Výsledky testu ukázali, že slovenskí žiaci dosahujú najlepšie výsledky v oblastiach internetovej bezpečnosti a práce s počítačovými systémami. Slabšie dopadli pri otázkach zameraných na kancelárske a kolaboratívne nástroje či prácu so sociálnymi sieťami.
Priemerná úspešnosť testovaných žiakov sa pohybovala na úrovni 58 až 60 percent, zatiaľ čo učitelia dosiahli približne 67 percent. „Treba si uvedomiť, že test je nastavený tak, aby optimálna úspešnosť bola 50 až 60 percent. Ak má niekto sto percent, je to takmer génius digitálnych zručností,“ dodal.
Z pohľadu regiónov sú výsledky Slovenska veľmi vyrovnané. Menšie rozdiely sa objavili v kategórii stredných škôl, kde Nitriansky kraj dosiahol mierne lepšie výsledky ako Žilinský. Celkovo sa však dá hovoriť o stabilne dobrej úrovni.
Porozumenie textu a tímová práca ako slabé miesta
Jedným z dôležitých zistení je, že žiaci majú problém s čítaním s porozumením, hľadaním súvislostí, riešením neznámych situácií a využívaním nástrojov na tímovú prácu.
„Zamestnávatelia očakávajú, že absolventi budú vedieť pracovať v tíme a orientovať sa na proces, nielen na výsledok. Tam ešte musíme pridať,“ ozrejmil Lelovský.
Odporúča preto posilniť výučbu digitálnych zručností v školách, najmä v deviatom ročníku základných škôl, v ktorom momentálne chýba povinná hodina informatiky. Tá by žiakov pripravila na prechod na strednú školu.
Zároveň ocenil spoluprácu s rezortmi informatizácie a školstva, ktoré pomohli motivovať učiteľov a školy k zapojeniu. „Výsledok je skutočne unikátny a výborný. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí prispeli k úspechu tohto testu,“ uzavrel Lelovský.
Test pomáha identifikovať rezervy
Ministerstvo školstva sa snaží podporovať školy nielen v dostupnosti kvalitného digitálneho vybavenia, ale aj v jeho efektívnom využívaní. Zdôraznil to Slavomír Partila, splnomocnenec ministra pre regionálne školstvo.
Podľa neho je veľkým prínosom aj medzinárodný kontext testu, ktorý umožňuje porovnať vedomosti žiakov a učiteľov v krajinách V4. „Tieto aktivity podporujú nielen školské vzdelávanie, ale aj celoživotné učenie dospelých,“ doplnil.
Partila tiež upozornil, že výsledky testu sú dôležitým zrkadlom reformy vzdelávania a nastavovania učebných plánov na základných aj stredných školách.
„Je to tlak na sieť škôl, aby sme posilňovali centrá excelentnosti a podporovali kompetentné školy, ktoré pripravujú žiakov na prechod na strednú školu, vysokú školu a trh práce,“ vysvetlil.
Slovensko musí mladým ponúknuť viac
Aj minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ ocenil úsilie všetkých zapojených žiakov, pedagógov aj partnerov projektu. „Tisíce mladých ľudí ukázali, že majú chuť učiť sa, zlepšovať a rozumieť digitálnemu svetu,“ povedal.
Šéf rezortu pripomenul, že digitálne vzdelávanie je dnes základom konkurencieschopnosti krajiny. Ak chce Slovensko držať krok s najvyspelejšími štátmi, nestačí mladým len sprístupniť technológie.
Upozornil aj na význam logického a kritického myslenia v dobe umelej inteligencie.
„Deti musíme motivovať, aby dokázali logicky rozmýšľať, správne hľadať informácie a vedeli si ich usporiadať tak, aby dávali zmysel. Toto je doba, keď sa musíme sústrediť na to, aby ľudia dokázali rozmýšľať logicky, zdravo a racionálne,“ uzavrel Migaľ s tým, že ministerstvo bude aj naďalej partnerom podobných iniciatív, ktoré rozvíjajú digitálne Slovensko.
