Elektroautá sú zelenšie než spaľováky. To však nie je dôvod na zarezanie neviditeľnej ruky

Od roku 2035 začne v EÚ platiť zákaz predaja vozidiel so spaľovacími motormi na palivá z fosílnych surovín, teda najmä benzín a naftu. Na pôde Bruselu sa dokonca špekuluje, že pri predaji áut firmám začne tento zákaz platiť už v roku 2030. Proti prejavom zeleného extrémizmu Komisie v kľúčovom európskom odvetví však protestuje čoraz viac automobiliek i členských štátov.

Brusel totiž tvrdo zasahuje do elementárneho fungovania trhu a narúša, čo sa dá. Výrobcov na kontinente tlačí do elektromobility, v ktorej technologicky a cenovo zaostávajú za čínskymi konkurentmi. Ničí tým konkurenciu a plynulý prechod k lepším technológiám. Určuje, že to budú elektromobily, namiesto toho, aby ponechala voľnú ruku súťaži a nechala ju pracovať na najefektívnejšom riešení, ktoré si vyberú samotní zákazníci.

Tí medzitým vôbec nie sú o elektromobilite presvedčení. Po tom, ako štáty v roku 2024 pre napäté rozpočty rušili alebo okresávali dotácie na elektromobily, sa dopyt po tomto pohone znížil. A hoci v roku 2025 dochádza k oživeniu, zďaleka sa neprechádza na elektromobilitu tak rýchlo, ako sa ešte pred dvomi-tromi rokmi predikovalo.

Európski spotrebitelia jednoducho v dohľadnom čase nechcú kupovať elektroautá. Najmä pre premrštené ceny, dojazd, životnosť batérií a náklady na ich výmenu, nedostatočnú infraštruktúru či obavy z volatility cien elektriny.

Odpor v Európe rastie

Naposledy na tomto odpore voči sprísňovaniu noriem pre osobné autá kapitalizovala pomerne nová česká strana Motoristi, ktorá v nedávnych voľbách do Poslaneckej snemovne získala 6,77 percenta a s vysokou pravdepodobnosťou sa stane súčasťou vládnej koalície Andreja Babiša (ANO).

No nielen v Česku posilnila politická reprezentácia na téme odporu proti šíreniu zeleného dogmatizmu. Na Slovensku funguje v rámci hnutia Republika platforma MotoRepublika, ktorej predstavitelia používajú tú istú rétoriku aj argumenty ako hnutie volebného lídra Filipa Turka. Nacionalistické hnutie pritom v posledných prieskumoch z tohto roka zaznamenáva aj dvojcifernú podporu.

Voči automobilovej kapitole Green Dealu sa ostro vymedzuje aj Poľsko či Taliansko. Varšava sa počas svojho rotujúceho predsedníctva v Rade EÚ podujala na prehodnotenie vymožiteľnosti zákazu spaľovákov, zatiaľ čo talianska premiérka Giorgia Meloniová (ktorá poľskú vládu podporila) už v minulosti označila Green Deal ako celok za „ideologické šialenstvo“.

Aj z Nemecka zaznievajú čoraz ostrejšie hlasy proti zákazu áut so spaľovacími motormi. Okrem predstaviteľov firiem ako Mercedes-Benz či odborových zväzov ako IG Metall sa o to zasadil bavorský premiér Markus Söder. Ten je lídrom Kresťansko-sociálnej únie (CSU), ktorá je v dlhodobej aliancii s celonemeckou Kresťanskodemokratickou úniou (CDU).

Jej volebný líder a súčasný spolkový kancelár Friedrich Merz ešte začiatkom septembra podporil vyhlásenia IG Metall a Európskeho združenia výrobcov automobilov. Jeho predseda a súčasne generálny riaditeľ Mercedesu Ola Källenius pritom nevyzval na úplné zrušenie klimatických záväzkov, ale na inšpiráciu čínskym modelom, ktorý sľubuje väčšiu otvorenosť technologickým riešeniam, a to najmä v otázke hybridov.

