Neprekvapivé rozhodnutie Najvyššieho súdu o vzatí Bombica do väzby
Senát Najvyššieho súdu SR v zložení predsedníčky Dany Wänkeovej a sudcov Beáty Javorkovej a Petra Paludu rozhodol 29. apríla 2025 o vzatí Daniela Bombica, známeho aj pod pseudonymom Danny Kollár, do väzby. Z budovy Najvyššieho súdu SR bol obvinený eskortovaný priamo do väzobnej cely.
Dôvodom väzby je obava z pokračovania v trestnej činnosti, konkrétne zo šírenia nenávistných prejavov na internete, ktorých sa mal Bombic dopúšťať opakovane aj po uložení zákazu takéhoto konania zo strany Najvyššieho súdu SR.
Tento verdikt zrušil predchádzajúce rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu z 19. apríla 2025, ktorý Bombica ponechal na slobode.
Sudca Stieranka nevidel žiaden nenávistný prejav
Sudca ŠTS Rastislav Stieranka, ktorý vtedy rozhodoval o návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby, v Bombicovom správaní nevidel žiadne nenávistné prejavy ani iné porušenie podmienok väzby. Svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil aj tým, že v opačnom prípade by prokuratúra začala v daných veciach trestné stíhanie.
Išlo o pomerne prekvapivé zdôvodnenie súdneho rozhodnutia, pretože sudca nemusí pri identifikácii nenávistného či extrémistického prejavu vychádzať iba z toho, že je obvinená osoba za tento prejav aj stíhaná v novom trestnom konaní.
Zároveň však treba dodať, že právne normy nepoznajú definíciu „nenávistného prejavu“, a preto jeho posúdenie skutočne závisí od konkrétnej situácie a vyhodnotenia sudcu.
Voči rozhodnutiu ŠTS podal prokurátor sťažnosť, o ktorej rozhodoval Najvyšší súd SR.
Bombic bol upozornený na svoje správanie
V prípade obvineného Daniela Bombica a jeho výrokov však žiaden racionálne uvažujúci človek nemohol očakávať, že súd bude jeho správanie a pomerne okaté verejné vystupovanie, ktoré bolo v rozpore s podmienkami uloženými Najvyšším súdom SR, tolerovať.
Daniel Bombic bol už vo februári 2025 pri rozhodovaní o jeho väzobnom stíhaní zo strany predsedníčky senátu Najvyššieho súdu SR Dany Wänkeovej upozornený, že si má dávať pozor na svoje správanie.
Tá istá predsedníčka senátu rozhodovala aj o súčasnom návrhu prokurátora na vzatie do väzby, no stotožnila sa s ním iba čiastočne. Prokurátor ako dôvody väzby uvádzal obavu z úteku obvineného a pokračovania v trestnej činnosti, no súd uznal iba dôvody preventívnej väzby.
Predsedníčka Wänkeová svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že obvinený porušil podmienky stanovené jej senátom vo februári 2025, keď mu bola väzba nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka, povinnosťou nosiť monitorovací náramok a zákazom zverejňovať nenávistné príspevky na sociálnych sieťach. Podľa jej vyjadrenia „obvinený nerešpektoval to, čo mu bolo umožnené“.
Súd analyzoval Bombicove príspevky
Senát dôsledne analyzoval príspevky, ktoré Bombic zverejňoval, a konštatoval, že mali nenávistný charakter a evokovali schvaľovanie trestnej činnosti. Bombic podľa rozhodnutia súdu naďalej šíril nenávistné príspevky, schvaľoval trestnú činnosť, útočil na Rómov a vyjadroval sa extrémne – napríklad hovoril o vypálení parlamentu.
Predsedníčka senátu Wänkeová zdôraznila, že „je právom každého rozhodnúť sa, ako sa vyjadruje, a keď to nie je v súlade s niečím, musí za to niesť dôsledky“ a že „existuje sloboda slova, ale každý zároveň musí rešpektovať pravidlá“. Ďalej pripomenula, že hoci Bombic sľuboval zdržanie sa nenávistných prejavov, hneď prvé analyzované vyjadrenia podľa súdu evokovali schvaľovanie trestnej činnosti.
Dodala tiež, že „obvinený je stíhaný pre verbálne nenávistné trestné činy a na také sa treba podľa súdu pozerať v celom kontexte. Pokiaľ jeho vyjadrenia obsahujú nenávisť, je povinnosťou štátu proti takémuto zakročiť.“
Senát Najvyššieho súdu SR pri odôvodnení rozhodnutia citoval Bombicove príspevky ako „chodíš ufúľaný na súd ako Biháriovej hračka“ alebo jeho výroky o sionistickom štáte, ktoré súd označil za nenávistné prejavy. Zoznam ich časti zverejnil Denník N.
