Kollárove obvinenia sú fikcia Matovičovej úrovne

Právoplatne odsúdený podnikateľ Zoroslav Kollár sa rozhodol vstúpiť do politiky so stranou s názvom Právo na pravdu. V rámci svojej doterajšej praxe zverejňovania rôznych informácií o verejne činných osobách, ktoré mali zmiešaný charakter bulváru a čiastočných faktov, prišiel Kollár s obvinením o Matovičovej mafii.

Na tlačovej konferencii predstavil podnikateľ Kollár „dôkazy“ v podobe komunikácie cez WhatsApp medzi Igorom Matovičom, Danielom Lipšicom a inými osobami, ktoré majú potvrdzovať existenciu zločinného zoskupenia. Toto zoskupenie mali tvoriť minimálne bývalý premiér Matovič, bývalý špeciálny prokurátor Lipšic, sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Buvala a záhadná osoba s názvom Medúza.

Verejne prezentovaná komunikácia medzi týmito osobami má potvrdzovať, že väzba a stíhanie Kollára boli účelové a dopredu dohodnuté na politickej úrovni. Zoroslav Kollár v úvode svojej tlačovej konferencie dokonca uviedol, že ide o „fakty“ a len o malú časť komunikácie, ktorú bude zverejňovať priebežne.

Zjavne vyfabrikovaná komunikácia WhatsApp

Kollárovo úvodné vystúpenie, ktoré malo zrejme šokovať verejnosť a potvrdzovať to, čo časť ľudí chce počuť – že Matovič a Lipšic tvorili organizovanú skupinu a krivili právo –, však pri zverejnenej komunikácii neobstojí ani v základných faktoch.

Pri bližšej analýze zverejnenej komunikácie aplikácie WhatsApp, ktorú prezentoval Zoroslav Kollár, je totiž zrejmé, že ide o vytvorený kompilát, ktorý má od autenticity ďaleko.

Ako prvú predstavil Zoroslav Kollár komunikáciu, ktorá má patriť Igorovi Matovičovi a záhadnej spojke s menom Medúza.

Tá však neobsahuje prvky reálnej komunikácie aplikácie WhatsApp. Predstavená „konverzácia“ Matoviča má totiž úplne iné rozhranie než skutočná aplikácia. Chýba jej napríklad ikona videohovoru či hovoru, ako aj ikona nastavení v pravom hornom rohu, ktorú má k dispozícii každý používateľ tejto aplikácie.

Namiesto toho je v tomto rohu ikona 5G siete a batérie telefónu a v ľavom rohu je dátum prekrytý fotografiou Igora Matoviča. Pozornejší používateľ si všimne, že tieto údaje sú o „riadok“ vyššie v aplikácii WhatsApp.

Kollárom prezentovaná komunikácia teda obsahuje namiesto dvoch riadkov aplikácie – prvý s obsahom dátumu a siete a druhý s kontaktom, fotkou a možnosťami hovorov – iba jeden, ktorý je vytvorený spojením týchto dvoch. To je, samozrejme, v riadnej komunikácii nemožné. Hoci ide o údajnú komunikáciu spred piatich rokov, WhatsApp mal tieto funkcie aj v danom čase.

V komunikácii chýbajú detaily a problém s fotkou Matoviča

Zaujímavé je, že kým na prvej snímke komunikácie Matoviča tieto ikony chýbajú, v druhom, kde má Matovič písať osobe „Medúza“, sa už objavuje ikona telefonického hovoru, ktorá predtým chýbala, no stále bez ikony videohovoru. Tento nedostatok sa opakuje aj pri dátume, ktorý je na prvej snímke viditeľný, ale v nasledujúcom už nie.

Tieto nedostatky jednoznačne naznačujú, že ide o nepodarený kompilát, ktorý by ako dôkaz neobstál v žiadnom trestnom konaní – a Kollár pritom tvrdí, že ide o dôkaz závažnej trestnej činnosti týchto aktérov.

