KDH sa zbližuje s liberálnou opozíciou. Smer sa na tom smeje

Ani novela ústavy, ktorá posilnila suverenitu Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach a ktorú KDH podporilo deviatimi hlasmi, nezasadila trvalý úder spojenectvu s Progresívnym Slovenskom, ani nezblížila hnutie s najsilnejšou koaličnou stranou.

Predseda Milan Majerský začiatkom októbra po zasadnutí Rady KDH vyhlásil, že hnutie bude „všetkými demokratickými prostriedkami“ presadzovať zmenu vlády, ktorá podľa neho Slovensku škodí.

Kabinetu Roberta Fica (Smer) vytkol ohrozovanie zahraničnopolitických záujmov Slovenska, slabú ochranu rodín aj zhoršujúcu sa konkurencieschopnosť ekonomiky.

Po mesiaci sa postoj hnutia nemení. Majerský sa v stredu oficiálne stretol so zástupcami opozičného PS, SaS a mimoparlamentných Demokratov a opäť zdôraznil, že „cieľom KDH je demokratická výmena Roberta Fica“.

Reakcia Smeru na seba nenechala dlho čakať. Strana ironicky odkázala, že berie na vedomie, že KDH pri presadzovaní konzervatívnych hodnôt uprednostňuje spoluprácu s progresívcami a liberálmi.

„V zničujúcom objatí s tými najhoršími nepriateľmi nielen kresťanských, ale aj Slovákmi široko uznávaných hodnôt a historických tradícií sa KDH určite nepodarí presadiť ani len zlomok z toho, čo už dosiahlo v spolupráci so svojím údajným úhlavným nepriateľom – stranou Smer,“ uviedla strana vo štvrtkovom stanovisku.

KDH chce ísť vlastnou líniou

Hoci kresťanskí demokrati so zvyšnými opozičnými stranami pochodujú ulicami Bratislavy a na tribúne budú stáť spolu aj 17. novembra, odmietajú, že by sa pridávali k progresívnemu bloku.

„Na politickej scéne sú rôzne strany, preto je prirodzené, že s nimi komunikujeme. Tak ako sme pri novele ústavy presadili našu programovú líniu, tak hľadáme prienik aj pri ostatných otázkach,“ povedal pre Štandard podpredseda KDH Viliam Karas.

Odmieta obavy, že KDH skončí v náručí progresívcov. „Nie sme viazaní žiadnou opozičnou zmluvou, ale chceme presadiť alternatívu k tejto vláde. V otázkach bezpečnosti, spravodlivosti, zahraničnej politiky alebo konsolidácie by sme postupovali inak,“ vysvetlil politik.

Milan Majerský na výsmech Smeru zareagoval vyhlásením, že bolo správne vylúčiť vládu so Smerom.

Strana KDH sa neobáva, že by v spojenectve s liberálnymi stranami, ako sú PS a SaS, nebola schopná presadiť svoju programovú líniu, ak u nich preváži ideológia nad spoluprácou.

„Máme skúsenosť s politikárčením všetkých strán – koaličných aj opozičných –, keď nechceli podporiť iniciatívy KDH a odmietli dodať podpisy pod naše návrhy alebo otvoriť parlamentné výbory. Je povinnosťou každej strany hľadať cesty na presadenie vlastného programu,“ uzavrel Karas.

Výhrada vo svedomí

Strana Smer v stanovisku ironicky poznamenala, že bude zábavné sledovať, ako bude KDH s progresívcami riešiť výhradu vo svedomí.

Ide o otázku, ktorá po novele ústavy ostala otvorená. Smer koncom októbra pre Štandard bez uvedenia dôvodu poznamenal, že nebude iniciovať otvorenie tejto témy.

Uznanie práva na výhradu vo svedomí sa môže deklarovať aj v základnej zmluve medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, takže minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) by mohol vyrokovať jej zmenu.

Na otázku, či zástupcovia Smeru zmenili názor a chceli tému otvoriť ešte v tomto volebnom období, strana nereagovala.

„Nevidím dôvod komentovať fejsbúkové posmešky politických oponentov. Tému výhrady vo svedomí sme otvorili na jar, keď sme predložili návrh na zmenu ústavy a Smer to nepodporil,“ konštatoval Karas.

Krajniak: na bianko šek je ešte priskoro

Predvolebné zbližovanie strán, ktoré stoja hodnotovo na opačných póloch, nie je novinkou. V roku 2019 podpísali PS/Spolu, KDH a Za ľudí pakt o neútočení v predvolebnej kampani, ako aj dohodu o vylúčení akejkoľvek formy spolupráce so Smerom, SNS a ĽSNS. 

KDH vtedy zostalo pred bránami parlamentu o 0,35 percenta hlasov. Ako možná príčina neúspechu sa spomínala aj spolupráca s progresívcami, ktorá mohla odradiť konzervatívnych voličov. Vtedajší predseda strany Alojz Hlina vyvodil zodpovednosť a z čela KDH odstúpil.

Nahradil ho súčasný šéf strany Milan Majerský, ktorý pakt o neútočení označil za chybu a pred parlamentnými voľbami v roku 2023 odmietol spájanie s liberálnymi Demokratmi.

Predseda Kresťanskej únie Milan Krajniak pre Štandard povedal, že treba urobiť všetko preto, aby na Slovensku existovala samostatná kresťanská politika. „Novela ústavy ukázala, že kresťanskí politici dokážu presadiť svoj program aj z opozície,“ uviedol pre Štandard.

Do riadneho termínu volieb v roku 2027 je ešte ďaleko, ale za kľúčové považuje, aby sa do parlamentu dostalo čo najviac kresťanských politikov, ktorí potom dokážu ovplyvniť zostavovanie budúcej vlády.

„Dovtedy sa musíme snažiť osloviť čo najviac voličov. Ako na tom sme, uvidíme budúci rok po komunálnych voľbách a neskôr po parlamentných. Netreba podpisovať bianko šek PS, Smeru ani nikomu inému. Dôležité je osloviť voličov aj sociálno-ekonomickými témami, nielen hodnotovými otázkami,“ skonštatoval Krajniak.