Prečo vlastne nebol zrušený Špecializovaný trestný súd?

Otázku vhodnosti a potreby samostatne postavených, trestnoprávne špecializovaných inštitúcií rieši odborná obec dlhodobo. Verejnosť sa otázkami okolo rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) začala zaoberať počas minulého vládneho obdobia.

Súčasná vláda vtedy sľubovala, že „napraví nezákonnosti“, ktorých sa tieto dve inštitúcie mali dopúšťať.

Úrad špeciálnej prokuratúry bol podľa predvolebných sľubov zrušený a v súčasnosti prebieha diskusia o rovnakom osude aj pre špecializovaný súd. Otvárajú ju najmä predstavitelia koalície v súvislosti s trestným stíhaním Daniela Bombica, no ich zavádzajúce argumenty majú skôr burcovať verejný hnev, než vykresľovať objektívne dôvody na rušenie súdu.

Politici, najmä zo strany Smer-SD ako Robert Kaliňák či Ľuboš Blaha, v tomto smere tvrdia, že Daniel Bombic (zastupovaný poradcom premiéra Roberta Fica Dávidom Lindtnerom, ktorý pôsobí ako advokát v advokátskej kancelárii AK Kallan Legal s. r. o., kde je spoločníkom s ministrom obrany Kaliňákom) je nezákonne postihovaný práve zo strany ŠTS.

Rušenie ŠTS pre Bombicovu väzbu

Kaliňák po tom, ako súd rozhodol o ďalšom zotrvaní Bombica vo väzbe, priamo povedal, že „ŠTS nemá čo na scéne justície robiť“. Bombic pritom pravidelne posiela z väzby na verejnosť rôzne nahrávky, v ktorých útočí svojím tradičným slovníkom na rôzne osobnosti v súvislosti s jeho trestným stíhaním, čo môže samo osebe predstavovať základ pre rozhodnutie súdu o jeho ďalšom väzobnom stíhaní.

Politici však verejnosti prezentujú zavádzajúce informácie v prípade trestného stíhania Bombica, a to, že je „stíhaný za názor“ alebo že ho ŠTS vzal nezákonne do väzby. Bombic je pritom stíhaný za viaceré extrémistické skutky, ktoré nemožno označiť za „názor“ vzhľadom na trestnoprávnu úpravu v tomto smere.

Rovnako zavádzajúce je tvrdenie, že ŠTS bol ten, kto vzal Bombica do väzby. Realita je taká, že Bombica vzal do väzby až Najvyšší súd SR po tom, čo Bombic nerešpektoval súdom uložené povinnosti zdržať sa nenávistných prejavov. Nikto z politikov pritom nehovorí o tom, aby bol zrušený Najvyšší súd SR, lebo si dovolil vziať Bombica do väzby za jeho názor „vypáliť parlament" a podobné výzvy na násilie.

Namiesto Najvyššieho súdu SR sa politici zamerali na Špecializovaný trestný súd. O potrebe jeho zrušenia hovorili už v minulosti, a to v súvislosti s tým, že Ústavný súd SR konštatoval viaceré porušenia práv obvinených osôb, o ktorých rozhodoval ŠTS.

Zrušili špeciálnu prokuratúru, prečo nie súd?

Skutočná otázka potom znie, prečo po vyhratých voľbách a po zrušení ÚŠP nepristúpila vláda aj k zrušeniu ŠTS.

Špecializovaný trestný súd je inštitúciou, ktorá rieši najzávažnejšie trestné činy, predovšetkým s ohľadom na trestné činy páchané organizovanými skupinami, trestné činy zneužívania právomoci verejných činiteľov a trestné činy korupcie. Nahradil pôvodný Špeciálny súd, ktorý bol zrušený pre svoju protiústavnosť.

Rada Európy vo svojej štúdii dospela k záveru, že vznik špecializovaných súdov podmieňovala požiadavka medzinárodných inštitúcií (EÚ) v krajinách, kde bola vysoká miera vnímania korupcie. Tieto súdy mali vrátiť dôveru v justíciu. V prípade Slovenskej republiky bolo zriadenie špecializovaného súdu a prokuratúry jednou z podmienok pre vstup do EÚ.

Práve špecializácia súdu mala byť dôvodom a garanciou, že bude efektívne riešiť najzávažnejšie trestné činy v krajine – to je hlavný argument jeho obhajcov. Združenie Za otvorenú justíciu či bývalý predseda Súdnej rady SR Ján Mazák majú v tomto smere množstvo článkov, ktoré poukazujú na potrebu zachovať ŠTS a zdôrazňujú význam jeho špecializácie.

V prípade skutočnej efektivity tohto súdu však možno spomenúť aj prípad trestného stíhania úradníčky, ktorý trvá už 25 rokov.

Dôvody na zrušenie existujú

Dôvody na rušenie ŠTS (okrem pomerne veľkého množstva porušení práv v medializovaných kauzách za krátke obdobie, ktoré konštatoval Ústavný súd SR) uvádzajú aj viacerí odborníci z právnickej obce.

Pomerne konštantnú kritiku v tomto smere prezentuje sudca Krajského súdu v Bratislave a člen Súdnej rady SR Peter Šamko, podľa ktorého treba ŠTS „zrušiť čo najskôr“. Šamko poukázal aj na to, že je nezmyselné rušiť špeciálnu prokuratúru a nerušiť súd a pripomenul aj prípady z minulosti, keď sa rušili vojenské súdy a zároveň aj vojenské prokuratúry.

