si vedú dobre, a to vďaka mnohým veciam, ktoré sme urobili. Majú sa dobre. Nemajú žiadnu výhovorku, aby to robili [podliezali nastavenú latku, pozn. red.], ale to nevadí. Možno by ste ich mali vylúčiť z NATO, úprimne povedané,“ vyjadril sa šéf Bieleho domu.

Stubb, ktorý bol práve hostiteľom, mu pobavene pritakal. Pravdepodobne ho potešilo, že Trump Španielsko porovnával práve s Fínskom – čo vnímal ako pochvalu.

Republikán pridal aj v utorok, keď španielskeho premiéra Pedra Sáncheza vyzval na zvýšenie výdavkov, inak zavedie „trestajúce clá“. Výdavky na úrovni 2,1 percenta HDP tiež označil za „neuveriteľne neúctivé“.

Probruselský týždenník Politico pri týchto správach pripomenul, že vylúčenie z NATO „je technicky nemožné, pretože neexistuje mechanizmus na vylúčenie krajiny z transatlantickej vojenskej aliancie“.

Nátlak mimo zmlúv

Severoatlantická zmluva – podľa ktorej sa nazýva NATO ako celok – skutočne neobsahuje žiadny článok, ktorý by hovoril o vylúčení člena. Trumpovi by tak nezostalo nič iné než nátlak na vládu v Madride, aby sa snažila o vystúpenie sama.

Najpravdepodobnejšou metódou by bolo využitie inej interpretácie najcitovanejšieho článku 5, a síce, že členské štáty súhlasia s potrebou kolektívnej obrany spôsobom, že „každá z nich pri výkone práva na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu… pomôže zmluvnej strane alebo zmluvným stranám, ktoré boli napadnuté tým, že bezodkladne (prijme) opatrenia, ktoré považuje za potrebné, vrátane použitia ozbrojených síl“.

Napriek zvyčajnej interpretácii tento článok nehovorí nič o povinnosti členských štátov vyslať svoje vojská. Práve k takémuto scenáru by sa mohol Trump prikloniť v prípade Španielska – v hypotetickej vojne by Madridu poslal peniaze namiesto zbraní či vydal diplomatickú nótu.

Podobne sa totiž na adresu európskych spojencov vyjadril už v marci. „Ak nebudú platiť, nebudem ich brániť,“ citovali Trumpa svetové médiá.

V predvolebnej kampani vo februári 2024 dokonca vyhlásil, že by „povzbudil“ Rusko, aby napadlo európske štáty, ktoré „neplatia“ požadované výdavky na obranu. „Nezaplatili ste? Ste neplatiči? Nie, neochránil by som vás. Vlastne by som ich povzbudil, aby si sakra robili, čo chcú. Musíte platiť. Musíte platiť svoje účty,“ povedal.

Francúzsko v polovici 60. rokov jednostranne vystúpilo z vojenskej zložky NATO a ostalo len členom politického spoločenstva, na čele ktorého je Severoatlantická rada a generálny tajomník. Vtedajší prezident Charles de Gaulle v roku 1965 argumentoval tým, že „integrácia“, ktorú sľubujú USA, je vlastne podmanením.

Hlboký konflikt

Trump má hneď niekoľko dôvodov, prečo chce „trestať“ Španielsko spomedzi všetkých európskych spojencov v Aliancii. Vláda v Madride je otvorene socialistická, priateľská k nelegálnym migrantom (najmä z Maroka) a premiér Sánchez už v roku 2023 na pozadí vtedy začínajúcej vojny v Gaze hovoril o uznaní Palestíny.

Spojené štáty sa správajú presne opačne. Trumpova administratíva štáty s ľavicovými vládami považuje za protivníkov, hoci na rôznych úrovniach. S Čínou doteraz vedú obchodnú vojnu, ktorá už prerástla do čínskej blokády vývozu vzácnych minerálov, Venezuela sa pripravuje na možnú inváziu vo vojne proti drogovým kartelom, ľudia z brazílskej vlády sú sankcionovaní v zmysle Magnitského zákona.

Migrantov prenasledujú agenti Imigračného a colného úradu (ICE), v dôsledku čoho sa dostávajú do konfliktu s koordinovanými protestmi hnutia Antifa a spriaznených organizácií. Opätovne sa tiež rozbehla stavba múru na hranici s Mexikom.

Washington tiež bez ohľadu na vládu neochvejne podporuje Izrael a jeho kroky na Blízkom východe. Práve Trump v prvom období presťahoval americkú ambasádu do Jeruzalema, aj prezidenti pred ním však opakovane blokovali rezolúcie OSN namierené proti Izraelu.

Hneď na niekoľkých úrovniach je tak rozpor medzi USA a Španielskom ideologický. NATO ako predĺženie amerických ozbrojených síl je však v konečnom dôsledku vždy na strane Washingtonu – čoho prejavom bolo aj takmer jednomyseľné schválenie zvýšenia výdavkovej hranice na päť percent HDP.

Veľmoci si v reálpolitike vždy presadzujú svoje záujmy – a Španielsko už veľmocou nie je.