Výber riaditeľov škôl pod kontrolou politikov. Vraciame sa do čias komunizmu, varuje Križo

Reforma má zásadne zmeniť systém riadenia. Zatiaľ čo doteraz zohrávali kľúčovú úlohu rady škôl, ktoré demokraticky rozhodovali aj o výbere riaditeľov, po novom má túto právomoc prevziať výberová komisia v rukách zriaďovateľa, teda politicky voleného predstaviteľa obce, mesta či kraja.

Ako však SKU informovala Štandard, takáto úprava by znamenala zásadný odklon od demokratického modelu riadenia škôl. 

„Tak, ako je to dnes napísané, je to koniec demokracie na školách. Školy nevznikajú ako majetok samospráv, ale škola sama je samosprávou. Nie je mysliteľné, že zriaďovateľ ju ovláda a má nad ňou úplnú moc,“ opisuje situáciu pre Štandard Viktor Križo zo SKU.

Hrozí politický vplyv a klientelizmus

Odborník upozorňuje, že novela otvára priestor pre politické tlaky a klientelizmus. Riaditeľ, ktorý bude de facto volený starostom, sa podľa neho stane absolútne poddaným a poplatným a takýto „zvrat v školskej demokracii by viedol ešte k väčšiemu úpadku škôl”. 

link url=[https://standard.sk/1029710/nove-pravidla-telesnej-vychovy-nutia-skoly-bez-telocvicni-improvizovat-deti-cvicia-kde-sa-da]

Zamestnanci, rodičia a dokonca aj poslanci obcí by tým podľa neho úplne stratili dosah na chod škôl. „Rada školy je britský model demokracie a na to, aby sme ho išli zásadne meniť, sa tu musí uskutočniť výrazne odbornejšia diskusia. To, že sa to zmenilo tajne počas rozporových konaní, je nemysliteľné,“ zdôrazňuje Križo.

Zmeny môžu podľa neho vážne narušiť dlhodobé plánovanie a stabilitu škôl, pretože tá bude úplne závislá iba od jedného človeka – starostu. „Ak bude mať obec a škola šťastie, môže škola aj prekvitať. Ale je to vec náhody. Nebude tu žiaden systém bŕzd a protiváh. Vraciame sa do čias komunizmu,“ hovorí.

Ako ďalej vysvetľuje, ide o katastrofálny scenár, ktorý ohrozí nezávislosť vzdelávania. „Dosiahne sa úplne mocenská prevaha jednotlivca nad rodičmi, deťmi, učiteľmi, psychológmi a poslancami. Pre SKU by to bola najväčšia tragédia za 30 rokov existencie škôl,“ uzatvára.

Novela má zvýšiť odbornosť riaditeľov

Ministerstvo školstva však pripravovanú novelu zákona o školskej samospráve obhajuje. „Cieľom návrhu zákona je oddelenie pôsobnosti rady školy a procesu výberového konania na obsadenie funkcie riaditeľa. Výberovým konaním sa majú overovať riadiace schopnosti a odborné vedomosti uchádzača,“ vysvetľuje rezort pre Štandard.

Argumentuje aj praxou v spojených školách, kde by bolo podľa neho neefektívne, aby sa výberových konaní zúčastňovali všetci zástupcovia rád. Dodáva, že cieľom návrhu zákona je zvýšenie odbornosti a efektivity výberovej komisie tak, aby sa naplnil hlavný účel, a to kvalifikované posúdenie predpokladov na obsadenie funkcie riaditeľa.

Obavy z politického zasahovania do riadenia škôl rezort odmieta. Podľa neho je v novele jasne definované, za akých okolností môže byť riaditeľ odvolaný.

„Návrh zákona explicitne uvádza taxatívny výpočet dôvodov na odvolanie riaditeľa školy. Explicitným vymedzením odvolacích dôvodov je zaručená politická neutralita riaditeľov škôl a ochrana pred možnými politickými výmenami,” dodáva.

Rezort zároveň pripomína, že výsledné zloženie rád škôl a výberových komisií je výsledkom kompromisu po legislatívnych rokovaniach, počas ktorých zaznievali od rôznych subjektov aj protichodné požiadavky.

Výberové konania sú niekedy neférové

Oba modely – rozhodovanie rád škôl aj presun právomocí na zriaďovateľov – majú podľa Jozefa Škroupu, prezidenta Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií, svoje výhody aj nevýhody. 

„Bohužiaľ, aj tam aj tam rozhodujú ľudia, a tí majú v centre pozornosti buď školu ako inštitúciu, alebo vzdelávanie ako také. Ak je stredobodom vzdelávanie, je úplne jedno, kto rozhoduje o riaditeľovi. Ak sú v centre pozornosti inštitúcia alebo osobné záujmy, je to zle a opäť nezáleží na tom, kto rozhoduje,“ objasňuje pre Štandard Škroupa.

Prezident asociácie zároveň upozorňuje, že aj doterajšie výberové konania často sprevádzali ostré spory a niekedy dokonca neboli úplne férové. 

Demokracia podľa neho slúži na minimalizovanie vplyvu osobných záujmov, hoci jej daňou je nižšia flexibilita a trvalé rozpory. „Najefektívnejší systém by bol možno osvietenecký absolutizmus, ale ja by som stavil na demokraciu,“ dodáva.

Čo sa týka politického vplyvu a možných výmen riaditeľov po voľbách, Škroupa tvrdí, že funkčné obdobia riaditeľov sú zákonom jasne dané, takže takéto výmeny by nemali byť bežné. 

„Ak by už mal riaditeľ končiť vo funkcii, malo by byť jasne pomenované prečo, a mala by byť vysoká pravdepodobnosť, že nový riaditeľ bude lepší. Dá sa predpokladať, že tu budú pod väčším tlakom starostovia obcí ako predsedovia samosprávnych krajov,“ myslí si šéf asociácie.

Podľa neho zriaďovatelia najlepšie vedia, ktorí učitelia chcú alebo sú pripravení viesť školu, čo môže ovplyvniť priebeh výberových konaní a stabilitu riadenia škôl.