„Nevidím ďalších 500-tisíc ľudí pripravených zomrieť.“ Nálada bojujúcich Ukrajincov aj Západu zamŕza

Dnes už možno skonštatovať, že tohtoročná protiofenzíva Kyjeva nevyšla podľa plánov. Ukrajinská armáda dosiahla za cenu tisícov životov i tisícov ton vojenskej techniky len mizivé územné zisky. V niektorých smeroch, ako napríklad v okolí Kupjanska, dokonca pomaly postupovali a aj postupujú Rusi.

Aktuálne sa zrejme najtuhšie boje zvádzajú o obec Avdijivka pri meste Doneck, kde iniciatívu prevzala ruská armáda. Podľa najnovšej správy Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) pokračovali ruské sily aj v operáciách pri Bachmute a severozápadne od obce Horlivka. Taktiež v okolí mesta Doneck, na hraniciach medzi Záporožskou a Doneckou oblasťou, v okolí obce Urožajne, a aj v západnej časti Záporožskej oblasti, pri obci Robotyne.

Druhá strana hlási čiastkové úspechy pri meste Cherson. Ukrajinským jednotkám sa údajne podarilo vylodiť sa na ľavom Ruskom okupovanom brehu rieky Dneper, a udržať tam opevnené pozície.

Viac vody sa však už v tomto roku zrejme nenamúti. Veľké očakávania od ukrajinskej protiofenzívy sa skončili rovnako rýchlo, ba aj rýchlejšie ako teplé letné počasie. Teraz komplikuje operácie obidvom stranám ukrajinské jesenné blato.

The roads on the Ukrainian front are now like this pic.twitter.com/RqsWhOWqGy

— NEXTA (@nexta_tv) November 20, 2023

Z blata do zimy

Počasie sa v posledných týždňoch zmenilo na vlhké a daždivé, čo spôsobuje, že pôda je rozmočená a blatistá. Nevhodná pre ťažkú techniku. Na niekoľko mesiacov nehýbajúcom sa fronte sa operácie oboch strán ešte viac spomalili. Manévruje sa omnoho náročnejšie.

Ukrajinskí predstavitelia podľa ISW zaznamenali spomalenie logistiky oboch strán v okolí Avdijivky: „Uviedli, že dážď a blato v Donbase brzdí rýchlosť pozemných manévrov a hmla a dážď komplikujú ruské aj ukrajinské letecké prieskumné úsilie.“

Na sociálnych sieťach sa množia videá, ako vojaci a najmä ťažká technika na obidvoch stranách zápasia s ťažkými podmienkami, ktoré okrem iného sťažujú aj odmínovanie.

The Historically famous #Ukrainian mud, shown here with a stuck Turkish BMC Kirpi II armoured vehicle. #Ukraine pic.twitter.com/rAl6m5vCAo

— Globe Sentinel (@GlobeSentinels) November 21, 2023

ISW ďalej hodnotí, že jesenné podmienky síce znížia tempo operácií, ale úplne ich nezastavia. Obe strany budú podľa inštitútu pokračovať v bojoch počas jesene, a aj približujúcej sa zimy.

Tá by nakoniec mala s príchodom mrazov pôdu spevniť a zlepšiť manévrovateľnosť. No pre Rusov a najmä Ukrajincov to nebude žiadna výhra.

I think the Russian offensive in #Avdiivka is pretty much done for now…

Russia has "Mother Winter" and Ukraine has "Mother Mud." This time around, however, the Russians are not defending their land and are the ones at the long end of logistics.#OSINT #Counteroffensive… pic.twitter.com/Oga1VuVKeJ

— OSINT (Uri) 🇺🇦 (@UKikaski) November 20, 2023

S tým, ako sa civilné obyvateľstvo i armáda pripravujú na ďalšie zimné boje v náročných podmienkach sprevádzané potenciálnymi ruskými útokmi na kritickú ukrajinskú infraštruktúru, optimizmus spred šiestich mesiacov, že porážka Ruska a znovuzískanie Donbasu a Krymu by mohli byť už za rohom, slabne. „Nebude to víťazstvo, o akom sme snívali, a bude to trvať oveľa dlhšie, ako sme si mysleli,“ cituje denník Guardian vyjadrenie Volodymyra Omeljana, bývalého ministra infraštruktúry.

Kto bude zomierať za vlasť

Hoci prieskumy ukazujú, že väčšina Ukrajincov je proti rokovaniam s Ruskom, najmä ak by zahŕňali uznanie strateného územia, vyčerpanie tých, ktorí boli na fronte od začiatku konfliktu, ťažkosti s mobilizáciou nových regrútov a neúspech letnej protiofenzívy pri dobývaní územia viedli k opatrným hlasom, ktoré naznačujú, že je potrebná zmena kurzu, píše ďalej Guardian.

„Voľba je veľmi jednoduchá. Ak sme pripravení poslať ďalších 300- alebo 500-tisíc životov ukrajinských vojakov na dobytie Krymu a oslobodenie Donbasu a ak dostaneme zo západu správny počet tankov a (stíhačiek) F16, môžeme to urobiť,“ povedal pre denník Omeljan.