Šéf BMW Oliver Zipse varoval pred pomalým nástupom dominancie Číny v Európe. Povinná elektrifikácia totiž zvýši dopyt po batériách, ktorých najväčšími výrobcami sú práve firmy pod patronátom Pekingu.

Elektromobily sú ekologickejšie

Vo všeobecnosti je cieľom elektromobilov zníženie emisií uhlíka či jeho zlúčenín. Spaľovací motor totiž napriek niekoľkým filtrom v motore či vo výfuku stále funguje na báze riadenej explózie fosílneho paliva – ktorá pochopiteľne zanecháva spaliny.

Ak by nastalo dokonalé horenie – teda po spálení benzínu či nafty by ostali len zlúčeniny s nízkou reaktivitou (vodná para, oxid uhličitý) –, odpadla by väčšina problémov s filtráciou vo výfuku. Na jeden kilogram benzínu pre dokonalé horenie pripadá 14,7 kilogramu vzduchu. Rôzne karburátory však v konečnom dôsledku rozprašujú palivo (aerosól) v mierne odlišných pomeroch, takže horenie je nedokonalé.

Ochrana životného prostredia je tak jedným z najčastejších argumentov zástancov elektrických áut. Odporcovia však obratom poukazujú na fakt, že elektrina, ktorou sa auto nabíja, mnohokrát pochádza z fosílnych palív – čím pri kúpe rastie otáznik.

Paradoxom je aj to, že hoci sú emisie uhlíka mediálne najznámejším „nepriateľom klímy“, do kategórie významných znečisťovateľov patria aj nebezpečnejšie zložky, ako sú mikroplasty či ťažké kovy. Klimatický portál Massachusettského technického inštitútu (MIT) v súvislosti s tým konštatuje, že ťažba a spracovanie lítia a niklu do batérií a aj výroba elektriny (v USA či Nemecku predovšetkým z uhlia a plynu) sa musia nevyhnutne počítať do uhlíkovej „stopy“.

Väčšina štúdií však kalkuluje, že zaťaženie prostredia elektromobilom je napriek tomu už po pár rokoch používania menšie než pri autách so spaľovacím motorom. Najčastejšie sa pri priemernom elektrickom mixe hovorí o roku až dvoch rokoch. V regiónoch, kde sa elektrina vyrába spaľovaním fosílnych zdrojov, sa to môže natiahnuť.

Skanzen à la Kuba

Zásadným problémom tak ostávajú nedostatky elektroáut, ktoré vnímajú spotrebitelia. Od januára do augusta tohto roka predstavoval podiel elektromobilov predaných v Európskej únii bezmála 16 percent, čo je zhruba 1,3 milióna kusov. Stále je to však na míle vzdialené kompletnému prechodu na elektromobilitu.

Vlaňajší prieskum spoločnosti McKinsey odhalil, že takmer dve tretiny európskych spotrebiteľov si ako ďalšie auto neplánujú kúpiť elektromobil a dokonca ani hybrid, ale vozidlo so spaľovacím motorom. Dvadsaťdva percent ľudí dokonca vôbec nechce prejsť na elektromobil.

Európe tak po zákaze hrozí, že to tu bude miestami vyzerať ako kedysi na Kube. Po nástupe vodcu revolúcie Fidela Castra v roku 1959 ustali obchodné vzťahy so Spojenými štátmi, ktoré podporovali jeho predchodcu, diktátora Fulgencia Batistu. Výsledkom embarga na dovoz z „imperialistických“ krajín bolo, že Kubánci celé dekády jazdili na starých amerických autách, často hrdzavých či so svojpomocne opravovanými časťami karosérie.

Brusel by si mal dať pozor, aby sa z niektorých odľahlejších európskych regiónov, kde je slabá infraštruktúra a žijú tam ľudia, ktorí potrebujú za prácou veľa cestovať a elektromobil pre nich nie je praktické a dostupné riešenie, nestali akési skanzeny.