Zásadný obrat v hodnotách za hranicami

V momente, keď členovia vládnej moci opustili hranice Slovenskej republiky a zavítali na pôdu EÚ, tieto hodnotové otázky zrazu zmizli. Svedčí o tom aj nedávne hlasovanie Slovenskej republiky v Rade Európy, v ktorej Slovenskú republiku tradične zastupuje ministerstvo zahraničných vecí pod vedením Juraja Blanára, a Slovensko napriek ústavným hodnotám podporilo dokument Rady Európy o rovnoprávnosti intersex osôb.

Výbor ministrov Rady Európy prijal odporúčanie CM/Rec(2025)7 o rovnakých právach intersexuálnych osôb pre členské štáty, ktoré predstavuje komplexný medzinárodný právny nástroj osobitne venovaný ľudským právam týchto osôb. Odporúčanie prijalo všetkých 46 členských štátov Rady Európy vrátane Slovenska a účinnosť nadobudlo 27. októbra 2025.

Odporúčanie poskytuje vládam usmernenia pri zavádzaní zákonov a politík, ktorými sa má krajina riadiť pri problematike intersex osôb. Tento dokument okrem racionálnych odporúčaní v oblasti zdravotnej starostlivosti či predchádzania násiliu určuje členským štátom aj potrebu prijatia vhodnej legislatívy v oblasti trestných činov z nenávisti, ktorá by zahŕňala pohlavné znaky ako chránený dôvod.

Jednoducho povedané – legislatívu, ktorú v minulosti navrhovalo Progresívne Slovensko a bolo by podľa nej trestné označovať muža, ktorý sa označuje za ženu, mužom.

Odporúčanie presadzuje progresívne politiky

Členské štáty by podľa usmernenia mali zaviesť do svojho právneho poriadku ustanovenia a prijať vhodné opatrenia na predchádzanie, zákaz a boj proti nenávistným prejavom, trestným činom z nenávisti a iným incidentom motivovaným nenávisťou na základe pohlavných znakov alebo iných chránených dôvodov, a to aj v médiách a online priestore.

Odporúčanie ďalej obsahuje požiadavku, aby členské štáty právne uznávali rodovú identitu osoby, ak tá nie je v súlade s jej zákonným pohlavím. Táto osoba by mala mať možnosť meniť si označenie pohlavia v úradných dokumentoch rýchlym, transparentným a prístupným spôsobom na základe zásad súkromia a sebaurčenia.

Sebaurčením sa opäť rozumie situácia, keď napríklad muž na základe vlastných vnútorných pocitov dospeje k presvedčeniu, že je vlastne žena.

O týchto problematikách by členské štáty mali zaviesť povinné školenia, aby sa predchádzalo nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti voči týmto osobám.

Minister Blanár o hlasovaní neinformoval ani ho nevysvetlil

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár verejnosti nevysvetlil, prečo Slovenská republika prijala odporúčanie s danou textáciou, keď sa súčasná vláda dlhodobo verejne prezentovala ako opozícia voči podobným progresívnym politikám.

Ministerstvo zahraničných vecí v tejto veci uviedlo len to, že odporúčanie nemá záväznú právnu silu.
V tomto smere je pravdou, že medzinárodný dokument členský štát môže, ale aj nemusí akceptovať vo svojom právnom poriadku. Nejde o právne záväzný akt z pohľadu práva EÚ.

Ministerstvo zahraničných vecí ale pre denník Štandard upresnilo, že pri tomto konkrétnom hlasovaní o odporúčaní slovenská veľvyslankyňa Oľga Algayerová hlasovala z pozície zástupcu Slovenskej republiky, a nie z pozície ministerstva zahraničných vecí SR. Samotná agenda týkajúca sa odporúčania patrí do gescie ministerstva spravodlivosti.

Z hľadiska nedávno prijatých ústavných zmien je však zrejmé, že toto odporúčanie je v priamom rozpore s najvyšším zákonom Slovenska, no pre jeho nezáväznosť nenastane žiadna právna kolízia. Ak by išlo o právne záväzný akt, podľa súčasnej judikatúry európskych súdov by musela mať európska norma prednosť pred vnútroštátnym právom.

Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy je zatiaľ z právneho hľadiska nevymáhateľné, no naznačuje trend, akým sa bude európska politika v tomto smere uberať. Na tomto trende nie je ani pre priemerného verejného pozorovateľa nič prekvapivé.

Mimoriadne prekvapivý je však postoj vlády SR, ktorá napriek plamenným rečiam pri obhajobe ústavných zmien v tichosti odhlasuje absolútne opačný návrh na pôde EÚ. Nikto z vládnych predstaviteľov nevedel pre média dôsledne vysvetliť, prečo tomu tak bolo.

Dve tváre vlády pre domáce a zahraničné publikum

Natíska sa jednoduché vysvetlenie: keďže ide o právne nezáväzný akt, hlasovaním Slovensko ukázalo „ochotu spolupracovať“ na európskej úrovni bez postihu v domácej úprave. Rebelantský postoj Slovenskej republiky vo viacerých medzinárodných otázkach je dlhodobo kritizovaný v EÚ.

Slovensko vraj nie je spoľahlivý partner v otázkach Ukrajiny, odpojenia sa od ruských energií či nelegálnej migrácie. Sklonením sa pred dlhodobo pretláčanou agendou EÚ si svoju reputáciu trochu napraví.

Slovenská veľvyslankyňa vecí odporúčanie podporila, pretože to z hľadiska práva nič neznamenalo. V Únii sme tak za „pekných“ a možno sa na nás kritici budú pozerať miernejšie pri našich požiadavkách v iných veciach. Rezort to teda nestálo nič z pohľadu záväzkov Slovenskej republiky.

Zarážajúce však je, že podporu hodnotovo diametrálne odlišného aktu zodpovedné osoby verejnosti nepripomenuli ani na svojej oficiálnej stránke, ani na sociálnych sieťach. Ticho sú aj samotní predstavitelia vlády.

Snaha o tiché vyšumenie dostratena je totiž to jediné, v čo môže dúfať. Hlasovaním za dané odporúčanie vláda poprela nielen svoje údajné hodnotové nastavenie, ktoré pretavila do Ústavy SR, ale aj všetky svoje doterajšie vyhlásenia na túto tému.

Na podpore odporúčania by nebolo nič zvláštne, ak by prišla zo strany progresívne nastavených politických subjektov – tie sa za dané zmeny postavili otvorene.

Ak však súčasná vláda robí jedno doma a druhé v EÚ (aj keď z vypočítavosti), ako ju môže jej volič brať vážne a veriť, že skutočne reprezentuje hodnoty, o ktorých verejne hovorí – aj za predpokladu, že hlasovaním za nezáväzné odporúčanie právne nič neriskuje?

Postoj v hodnotových otázkach by nemal byť vyjadrený dvomi tvárami – jednou pre domáce publikum, aby bolo spokojné, a druhou pre európskych partnerov, aby boli spokojní. Táto win-win stratégia platí iba vtedy, ak o nej dotknuté strany (najmä voliči) nevedia.

Prípadne by to mohla vláda komunikovať otvorene: podporíme aj opak toho, v čo veríme, ak nás to nebude nič stáť. Veď tak sa robí klasická politika.