Na Bombicove vulgarizmy upozornil denník Štandard
Práve na opakované verejné vyjadrenia Daniela Bombica o sionistickom štáte, verbálne útoky na sudcov či vulgarizmy na adresu sudcu Milana Cisárika upozornil vo svojom článku denník Štandard.
Sťažnostný súd aj na základe týchto prejavov konštatoval, že ide o závažné porušenie nariadených obmedzení.
Obhajca obvineného David Lindtner pred súdom opakovane tvrdil, že zo strany Daniela Bombica ide len o hodnotiace úsudky, ktoré sú povolené, alebo o vyjadrenie jeho politických názorov, a tieto ani nie sú trestnými činmi. V rovnakom duchu svoju obhajobu prezentoval aj Daniel Bombic.
Advokát Lindtner ďalej pred súdom tvrdil, že „dochádza k hrubému porušovaniu práva na prezumpciu neviny nielen zo strany opozičných politických predstaviteľov, ale aj zo strany médií“.
Predsedníčka senátu však upozornila, že tento senát nerozhodoval o vine obvineného Bombica, ale iba o opodstatnenosti väzobného stíhania. A senát Najvyššieho súdu SR vzhliadol na dôvodnosť väzobného stíhania pre opakované porušovanie pravidiel zo strany Bombica.
Vulgárne útoky voči osobám nie sú chránené
Je skutočne pravda, že medzi neslušnými či hrubými prejavmi a pomerne vágne judikatúrou definovanými „nenávistnými prejavmi“ je tenká hranica. Túto hranicu však Bombic dávno prekročil svojimi mimoriadne vulgárnymi a nepodloženými útokmi na mnohé osoby, ktoré jednoducho nemal v láske.
Ani sloboda prejavu nie je bezhraničná. Hranice stanovuje Trestný zákon, Občiansky zákonník či iné právne normy a rozhodnutia súdov, ktoré stanovujú dovolené hranice fungovania spoločnosti. Tieto hranice sú definované preto, aby spoločnosť svoje emócie a nálady nestupňovala verbálnymi útokmi bez rizika postihu.
V opačnom prípade môže dav veľmi ľahko skĺznuť od slovných útokov k tvrdším metódam. Ak je niekto neustále označovaný za nepriateľa alebo inými hanlivými výrazmi, nie je predsa pre spoločnosť prospešné, ak sa ho zbaví?
Nezáleží na tom, že to nemusí byť objektívna pravda – podstatné je, že to bude beztrestne tvrdiť dostatočný počet ľudí, ktorí tomu môžu uveriť aj na základe opakovaných vyjadrení jednotlivca.
Práve z dôvodu predchádzania podobným scenárom, ktoré historicky vždy prerastali do extrémnych riešení, je potrebné mať jasne nastavené hranice aj pre slobodu prejavu. Samotný senát Najvyššieho súdu SR upozornil, že sloboda prejavu má svoje medze – a tie začínajú tam, kde začínajú práva iných. Nie je to iba názor jedného senátu, ale dlhodobá ustálená súdna prax.
Opakované osočovanie dokáže znehodnotiť kvalitu života
Podporovatelia Daniela Bombica síce propagujú takmer neobmedzený spôsob vyjadrovania sa, ale ani im by sa nepáčilo, keby voči nim konkrétny, mediálne výrazný človek neustále útočil a osočoval ich z absurdných nezmyslov – napríklad že sú agenti Sorosa alebo LGBTI lobby.
Dostatočné opakovanie podobných výrokov by malo vplyv na ich každodenné fungovanie, pretože časť verejnosti by týmto tvrdeniam uverila a od toho momentu by na nich nazerala ako na nepriateľov, bez ohľadu na to, či ich pozná.
Ak niekto pôsobí v profesii, kde je jeho povesť mimoriadne dôležitá pre výkon povolania, nepodložené zásahy podobného charakteru môžu mať ešte väčší devastačný efekt. Ako napríklad v prípade sudcov, o ktorých Bombic tvrdil, že „sú určite agenti Mossadu alebo školení FBI“.
V prípade výziev na násilie – ako napríklad výrok o vypálení parlamentu – nemôže byť reč o tom, že ide o prípustné uplatnenie slobody prejavu. Každý podporovateľ podobných výrokov by si mal predstaviť situáciu, v ktorej by masa ľudí voči nemu samotnému vykrikovala výzvy na upálenie alebo podobnú ujmu.
Žiaden normálny človek nemôže tvrdiť, že ide len o uplatňovanie ústavných práv, pretože z pohľadu práva ide o konanie ďaleko za hranou zákona. Rovnako to vnímal aj Najvyšší súd SR, ktorý Bombica pred takýmto správaním výslovne varoval.
Bombic rozhodnutie súdu nerešpektoval – a preto putoval do väzby. Opačný prípad by predstavoval zlyhanie celého justičného systému, v ktorom by nerešpektovanie súdnych rozhodnutí a verejné vulgarizmy boli normou a mohli by byť ospravedlňované banálnymi výhovorkami o slobode slova.