Za pozornosť stojí aj fotografia Igora Matoviča v tejto komunikácii. Samotný Matovič poprel, že by v nejakej komunikácii používal svoju fotografiu, no to nemusí byť rozhodujúce. Problémom však je, že Kollárom prezentovaná komunikácia obsahuje fotografiu Matoviča, ktorá je očividne stiahnutá z jeho profilu na instagrame.

Okrem mimoriadne zlej kvality je navyše doplnená o umelé pozadie a má odlišné znaky kontrastu a farebných tieňov ako pôvodná fotka na instagrame. Je obzvlášť neštandardné, že by si Matovič stiahol svoju profesionálnu fotografiu zo sociálnej siete, následne ju prácne upravil do esteticky úbohej kvality s iným pozadím a v zlej kvalite si ju potom nastavil ako profilovú fotografiu v komunikácii, v ktorej údajne dohaduje ovplyvňovanie súdov.

Fotka Daniela Lipšica v danom čase neexistovala

Uvedené nedostatky sa týkajú aj údajnej komunikácie medzi Danielom Lipšicom a osobou Medúza. V tomto smere je zaujímavé, že hoci komunikácia má byť z roku 2020 (Kollár bol v tom čase vzatý do väzby), výrobca tohto zjavného falzifikátu použil fotografiu Daniela Lipšica z roku 2022, ktorú vyhotovil Denník SME pri rozhovore s Lipšicom. Časový rozpor pri fotografii a jej nemožnosť použitia v čase uvádzanom Kollárom je teda zrejmý.

Z týchto na prvý pohľad zrejmých skutočností vyplýva, že ide o podvrh.

Kollár o tom môže, ale aj nemusí vedieť. Zaujímavé však je, že pri svojich tvrdeniach, opretých o zjavnú fikciu, hovorí práve o svojom prípade. Matovič, Lipšic a Buvala sa mali dohadovať na jeho „zničení“, no nepovedal prečo. Obviňuje práve tých, ktorí sa nejakou mierou podieľali na jeho trestnom konaní.

Bol to sudca Buvala, ktorý vzal Kollára do väzby, a Úrad špeciálnej prokuratúry pod vedením Lipšica, ktorý viedol obžalobu voči Kollárovi. Matovič mal ako vysoko postavený politik údajne umožniť nezákonné praktiky.

Ak by to bola pravda, išlo by o mimoriadne vážny problém. Zoroslav Kollár však nepredložil fakty, ale ničím, prípadne falzifikátom podložené domnienky.

Kľúčovú postavu nechce zverejniť, súkromná komunikácia nevadí

Neznáma osoba s menom Medúza, ktorej identitu vraj Kollár „nechce a nie je oprávnený zverejniť“ (čo je nezmysel, ak by šlo o pravdivé informácie o závažnej trestnej činnosti na najvyššej úrovni), vystupuje v komunikácii ako sprostredkovateľ. Tento bod je dôležitý, pretože bolo by veľmi ľahko dokázateľné z pozície Matoviča a Lipšica, že medzi sebou žiadnu takúto výmenu správ nemali.

Ak v komunikácii figuruje tretia neznáma osoba, dá sa veľmi jednoducho tvrdiť, že komunikácia takto kriminálneho rázu prebehla bez toho, aby to bolo akokoľvek overiteľné bez poznania identity osoby Medúza.

Mimoriadne úsmevné je Kollárovo tvrdenie, že nie je oprávnený zverejniť identitu sprostredkovateľa pri údajne mimoriadne závažnej trestnej činnosti (aby nebolo možné overiť pravdivosť jeho „faktov“), no bez mihnutia oka zverejňuje údajne pravú súkromnú komunikáciu, a to širokej verejnosti – čo je rozhodne trestný čin.

Trestnosť tohto činu je o to závažnejšia, že obviňuje iných zo závažnej trestnej činnosti práve na základe tejto komunikácie.

Rovnako úsmevné je tvrdenie Zoroslava Kollára, že na základe tejto fiktívnej komunikácie je vraj dokázané, že svoj obrovský majetok nadobudol legálne – a to iba preto, že je to spomenuté v danej komunikácii.

