Jedna z mnohých kritík nedávno prijatých ústavných zmien sa týka údajného potláčania práv intersex ľudí. Kritici hovoria o ich „vymazávaní“ zo spoločnosti, všeobecnom „neuznávaní“ ako osôb či inom potláčaní ich práv, keďže Ústava SR uznáva iba dve biologicky určené pohlavia.

Konkrétne situácie potláčania práv doposiaľ nikto z kritikov verejnosti nepredstavil. Nie je teda zrejmé, ako by zmena najvyššieho zákona mohla tieto osoby poškodiť, keďže iba posunula na ústavnú úroveň doposiaľ platnú zákonnú úpravu v tomto smere.

Diskriminácia vždy bola a je zakázaná

Diskriminácia na základe pohlavia, rodu alebo sexuálnej orientácie je zakázaná nielen zákonom a Ústavou SR, ale aj medzinárodnými dohovormi. Rada Európy nedávno prijala odporúčanie CM/Rec(2025)7 k rovnosti práv intersex osôb, v ktorom opisuje vhodné zaobchádzanie s týmito osobami na vnútroštátnej úrovni.

Slovenská republika vo svojich zákonoch vždy rozlišovala iba dve pohlavia – muža a ženu, ktoré sa určujú pri narodení na základe lekárskeho potvrdenia. Zákon nepozná tretie ani iné pohlavie a popieranie danej skutočnosti neznamená diskrimináciu.

Kritické hlasy o potláčaní práv síce zazneli až po povýšení tohto biologického faktu na ústavnú úroveň, no z hľadiska platnej právnej úpravy sa nič nezmenilo.

Výhrady k vzhľadu intersex osôb

Medzi verejne špecifikované výhrady v tomto smere možno zaradiť fikciu moderátorky Zuzany Kovačič Hanzelovej, podľa ktorej, ak osoba s diagnózou intersex vyzerá ako žena, ale má v dokladoch uvedené biologické pohlavie muža, môže byť diskriminovaná na základe svojho vzhľadu pri legitimácii policajtom alebo v banke.

Samotní kritici pri podobných, stále hypotetických úvahách zrejme nemajú veľa znalostí o problematike sexuálnej variácie (v starších medicínskych termínoch označovanej ako porucha), ktorá postihuje iba veľmi malú časť obyvateľstva. A z tejto malej časti iba extrémne malá časť intersex osôb spadá pod vyššie opísaný stav, v ktorom muž vyzerá ako žena alebo naopak.

Raritná porucha spôsobuje mnoho komplikácií

Intersexualita bola v minulosti známa aj pod medicínskym pojmom hermafroditizmus, no z dôvodu citlivosti voči osobám s touto poruchou bol zvolený súčasný názov. Z rovnakého dôvodu sa dnes tento stav klasifikuje ako biologická variácia (differences/disorders of sex development), hoci v minulosti ho medicína označovala ako vývojovú poruchu.

Túto biologickú odchýlku od „bežného“ telesného vývinu nemožno zamieňať s transsexualitou. Intersex osoby majú skutočné telesné znaky dvoch pohlaví alebo opačného pohlavia, kým pri transsexualite ide o stav vyplývajúci najmä z vnútorného vnímania samého seba zo strany jednotlivca.

Pri intersex poruche ide o stav, keď má osoba biologické sexuálne črty, ktoré nezapadajú do typických definícií mužského alebo ženského pohlavia. Osoby sa s týmito odlišnosťami rodia a tie môžu zahŕňať poruchy chromozómov (napríklad XXY), genitálií (atypický vzhľad) alebo vnútorných reprodukčných orgánov (napríklad neplodnosť), teda celkovo niekoľko desiatok medicínskych diagnóz rôznych variácií tohto typu.

Zjednodušene povedané, osoba má netypicky vyvinuté pohlavné orgány, oboje pohlavné orgány alebo „netypický“ vzhľad muža či ženy.

Lieči sa nielen telo, ale aj myseľ

Intersex ľudia boli v minulosti medicínou považovaní za „anomálie“ pohlavného vývinu, ktoré bolo potrebné „opraviť“ chirurgicky alebo hormonálne. V súčasnosti je liečba tohto stavu zameraná podľa špecifických potrieb jedinca, pričom sa kladie dôraz na zachovanie telesnej integrity, plodnosti (ak je to možné), sexuálneho zdravia, informovaného súhlasu, a najmä na hormonálnu liečbu, ktorá často prebieha počas celého života.

Táto porucha nie je výsledkom duševnej nerovnováhy ako napríklad pri transsexualite alebo iných poruchách sexuality, no vzhľadom na biologické črty iného pohlavia a stigmatizáciu zo strany okolia je u týchto ľudí vo zvýšenej miere prítomná aj psychická trauma a bolesť či sexuálne poruchy.

