Nemocnice zmenili na ľudské bitúnky. Vojna v Sudáne si už vyžiadala vyše 600-tisíc obetí

Podľa Ghebreyesusa zavraždili ozbrojenci RSF v Saudskej nemocnici 460 ľudí. Od začiatku občianskej vojny v Sudáne WHO registruje celkovo 185 útokov na zdravotnícke zariadenia v krajine – tie si vyžiadali 1 204 mŕtvych a 416 zranených.

Arabi a černosi

Približne 70 percent obyvateľov Sudánu tvoria Arabi. Organizácia spojených národov (OSN) na základe videí a satelitných snímok obviňuje RSF, že vykonáva etnické čistky medzi nearabskými – černošskými – etnickými skupinami. Predstavitelia RSF obvinenia odmietajú.

Odkedy vládne sily opustili mesto a prenechali ho arabským ozbrojencom, satelitné snímky zaznamenali na zemi veľké „kaluže krvi“, „telá hromadne popravených ľudí“ a zastrelených jedincov, ktorí sa snažili dostať von z mesta.

Dobyté mesto zasiahla vlna najrozmanitejšieho násilia: domové razie, útoky na ľudí nachádzajúcich sa v blízkosti únikových ciest, popravy bez súdu i upozornenia či sexuálne násilie. Africká únia odsúdila „údajné vojnové zločiny a etnicky cielené zabíjanie civilistov“.

Rýchle podporné sily tvoria sudánski Arabi a cieľom zoskupenia je v duchu idey arabskej etnickej a kultúrnej nadradenosti znížiť počet černochov v krajine – tých vystavujú hromadnému sexuálnemu násiliu, únosom, hladomoru, popravám a vyháňaniu z domovov.

Krajina nenávisti

Odhad počtu obetí je v neprehľadnej situácii občianskej vojny na čiernom kontinente veľmi zložitý. Od apríla 2023 však bolo priamo zabitých aspoň 150-tisíc Sudáncov, približne 522-tisíc detí umrelo od hladu a 12 miliónov ľudí opustilo svoje domovy.

Pripomeňme, že v roku 2023 mal Sudán vyše 50 miliónov obyvateľov a ich počet napriek nepokojom neustále rastie. Ozbrojené sily Sudánu ovládajú väčšinu krajiny a na druhom mieste v rozsahu kontrolovaného územia stoja arabské RSF.

Menšie územia ovládajú tiež Sudánske hnutie za oslobodenie (al-Núr) a Sudánske ľudové oslobodzovacie hnutie – Sever.

Okrem vládnych vojsk a povstalcov sa vo vojne angažujú aj tretie krajiny. Generál Chalífa Haftar, veliteľ Líbyjskej národnej armády a kľúčový spojenec Egypta, Spojených arabských emirátov a Ruska v tejto oblasti, podporuje RSF.

Podľa niektorých médií mu vyhovuje vzniknutá utečenecká kríza na líbyjsko-sudánskej hranici – snaží sa vystupovať ako stabilný partner, ktorý môže vo východnej Líbyi napríklad rozdávať humanitárnu pomoc sudánskym utečencom.

Vonkajšie hranice Sudánu nemá kto strážiť a do krajiny tak prúdia zbrane i žoldnieri – z krajiny zas zlato (do Egypta, Ruska či Spojených arabských emirátov) a biele mäso.

Súčasná občianska vojna je vyústením konfliktu, ktorý nasledoval po zosadení dlhoročného prezidenta Umara al-Bašíra v roku 2019, ktorý sa k moci dostal prevratom v roku 1989 – armáda sa ho zbavila, avšak ľudia v uliciach vystupovali za demokratické reformy, nie za vojenskú diktatúru.

Po období pretrasov bola utvorená spoločná vojensko-civilná vláda, ktorá bola v októbri 2021 zvrhnutá v rámci ďalšieho prevratu: ten inicioval súčasný vodca krajiny generál Abdel Fattah al-Burhan a jeho zástupca a súčasný vodca RSF generál Mohamed Hamdan Dagalo, známy ako Hemedti.

Bývalí spojenci sa po prevrate nedohodli na ďalšom smerovaní krajiny a na tom, kto by bol najvyšším veliteľom ozbrojených síl. Od tejto roztržky sa Sudán ponáral do kolobehu násilia.

Rusko-ukrajinská stopa

Krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu dodával Sudán Ukrajine zbrane. Keď sa o rok začala v krajine občianska vojna, Kyjev podľa zistení Wall Street Journal poslal na pomoc vládnym silám svojich vojakov.

Na strane povstalcov bojovali aj členovia ruskej Súkromnej vojenskej spoločnosti Wagner – po smrti Jevgenija Prigožina v auguste 2023 sa zamerali na ochranu miest ťažby zlata, ktoré slúži aj na podporu ruskej vojnovej mašinérie na Ukrajine.

V septembri 2023 ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti uviedol, že so svojím sudánskym náprotivkom al-Burhanom rokovali aj o činnosti ruských polovojenských skupín v krajine.

„Vedieme plnohodnotnú vojnu s Ruskom. Majú jednotky v rôznych častiach sveta a my sa ich občas snažíme tam zasiahnuť,“ komentoval nasadenie ukrajinských vojakov Kyrylo Budanov, náčelník Hlavného riaditeľstva rozviedky Ministerstva obrany Ukrajiny.

Do tretice

Súčasná vojna nie je v Sudáne čímsi novým. Prvá občianska vojna vypukla v roku 1955 medzi severom (dnešným Sudánom) a juhom (dnešným Južným Sudánom). Konflikt medzi moslimskými Arabmi na jednej strane a kresťanskými a pohanskými černochmi na strane druhej sa skončil v roku 1972.

Už v roku 1983 sa začala druhá občianska vojna, keď južnej časti krajiny zrušili autonómiu a zaviedli islamské právo šaría – vojnový stret si vyžiadal milióny obetí a vyústil do mierovej dohody, ktorá v roku 2005 vrátila územiu autonómiu.

V súlade s dohodou sa v roku 2011 konalo referendum, v ktorom sa prevažná väčšina obyvateľov južných regiónov vyslovila pre samostatnosť, čo viedlo k vzniku samostatnej a medzinárodne uznanej krajiny pod názvom Južný Sudán. Vyhlásením nezávislosti sa juh Sudánu (dnešný Južný Sudán) vyhol tretej občianskej vojne, ktorá tak dnes kvári iba jeho severného suseda.