Nemocnice zmenili na ľudské bitúnky. Vojna v Sudáne si už vyžiadala vyše 600-tisíc obetí

Koncom októbra jednotky Rýchlych podporných síl (RSF) obsadili po jedenapolročnom obliehaní Fášir – hlavné mesto Severného Darfúru, jedného z 18 regiónov Sudánu. Krátko nato sa začali čistky. Napriek utečeneckej vlne, pozostávajúcej podľa UNICEF zo 600-tisíc ľudí, v meste zostalo štvrť milióna obyvateľov.

Pár dní po páde mesta aktivisti z Výboru odporu Fáširu a mimovládna organizácia Sieť lekárov Sudánu vyhlásili, že v ústrednej Saudskej nemocnici príslušníci RSF zabili všetkých ľudí, ktorí sa v čase ich príchodu nachádzali v budove.

O život údajne prišli stovky lekárov, zdravotných sestier, členov nezdravotníckeho personálu, pacientov a sprevádzajúcich osôb. Niekoľko lekárov ozbrojenci uniesli a požadujú za nich výkupné presahujúce 15-tisíc amerických dolárov. K zastreleniu stoviek ľudí v nemocnici došlo podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) 28. októbra.

Sieť lekárov Sudánu však uvádza, že všetky mestské nemocnice sa po páde mesta „zmenili na bitúnky“. WHO je podľa jej generálneho riaditeľa Tedrosa Adhanoma Ghebreyesusa „zhrozená a hlboko otrasená“.

Podľa Ghebreyesusa zavraždili ozbrojenci RSF v Saudskej nemocnici 460 ľudí. Od začiatku občianskej vojny v Sudáne WHO registruje celkovo 185 útokov na zdravotnícke zariadenia v krajine – tie si vyžiadali 1 204 mŕtvych a 416 zranených.

Arabi a černosi

Približne 70 percent obyvateľov Sudánu tvoria Arabi. Organizácia spojených národov (OSN) na základe videí a satelitných snímok obviňuje RSF, že vykonáva etnické čistky medzi nearabskými – černošskými – etnickými skupinami. Predstavitelia RSF obvinenia odmietajú.

Odkedy vládne sily opustili mesto a prenechali ho arabským ozbrojencom, satelitné snímky zaznamenali na zemi veľké „kaluže krvi“, „telá hromadne popravených ľudí“ a zastrelených jedincov, ktorí sa snažili dostať von z mesta.

Dobyté mesto zasiahla vlna najrozmanitejšieho násilia: domové razie, útoky na ľudí nachádzajúcich sa v blízkosti únikových ciest, popravy bez súdu i upozornenia či sexuálne násilie. Africká únia odsúdila „údajné vojnové zločiny a etnicky cielené zabíjanie civilistov“.

Rýchle podporné sily tvoria sudánski Arabi a cieľom zoskupenia je v duchu idey arabskej etnickej a kultúrnej nadradenosti znížiť počet černochov v krajine – tých vystavujú hromadnému sexuálnemu násiliu, únosom, hladomoru, popravám a vyháňaniu z domovov.

Krajina nenávisti

Odhad počtu obetí je v neprehľadnej situácii občianskej vojny na čiernom kontinente veľmi zložitý. Od apríla 2023 však bolo priamo zabitých aspoň 150-tisíc Sudáncov, približne 522-tisíc detí umrelo od hladu a 12 miliónov ľudí opustilo svoje domovy.

Pripomeňme, že v roku 2023 mal Sudán vyše 50 miliónov obyvateľov a ich počet napriek nepokojom neustále rastie. Ozbrojené sily Sudánu ovládajú väčšinu krajiny a na druhom mieste v rozsahu kontrolovaného územia stoja arabské RSF.

Menšie územia ovládajú tiež Sudánske hnutie za oslobodenie (al-Núr) a Sudánske ľudové oslobodzovacie hnutie – Sever.