O rozsahu a spôsobe nadobudnutia majetku Zoroslava Kollára verejnosť nemá žiadne určité informácie, a je preto predmetom špekulácií. Kollár sa však svojho majetku zbavil v čase, keď mal problémy so zákonom, a teda ako prípadný politik bude po vzore Matoviča nemajetný.

Igor Matovič rázne odmietol Kollárove tvrdenia o jeho trestnej činnosti, podobne sa vyjadril aj Daniel Lipšic. Obaja poukázali na to, že ide o zjavne vyfabrikované tvrdenia odsúdeného zločinca a obaja podali v tejto veci trestné oznámenie.

Minister spravodlivosti Boris Susko, ktorý podal dovolanie v prípade Zoroslava Kollára, na sociálnej sieti označil Kollárom zverejnené informácie za „mimoriadne vážne, spochybňujúce dôveryhodnosť Špecializovaného trestného súdu, a tým aj celej justície" a požiadal o vysvetlenie predsedu ŠTS.

Cieľom sú sklamaní voliči, nie spravodlivosť

Nie je známe, či Kollár skutočne verí „faktom“, ktoré prezentoval verejnosti, alebo ide len o politický manéver, ktorého cieľom je získať frustrovaných voličov z nesplnených sľubov vlády, ktorí nevidia vyvodzovanie zodpovednosti za činy minulej vládnej garnitúry.

Hovorí totiž presne to, čo chcú títo ľudia počuť – že Lipšic a Matovič sú mafia a krivili právny štát. Poukazuje na to zhodou okolností práve na svojom prípade údajnej nezákonnosti na najvyšších miestach, hoci sa sám priznal ku korupcii a bol za to právoplatne odsúdený.

Matovičovi kostlivci

V minulosti pritom okolo vlády Igora Matoviča existovali relevantné podozrenia, týkajúce sa zasahovania do spravodlivosti. V tomto smere možno spomenúť prípad, keď sa na ministerstve financií, ktoré riadil Matovič, našiel spis s utajovanými skutočnosťami ohľadom odpočúvania Fica a Kaliňáka.

Rovnako podozrivé bolo tvrdenie Vladimíra Pčolinského o tom, že kajúcnik Ľudovít Makó sa mal dostať do SIS na žiadosť exministra financií Eduarda Hegera a s vedomím vtedajšieho premiéra Igora Matoviča. Všetky tieto okolnosti by sa mali preveriť a dôveryhodne vysvetliť. Je trestuhodné, že verejnosť doposiaľ nepozná závery týchto káuz.

Už teraz však možno tvrdiť, že nič z Kollárových tvrdení nebude preukázateľné v trestnom konaní, no to zrejme ani nebol cieľ jeho obvinení. Kollár cieli na voličov hladných po „zúčtovaní s Matovičom“, pretože vláda v tomto smere neplní svoje predvolebné sľuby.

Kollár sa inšpiroval Matovičom

V politike vôbec neprekáža, ak sa tieto ciele dosahujú aj zjavne fiktívnymi obvineniami. Kollár by nebol prvý, kto prišiel s touto stratégiou.

Inšpiroval sa práve Igorom Matovičom a jeho vyhláseniami o nakradnutých miliardách či stovkách miliónov Roberta Fica na účte na Belize. Aj tieto obvinenia išli dostratena, pretože o nich neexistuje jediný dôkaz.

Ani v daných prípadoch nešlo o spravodlivosť, ale o masívny verejný záujem na základe šokujúcej správy. Hoci išlo o nepodložené nezmysly, stále sa nájdu ľudia, ktorí týmto správam veria.

Novinkou v prípade Zoroslava Kollára je, že sa snaží svoju fikciu podkladať zjavne vyfabrikovanými „dôkazmi“. Tie nikdy nebudú predmetom posudzovania v trestnom konaní – to totiž nie je cieľ. Cieľom je získať voličský potenciál sklamaných ľudí.

Netreba pripomínať, že menej rozhľadení ľudia tomu uveria, ako každej podobnej „senzácii“ pred nadchádzajúcimi voľbami. A to je podstata, o ktorú Kollárovi ako politikovi ide.