Susko: Zrušenie Špecializovaného trestného súdu nie je na stole

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) potvrdil, že rezort momentálne nedisponuje návrhom na zrušenie ŠTS a ani na ňom nepracuje. Pripustil však, že koncentrácia moci v jednom samostatnom orgáne verejnej moci má svoje riziká a limity a môže byť problematická.

„Vzniká tu panika v spoločnosti, dezinformácie šíria opoziční politici,“ ozrejmil v relácii Politika 24 na JOJ 24.

Nie tak dávno pritom minister obrany Robert Kaliňák (Smer) skonštatoval, že je na mieste zamyslieť sa, či je ŠTS produktívnou zložkou súdneho systému. Nadviazal na to aj europoslanec Ľuboš Blaha (Smer), ktorý sa tiež zamýšľal nad opodstatnenosťou súdu.

Susko tieto slová vníma skôr v zmysle postavenia súdu ako takého v systéme všeobecného súdnictva. Rozvinul, že zamýšľať by sa dalo nad úpravou odvolacích konaní, keďže Najvyšší súd SR je aj odvolacím, aj dovolacím súdom. „Je to určitá právna disproporcia. Ale to sú všetko úvahy, ktoré sa v budúcnosti môžu upraviť,“ podotkol.

Neobsadený Ústavný súd

V diskusii sa dotkli aj témy chýbajúceho sudcu na Ústavnom súde SR. Podľa Suska nemá aktuálne zmysel túto voľbu opakovať, keďže sa parlamentu nepodarilo zvoliť kandidáta už trikrát. Potvrdil však, že na ministerstve spravodlivosti je prioritou túto otázku riešiť.

O kandidátoch sa podľa neho v koalícii komunikuje. Spresnil však, že zatiaľ nie je zhoda na kandidátovi. Problematickejšia je podľa Suska zaťaženosť Ústavného súdu agendou prieťahov v konaní, o ktorej pertraktoval aj s predsedom Ústavného súdu Ivanom Fiačanom.

Pripomenul, že rezort už prišiel s návrhom právnej úpravy, ktorý bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní, a ktorým sa mala táto agenda presunúť na všeobecné súdy. Tie sa však k zamýšľanej úprave nepostavili s nadšením, keďže by ich výrazne zaťažila.

Minister reagoval aj na otázky, prečo dodnes nezverejnil dovolacie dôvody v prípade niekdajšieho špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorému bol na ich základe prerušený výkon trestu odňatia slobody. Susko si nemyslí, že je o tejto téme vhodné diskutovať predtým, ako o dovolaní rozhodne Najvyšší súd SR. Chce mu nechať slobodné rozhodovanie bez mediálneho tlaku.

Krádeže a výška škody

Témou relácie bol aj problém drobnej kriminality. Kriminalita podľa neho kontinuálne narastá už niekoľko rokov, a to v celej Európe. Súvisí aj so životnou úrovňou či infláciou.

Reagoval na tvrdenia opozície aj samospráv, že na Slovensku kriminalita narastá v dôsledku zmeny výšky škody. Po novelizácii Trestného zákona sa hranica škody, od ktorej sa čin už vyšetruje ako trestný, zvýšila z viac ako 266 na viac ako 700 eur.

Pripomenul, že pri zmene v roku 2005 bola výška škody naviazaná na minimálnu mzdu a mala sa pravidelne valorizovať, čo sa však nedialo. Pri poslednej novele prebrali túto filozofiu, na ktorej je Trestný zákon postavený.

Nesúhlasí s tvrdením samospráv, že by im pomohlo, ak by sa hranica znížila aspoň na 600 eur. Priemerná výška škody sa v závislosti od regiónu pohybuje medzi 52 a 68 eurami. „To nedosahuje ani pôvodnú výšku škody 266 eur. Prípadov medzi 266 a 700 eurami je len niekoľko desiatok,“ dodal.

Problém je podľa neho v dezinterpretácii zákona. V súčasnosti sa totiž za trestný čin považuje čin spáchaný s hrozbou násilia alebo použitím násilia. Podľa neho je preto dôležité, aby aj trestné oznámenia boli podané v tomto duchu.

Potvrdil, že o probléme už komunikoval s ministrom vnútra a policajnou prezidentkou a pripravujú metodické usmernenia a školenia pre policajtov, aby správne aplikovali ustanovenia Trestného zákona.

V súvislosti so zrušením takzvaného „horalkového paragrafu“ zopakoval svoje tohtotýždňové vyjadrenie, že jeho rezort je pripravený vecne diskutovať o téme drobnej kriminality vrátane možných úprav pri trestaní recidivistov. Neplánuje však úplný návrat k spomínanému paragrafu. Chce spravodlivé a efektívne riešenie. V tejto súvislosti doplnil, že s ministerstvom vnútra sa dohodli na tom, že do priestupkového zákona zavedú takzvané drobné obecné služby.

Kaliňák môže byť premiérom

Minister reagoval aj na kritiku návrhu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého by v prípade zmeny pohlavia jedného z manželov došlo k automatickému zániku manželstva. Susko to označil za logický dôsledok. Argumentoval, že táto technická úprava bola potrebná, aby bol nový Občiansky zákonník v súlade s Ústavou.

V súvislosti so vzťahmi v koalícii Susko vyjadril názor, že premiér Robert Fico (Smer) dovedie stranu do ďalších víťazných volieb. Odpovedal tiež na otázku, či si vie predstaviť, že by do budúcna bol predsedom Smeru podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar a Kaliňák premiérom. Povedal, že áno, avšak vylúčil, že by o tom bola v strane aktuálne diskusia.

(tasr, max)