Okrem vládnych vojsk a povstalcov sa vo vojne angažujú aj tretie krajiny. Generál Chalífa Haftar, veliteľ Líbyjskej národnej armády a kľúčový spojenec Egypta, Spojených arabských emirátov a Ruska v tejto oblasti, podporuje RSF.

Podľa niektorých médií mu vyhovuje vzniknutá utečenecká kríza na líbyjsko-sudánskej hranici – snaží sa vystupovať ako stabilný partner, ktorý môže vo východnej Líbyi napríklad rozdávať humanitárnu pomoc sudánskym utečencom.

Vonkajšie hranice Sudánu nemá kto strážiť a do krajiny tak prúdia zbrane i žoldnieri – z krajiny zas zlato (do Egypta, Ruska či Spojených arabských emirátov) a biele mäso.

Súčasná občianska vojna je vyústením konfliktu, ktorý nasledoval po zosadení dlhoročného prezidenta Umara al-Bašíra v roku 2019, ktorý sa k moci dostal prevratom v roku 1989 – armáda sa ho zbavila, avšak ľudia v uliciach vystupovali za demokratické reformy, nie za vojenskú diktatúru.

Po období pretrasov bola utvorená spoločná vojensko-civilná vláda, ktorá bola v októbri 2021 zvrhnutá v rámci ďalšieho prevratu: ten inicioval súčasný vodca krajiny generál Abdel Fattah al-Burhan a jeho zástupca a súčasný vodca RSF generál Mohamed Hamdan Dagalo, známy ako Hemedti.

Bývalí spojenci sa po prevrate nedohodli na ďalšom smerovaní krajiny a na tom, kto by bol najvyšším veliteľom ozbrojených síl. Od tejto roztržky sa Sudán ponáral do kolobehu násilia.

Rusko-ukrajinská stopa

Krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu dodával Sudán Ukrajine zbrane. Keď sa o rok začala v krajine občianska vojna, Kyjev podľa zistení Wall Street Journal poslal na pomoc vládnym silám svojich vojakov.

Na strane povstalcov bojovali aj členovia ruskej Súkromnej vojenskej spoločnosti Wagner – po smrti Jevgenija Prigožina v auguste 2023 sa zamerali na ochranu miest ťažby zlata, ktoré slúži aj na podporu ruskej vojnovej mašinérie na Ukrajine.

V septembri 2023 ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti uviedol, že so svojím sudánskym náprotivkom al-Burhanom rokovali aj o činnosti ruských polovojenských skupín v krajine.

„Vedieme plnohodnotnú vojnu s Ruskom. Majú jednotky v rôznych častiach sveta a my sa ich občas snažíme tam zasiahnuť,“ komentoval nasadenie ukrajinských vojakov Kyrylo Budanov, náčelník Hlavného riaditeľstva rozviedky Ministerstva obrany Ukrajiny.

Do tretice

Súčasná vojna nie je v Sudáne čímsi novým. Prvá občianska vojna vypukla v roku 1955 medzi severom (dnešným Sudánom) a juhom (dnešným Južným Sudánom). Konflikt medzi moslimskými Arabmi na jednej strane a kresťanskými a pohanskými černochmi na strane druhej sa skončil v roku 1972.

Už v roku 1983 sa začala druhá občianska vojna, keď južnej časti krajiny zrušili autonómiu a zaviedli islamské právo šaría – vojnový stret si vyžiadal milióny obetí a vyústil do mierovej dohody, ktorá v roku 2005 vrátila územiu autonómiu.

V súlade s dohodou sa v roku 2011 konalo referendum, v ktorom sa prevažná väčšina obyvateľov južných regiónov vyslovila pre samostatnosť, čo viedlo k vzniku samostatnej a medzinárodne uznanej krajiny pod názvom Južný Sudán. Vyhlásením nezávislosti sa juh Sudánu (dnešný Južný Sudán) vyhol tretej občianskej vojne, ktorá tak dnes kvári iba jeho severného suseda.