Podľa Loduhu je efekt príplatkov a regionálnych príspevkov na udržanie učiteľov dvojsečný. „Do istej miery áno, no zároveň aj nie,“ poznamenal.
Ako ďalej doplnil, platové podmienky nie sú v súčasnosti celkom zlé a mnohí učitelia dokážu administratívu vybaviť počas pracovnej doby, čo zvyšuje pracovný komfort. Na druhej strane však istota zamestnania, vyplývajúca z dlhodobého nedostatku učiteľov, môže v niektorých prípadoch viesť k vytváraniu tlaku na výkon a profesionalizáciu.
„Systém benefitov, ktorý má motivovať, niekedy skôr udržiava status quo,“ vysvetlil Loduha. Zdôraznil, že hovorí z každodennej praxe a nejde o kritiku, ale o realistické pomenovanie situácie.
Papieroví králi
Loduha kriticky hodnotí aj opatrenia ministerstva školstva. Príplatky a podporovacie programy podľa neho nestačia. Kľúčovú úlohu v udržaní mladých učiteľov zohráva riaditeľ školy.
„Problém je, že riaditeľ často ťahá za kratší koniec. Mnohí zastávajú funkciu bez manažérskej prípravy, len na základe dohody alebo prosby kolegov,“ upozornil.
Riaditelia sa podľa Loduhu často starajú najmä o administratívnu a technickú stránku fungovania školy, zatiaľ čo priestor pre kvalitu vzdelávania a rozvoj učiteľov sa stráca. „Mnohí sú v podstate papieroví králi. Zodpovedajú za množstvo agendy, ale nemajú reálne páky na zmenu kultúry školy,“ poznamenal.
Loduha tiež zdôraznil, že kým riaditelia nedostanú väčšiu autonómiu, odbornú podporu a možnosť riadiť ľudí, nie iba procesy, problém s udržaním mladých učiteľov sa nezvráti.
Napriek kritike však poukazuje aj na pozitívne zmeny. Regionálne centrá poskytujú konkrétnu a praktickú podporu, umožňujú mentorovanie a vytvárajú priestor na výmenu skúseností medzi školami.
To považuje za základ pre postupné zlepšenie pracovného prostredia a udržanie mladých učiteľov.
Príplatky pomáhajú, motiváciu ale nenahradia
Anna, učiteľka na základnej škole v Bratislave, kde pôsobí tri roky, opisuje prvé roky v škole ako náročné.
„Mentoring od skúsených kolegov mi veľmi pomáha, najmä pri riešení problémov s triedou a administratívou. Pre mňa je najdôležitejšia podpora vedenia a možnosť profesijného rozvoja,” povedala pre Štandard.
Dodala, že školstvo je na jednej strane stabilné, ale často zbytočne byrokratické. Napriek náročnosti plánuje v profesii zotrvať, učiteľstvo totiž považuje za zmysluplnú prácu.
Marek, učiteľ matematiky na strednej škole, si myslí, že platové benefity pomáhajú, ale neriešia hlavný problém, a to motiváciu a atmosféru na škole.
„Školstvo vnímam ako systém, kde prevažuje administratívna záťaž nad pedagogickou prácou. V profesii zvažujem zostať, no moje rozhodnutie bude závisieť od toho, či sa zlepší pracovné prostredie a podpora učiteľov,” ozrejmil pre Štandard.
Kroky na zatraktívnenie učiteľstva
Ministerstvo školstva zdôrazňuje, že atraktivite učiteľského povolania sa venuje dlhodobo a v súčasnosti realizuje viacero krokov, ktoré majú profesiu zatraktívniť a stabilizovať personálnu situáciu v školstve.
Rezort pripomína, že v posledných rokoch narástli platy pedagogických zamestnancov. Okrem toho zaviedol kompenzačné príspevky v regiónoch s najvyššími životnými nákladmi a najväčším nedostatkom učiteľov. Začínajúci pedagógovia majú nárok aj na špeciálny príplatok vo výške šiestich percent z platovej tarify.
Štát podľa rezortu podporuje aj profesijný rozvoj učiteľov prostredníctvom príplatkov za ďalšie vzdelávanie, jazykové skúšky alebo zahraničné stáže. Učitelia môžu navyše získať osobný príplatok za nadštandardné pracovné výsledky.
Ministerstvo tiež poskytuje štipendiá pre študentov pripravujúcich sa na učiteľské povolanie, najmä v nedostatkových odboroch, ako sú matematika, fyzika, chémia a informatika. Najlepší môžu získať až 4-tisíc eur ročne.
Učiteľstvo stále láka, ale nie všetky odbory
Záujem o štúdium učiteľstva na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave zostáva v posledných rokoch relatívne stabilný. Pre Štandard to potvrdila Eva Faithová, prodekanka pre vonkajšie vzťahy.
„V súčasnosti tvoria študenti jednoodborových učiteľských programov 55,4 percenta z celkového počtu študentov fakulty, kým v minulom akademickom roku to bolo 57 percent,“ priblížila.
Dodala, že 27,3 percenta študentov študuje kombinačné učiteľské programy, čo predstavuje len minimálnu zmenu oproti minulému roku.
Fakulta zároveň plánuje rozšíriť svoju ponuku o päť nových študijných programov učiteľstva pre základné školy, ktoré budú zamerané na oblasti ako človek a spoločnosť, jazyk a komunikácia, matematika a informatika, umenie a kultúra a primárne vzdelávanie.
„Očakávame, že nové programy prispejú k väčšej atraktivite štúdia učiteľstva a lepšiemu pokrytiu potrieb škôl,“ doplnila Faithová.
K slabšie obsadzovaným odborom podľa prodekanky patria najmä kombinačné študijné programy cudzích jazykov, konkrétne učiteľstvo nemeckého, španielskeho a talianskeho jazyka a literatúry. Práve v týchto aprobáciách fakulta dlhodobo registruje najnižší záujem uchádzačov.