Podľa názoru sudcu existencia ŠTS predstavuje v praxi viacero problémov. Šamko tvrdí, že špecializácia sudcov je v poriadku, no nie je potrebné mať špecializovaný súd. V tomto smere poukazuje na aplikačnú prax, v ktorej sa umelo nadkvalifikovali skutky, len aby konkrétna vec spadala pod ÚŠP a ŠTS. Tieto praktiky sú už notoricky známe nielen v právnickom prostredí.

Sudca Šamko pripomína, že súdy aj v minulosti riešili závažné trestné činy (Černák, Lojzo Čistič a iné prípady organizovanej kriminality) a špecializácia existuje aj v súčasnosti na všeobecných súdoch. Samotné zrušenie ŠTS by neznamenalo zrušenie sudcov, ktorí by sa presunuli na iné súdy.

Podľa Šamka neexistuje jeden zásadný argument, z ktorého by vyplývala nutnosť či potrebnosť zachovania existencie Špecializovaného trestného súdu. Poukazuje aj na zrušenie ŠTS v Bulharsku v roku 2020.

Generálny advokát Súdneho dvora EÚ Manuel Campos Sánchez-Bordona vo veci zrušenia Špecializovaného trestného súdu a špecializovanej prokuratúry v Bulharsku vyslovil záver, že zmluva o Európskej únii nebráni zrušeniu špecializovaného súdu za predpokladu, že zostane rešpektované právo na zákonného sudcu v prerokúvaných veciach.

Problém s právom na zákonného sudcu

Napriek tomu rušenie Špecializovaného trestného súdu zrejme nebude také jednoduché, a to najmä pre dva objektívne dôvody.

Prvým závažným dôvodom je právna rovina v podobe zachovania práva na zákonného sudcu. V jednoduchosti možno povedať, že okrem výnimočných situácií nemožno meniť v konkrétnej veci sudcu. Právna a procesná náročnosť pri zachovaní tohto práva (ak by bol súd zrušený) vo všetkých prebiehajúcich trestných veciach na súde bude taká zložitá, že takmer vylučuje jeho zrušenie.

Pri prokuratúre neexistuje právo na zákonného prokurátora, a preto môže byť nahradený iným (aj keď s komplikáciami) v prebiehajúcich trestných konaniach. V prípade sudcu však niečo také nepripadá do úvahy. Na tento problém upozornil aj generálny advokát pri ŠTS v Bulharsku, pričom Slovenskú republiku v tomto smere zaväzuje aj európske právo.

Pri zrušení ŠTS by bolo nutné riešiť, kam a ako presunúť stovky živých vecí (vrátane väzobných), aby neboli ohrozené práva obvinených a aby sa nezrútila príslušnosť, na čo upozornil aj profesor Ján Mazák. Z týchto dôvodov a pre zachovanie práva na zákonného sudcu bude mimoriadne ťažké, ak nie nemožné, ŠTS zrušiť.

Záväzky a financovanie z EÚ

Druhým dôvodom, ktorý predstavuje rovnako významnú prekážku rušenia súdu, sú európske záväzky SR v oblasti justície a právneho štátu.

Kľúčovým prvkom je podmienenosť čerpania fondov. Európska komisia viaže ich výplatu na dodržiavanie princípov právneho štátu podľa nariadenia o podmienenosti, ktoré chráni rozpočet EÚ pred zneužitím. Zrušenie alebo oslabenie ŠTS by mohlo byť vnímané ako krok späť v protikorupčných snahách, čo by ohrozilo vyplácanie finančných prostriedkov.

Príkladom je nedávne zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) v roku 2024, ktoré vyvolalo ostrú kritiku Bruselu, pretože SR sa k osobitným orgánom ochrany práva zaviazala v pláne obnovy. V konečnom dôsledku plán obnovy nepriamo chráni ŠTS ako súčasť širšieho rámca reforiem justície, keďže obsahuje záväzky posilňovať integritu justície a boj proti korupcii.

Krok, ktorý by oslaboval protikorupčný rámec, môže spustiť tlak na pozastavenie platieb alebo právne kroky Komisie, ktoré verejnosť mohla vidieť už pri rušení ÚŠP a zmenách trestných kódexov. Tieto zmeny boli z praktického hľadiska jednoduchšie uskutočniteľné ako rušenie ŠTS.

Ak by mohli, ŠTS by už dávno zrušili

Praktických problémov pri rušení ŠTS by bolo, samozrejme, omnoho viac, no tieto dva zásadné body sú hlavnou brzdou, prečo politici nesiahli na súd spolu s prokuratúrou. Ak by tieto prekážky neexistovali, verejnosť si môže byť viac než istá, že dlhodobo kritizovaný súd by už dávno neexistoval.

Bol by zrušený spoločne so špeciálnou prokuratúrou.

Politici by tak nemuseli predkladať nezmyselné argumenty, v ktorých vykresľujú Bombica ako martýra národného významu, no v skutočnosti má toto konanie iba obracať verejnú mienku v neprospech ŠTS.

Argumenty na jeho zrušenie pritom skutočne existujú a dajú sa prezentovať aj na racionálnej úrovni, ako to robí sudca Šamko.

Existencia tohto súdu však nezávisí od názoru občanov, ale od nastavenia právneho poriadku a medzinárodných záväzkov, ku ktorým Slovensko pristúpilo.

Preto ŠTS stojí a zrejme aj bude stáť naďalej.