Ideológia aj reálne kroky. Čo spája Moskvu a Južnú Ameriku?

V Petrohrade 1. novembra prvýkrát v dejinách pristálo lietadlo priamej linky z venezuelského Caracasu. Lietadlo prekonalo deväťtisíc kilometrov s jediným medzipristátím v kubánskom Varadere s cieľom doplnenia paliva.

Po pristátí so 152 cestujúcimi na palube vyvesili piloti z lietadla venezuelskú a ruskú vlajku a ruská strana vítala posádku lietadla chlebom a soľou. Kým sa neukáže zvýšený záujem o let, bude lietadlo z letiska Pulkovo do venezuelského letiska Simóna Bolívara lietať dvakrát mesačne.

Ruský mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec vo Venezuele a zároveň v Haitskej republike Sergej Melik-Bagdasarov nazval nové letecké spojenie „vzdušným mostom“, ktorý bude spájať srdcia ruského a venezuelského ľudu.

Letom sa to nekončí

V súvislosti s vojenskými operáciami USA v Karibiku a vo východnom Pacifiku, ktoré sú zamerané proti pašerákom drog a vyžiadali si už viac ako šesťdesiat mŕtvych, sa hovorca Kremľa Dmitrij Peskov 4. novembra vyjadril, že Moskva s Caracasom „neustále komunikuje“.

Ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie (RF) zas vyjadrilo svoju podporu venezuelskému prezidentovi Nicolásovi Madurovi, ktorého súčasný prezidentský mandát Washington neuznáva a obviňuje ho z podielu na obchode s drogami, ako aj z financovania ľavice v okolitých krajinách.

Hoci americký prezident Donald Trump 3. novembra vyhlásil, že Biely dom nemieni začať inváziu do Venezuely, Caracas nenecháva nič na náhodu: zriadil udavačskú aplikáciu s cieľom odhaliť občanov nespokojných s režimom a podľa zistení Washington Post (WP) požiadal o vojenskú pomoc svojich spojencov.

Počas májovej návštevy Moskvy síce Maduro a Putin podpísali dohodu o strategickom partnerstve, ktorá v októbri nadobudla platnosť, podľa dostupných informácií však daná zmluva nezahŕňa vojenskú podporu. Bez ohľadu na ňu sa tak podľa WP v súvislosti s novou karibskou krízou venezuelský líder obrátil na Rusko, Čínu a Irán: záujem údajne prejavil o drony s dosahom tisíc kilometrov, radary či rakety.

Ideologická blízkosť

„V liste [Pekingu, pozn. red.] Maduro zdôraznil závažnosť americkej agresie v Karibiku a vykreslil vojenské akcie USA proti Venezuele ako akcie proti Číne vzhľadom na ich spoločnú ideológiu,“ uvádza WP. Nejde však iba o ľavicovú či otvorene komunistickú ideológiu, ktorú zdieľajú Caracas a Peking. Ideologický rámec rusko-juhoamerických vzťahov stojí nad delením na ľavicu a pravicu.

Moskva začala po výraznom zhoršení vzťahov so Západom, spôsobenom ruskou inváziou na Ukrajinu, prehlbovať vzťahy s tými krajinami globálneho Juhu, ktorých ideológia spočíva okrem iného v boji za oslabenie vplyvu „kolektívneho Západu“ a za vytvorenie nového svetového poriadku či multipolárneho sveta.

„Vyzývame na aktívnejšiu a zmysluplnejšiu účasť štátov s rozvíjajúcimi sa ekonomikami, rozvojových a najmenej rozvinutých krajín, najmä z Afriky, Latinskej Ameriky a Karibiku, na globálnych rozhodovacích procesoch a štruktúrach,“ uvádza sa vo vyhlásení XVI. samitu BRICS z októbra 2024 v ruskej Kazani. Na samite sa okrem členských krajín zúčastnilo aj takmer 30 nečlenov, medzi nimi Venezuela, Nikaragua či Bolívia.

Kým Kazanská deklarácia (zverejnená po rusky aj po anglicky) je orientovaná predovšetkým smerom von, Kremeľ vysiela signály aj smerom k vlastnému obyvateľstvu: či už ústami známych tvárí štátnych televízií, akými sú Vladimir Soloviov či Margarita Simonianová, alebo prostredníctvom Alexandra Dugina.