Vo veľkej miere preto tieto osoby potrebujú psychologickú alebo psychiatrickú pomoc. Viac ako polovica ľudí s touto diagnózou hlási zhoršené duševné zdravie s vysokou mierou depresie. Tieto čísla sú oveľa vyššie pri deťoch, pričom vo významnej miere sa vyskytujú aj pokusy o samovraždu.

Kritici hovoria o fiktívnom probléme desiatok ľudí

Objektívne počty osôb s touto diagnózou nie sú v Slovenskej republike evidované, no odborná literatúra a štúdie hovoria o rozsahu od 0,018 percenta až po 1,7 percenta populácie.

Práve tieto čísla sú podstatné pre pochopenie, aký nízky počet týchto ľudí existuje v stave, v akom ich opisujú kritici novely Ústavy SR – teda pri vizuálne odlišnom vzhľade od reálneho pohlavia.

Číslo 1,7 percenta populácie totiž zahŕňa všetky intersex osoby v spoločnosti, aj tie, u ktorých táto porucha nie je „očividne“ viditeľná – patria do takzvanej širokej definície (zahŕňa všetky genetické, hormonálne a anatomické odchýlky pohlavného vývinu). Mnohí z nich však nemajú žiadne viditeľné prejavy poruchy.

Stredne úzka definícia intersex osôb zahŕňa iba tie variácie, ktoré ovplyvňujú vývoj vonkajších alebo vnútorných genitálií, a v tomto prípade odhady hovoria o počte 0,1 percenta až 0,2 percenta populácie.

Najmenšiu kategóriu tvorí úzka definícia, do ktorej patria osoby, o ktorých hovorili napríklad moderátorka Kovačič Hanzelová alebo kritici novely. Ide o osoby s anatomicky „viditeľnými“ intersex znakmi, ako sú nejednoznačné genitálie pri narodení, kombinované pohlavné orgány alebo vzhľad opačného pohlavia, ktoré majú oficiálne zapísané pri narodení.

Túto skupinu tvorí iba 0,001 percenta až 0,018 percenta osôb. Od 0,002 percenta do 0,018 percenta intersex ľudí sa rodí s nejednoznačnými genitáliami pri pôrode. Osoby s oboma pohlaviami tvoria 0,001 percenta spoločnosti a iba 0,001 percenta až 0,005 majú vzhľad nezodpovedajúci ich genetickému pohlaviu (napríklad genetický muž so ženským vzhľadom).

V prípade Slovenskej republiky, pri počte 5,5 milióna obyvateľov, by sa teda predpoklady kritikov novely o akejsi diskriminácii na základe pohlavia či iných znakov intersex osôb týkali približne 55 osôb z celej spoločnosti.

Novela nijako nepostihuje ľudí s fyzickými odlišnosťami

Aj pri takto mizivom čísle nevedela hlučná a protestujúca menšina z radov verejnosti prísť s konkrétnymi prípadmi, ktoré by ukazovali, ako konkrétne mala novela poškodzovať alebo diskriminovať túto skupinu ľudí.

Ide jednoducho o nezmysel, ktorý by sa v extrémnom prípade mohol dotknúť desiatok ľudí – a to len za predpokladu, že novela bola zamýšľaná ako diskriminačná. Pri zobjektívnení týchto čísel už vyzerá progresívna kritika naozaj mimo reality. Je mimoriadne nepravdepodobné, že by ústavná väčšina v parlamente prijala novú textáciu len so zámerom „demonštrovať" svoj postoj voči tak mimoriadne úzkej skupine ľudí.

Ako už bolo spomenuté, určovanie dvoch pohlaví na základe biologických faktorov je veda, nie diskriminácia.

Pri atypických znakoch pohlavia dieťaťa pri narodení vykoná lekár genetické a hormonálne vyšetrenia a následne určí pohlavie na základe ich výsledkov – muž alebo žena. Novela tomuto doposiaľ zavedenému postupu nijako nebráni ani ho nemení.

Ústavné zmeny nijako nepotlačujú práva intersex ľudí ani počas ich života.

Majú právo na rovnaké zaobchádzanie ako ktokoľvek iný. Ak niekto, napríklad policajt, uvidí muža pri dopravnej kontrole (ako uvádzala Kovačič Hanzelová) a jeho doklad bude uvádzať ženské pohlavie, v žiadnom prípade to neoprávňuje policajta na hrubé, neslušné alebo iné nezákonné konanie.

Takýto scenár je iba fikciou ľudí, ktorých životným poslaním je presviedčať iných o svojom ideologickom svete, kde fantázie nemajú žiadne hranice. V skutočnom svete faktov to ale takto nefunguje.

Stále treba pripomínať, že právny stav sa novelou nijako nezmenil – iba bol zakotvený status quo do Ústavy SR. Ak kritici doposiaľ neboli hluční pri tomto stave, ich súčasný krik je skôr pokračovaním nič nehovoriacich protestov ako reálnou snahou pomôcť ľuďom.