„Mnohí úplne nechápu význam našej vojny, ale my bránime iný svetový poriadok: spravodlivý, čestný, založený na tradičných hodnotách,“ povedal v januári Dugin na štátom usporiadanom fóre s tým, že na Ukrajine bojuje Rusko „aj za seba, aj za tých chlapcov: čínskych, indických, moslimských, afrických, latinskoamerických chlapcov“.

Dugin ako súčasný ideológ eurázijského hnutia v službách Kremľa tak vystupuje na domácej scéne za to, aby Čína „pod vedením veľkého vodcu Si Ťin-Pchinga“ či Južná Amerika „vo svojom protikoloniálnom zápase“ spolu s Ruskom bojovali za oslabenie postavenia „kolektívneho Západu“.

Zhodne s Duginom, ktorý prezentuje ideológiu spojenectva Moskvy s globálnym Juhom ruským občanom, sa aj krajiny BRICS ako celok prostredníctvom Kazanskej deklarácie hlásia k podpore mocenských snáh krajín tretieho sveta, čo má viesť k oslabeniu „kolektívneho Západu“ a posilneniu Ruska a globálneho Juhu.

Okrem „nevyhnutnosti aktivácie boja proti rasizmu, rasovej diskriminácii, xenofóbii a s nimi súvisiacej netolerancii“ tak krajiny BRICS na predposlednom samite uznali aj „zákonné snahy afrických krajín, zakotvené v Ezulwinskom konsenze a v Sirtskej deklarácii“ či „zákonné snahy rozvíjajúcich sa krajín Ázie a Latinskej Ameriky“.

Hmatateľné opatrenia

Iba na samotnej ideológii sa však spojenectvá nebudujú. Ruská prítomnosť v Južnej Amerike nadväzuje na sovietsku tradíciu a neobmedzuje sa rámcom zoskupenia BRICS. Nateraz jediným juhoamerickým členom zoskupenia je totižto Brazília, ktorá si pre svoje členstvo nechce pokaziť vzťahy s Washingtonom.

Rio de Janeiro tak balansuje medzi dvomi blokmi, z ktorých jednému v tomto roku dokonca predsedá, a to pod heslom „Posilnenia spolupráce globálneho Juhu pre inkluzívnejšie a udržateľnejšie riadenie“.

Namiesto Brazílie teda kladie Moskva dôraz na Venezuelu, Kubu, Bolíviu či Nikaraguu. Koncom minulého roka náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov vyhlásil, že tieto krajiny sú „strategickými partnermi“ Kremľa.

Bývalý minister obrany a súčasný tajomník Bezpečnostnej rady RF Sergej Šojgu v máji spresnil, že Venezuela patrí ku kľúčovým spojencom Moskvy a že je nevyhnutné obnoviť päťstranné rusko-venezuelsko-kubánsko-bolívijsko-nikaragujské rokovania.

Zatiaľ čo Čína, člen BRICS a najbližší ruský spojenec, bude čoskoro najväčším obchodným partnerom Južnej Ameriky, vytlačiac EÚ a USA, Rusko stavilo na spoluprácu v oblasti spravodajstva a bezpečnostnej politiky, hoci prehlbuje aj spoluprácu v oblasti jadrovej energetiky či lodiarstva.

Podľa niektorých západných analytikov Moskva vníma Latinskú Ameriku ako priestor na oslabovanie vplyvu USA prostredníctvom dodávok lacnej energie, spolupráce v oblasti obrany a politickej podpory tamojších autoritárskych režimov.

Pripomeňme, že koncom októbra – krátko nato, ako USA do oblasti presunuli údernú skupinu lietadlových lodí – v Caracase pristálo po niekoľkých medzipristátiach v Ázii a Afrike ruské dopravné lietadlo Iliušin Il-76 z Moskovskej oblasti.

Daný typ lietadla je pritom schopný niesť až 50 ton materiálu či 200 ľudí. Najbližšie týždne tak možno ukážu, kam je Moskva pri podpore latinskoamerických spojencov ochotná zájsť.