„Ale nevidím ďalších 500-tisíc ľudí pripravených zomrieť a nevidím pripravenosť západu poslať typ a množstvo zbraní, ktoré by sme potrebovali,“ dodal.

Túto tvrdú realitu podčiarkuje aj aktuálna správa o rozšírení okruhu mužov, ktorých chce Kyjev poslať na front. Mobilizácia sa už dotkne napríklad aj tých, ktorí sa chcú vyhnúť odvodu vysokoškolským štúdiom alebo na príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní so skúsenosťami s nosením strelných zbraní.

„Predĺžený charakter vojny, obmedzené možnosti rotácie vojakov na kontaktnej línii, medzery v legislatíve, ktoré, ako sa zdá, legálne obchádzajú mobilizáciu, výrazne znižujú motiváciu občanov slúžiť v armáde,“ priznal v nedávnej eseji pre Economist najvyšší ukrajinský vojenský veliteľ Valerij Zalužnyj.

Mnoho z potenciálnych vojakov tiež utieklo do zahraničia. Podľa dát Eurostatu v 27 štátoch EÚ, a tiež Nórsku, Švajčiarsku a Lichtenštajnsku registrujú ako utečencov viac ako 650-tisíc ukrajinských mužov vo veku od 18 do 64 rokov, napísal v utorok nemecký denník Welt.

Regulárnu armádu Ukrajiny pritom podľa ministra obrany Rustema Umerova tvorí celkovo 800-tisíc vojakov.

Neobmedzená podpora spojencov verzus obmedzené kapacity

Napriek tomu, že viacerí lídri deklarovali Ukrajine podporu na „tak dlho, ako bude treba“, v USA i európskych krajinách sa množia problémy, ktoré dodržanie tohto záväzku robia čoraz ťažším.

Americký dlh sa zväčšuje a Kongres sa ďalšiemu drahému financovaniu (najmä) vojenského vybavenia pre Ukrajinu bráni.

„Práve teraz musíme robiť ťažké rozhodnutia o balíkoch bezpečnostnej pomoci, ktoré poskytujeme Ukrajine, pretože sa blížime ku koncu lana a Ukrajina je naďalej zapojená do aktívneho, dynamického boja na celom fronte,“ uviedol nedávno John Kirby, hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť.

Toto konštatovanie pritom neplatí len o finančných prostriedkoch, ale aj samotných zásobách jednotlivých zbraní a munície, ktoré Kyjev využíva. V Štandarde sme už otázku nízkych zásob a pomalej produkcie delostreleckej 155-milimetrovej munície či niektorých typov rakiet protivzdušnej obrany niekoľkokrát analyzovali.

Dojem únavy Západu pritom začínajú mať aj samotní Ukrajinci. Podľa októbrového prieskumu, o ktorom informoval portál Euronews, sa podiel Ukrajincov, ktorí sa domnievajú, že podpora spojencov slabne, zvýšil z minuloročných 15 percent na 30 percent.

Faktor menom Donald Trump

Keďže do prezidentských volieb v USA zostáva už len rok, potenciálny návrat Donalda Trumpa desí Ukrajincov i mnohých západných štátnikov čoraz viac.

Podľa Gideona Rachmana, špičkového zahranično-politického komentátora britských novín Financial Times, vyvoláva perspektíva návratu Trumpa do prezidentského kresla obrovský otáznik nad budúcnosťou americkej ochoty vykonávať funkciu globálneho policajta.

„Vo svojom prvom funkčnom období koketoval s možnosťou stiahnutia USA z NATO. V druhom funkčnom období by to mohol skutočne zrealizovať,“ píše Rachman. Dodal, že ak by presadzoval najradikálnejšiu verziu svojej ideológie, jeho administratíva by mohla „úplne zrušiť myšlienku, že je v americkom záujme podporovať bezpečnostné opatrenia v troch najstrategickejších regiónoch sveta – v Európe, severovýchodnej Ázii a Perzskom zálive“.

Hoci v zahranično-politických otázkach razili Spojené štáty zväčša podobný názor bez ohľadu na to, kto im šéfoval, Donald Trump proti masívnemu financovaniu a vyzbrojovaniu Ukrajiny dlhodobo vystupuje.

Ukrajinskí predstavitelia navonok tvrdia, že sú presvedčení, že podpora Bieleho domu bude pokračovať bez ohľadu na to, kto bude na čele krajiny. No v súkromí panujú obavy z toho, čo by Trumpovo prezidentstvo znamenalo, píše Guardian.

„Vyskytlo sa to na každom stretnutí,“ cituje denník Michaela McFaula, bývalého veľvyslanca USA v Rusku, ktorý spolupracuje so Zelenského administratívou v oblasti sankcií.

Blízky východ

Ukrajinské ťažkosti ešte viac prehĺbila októbrová tragédia v Izraeli a to, čo všetko ešte môže odveta a vpád do pásma Gazy spôsobiť.

Horúci konflikt na Blízkom východe, ktorý sa môže kedykoľvek prehĺbiť, spôsobil, že Ukrajina azda prvýkrát od februára 2022 nebola hlavnou zahraničnopolitickou témou väčšiny západných lídrov po dlhší čas.

Rozdelenie pozornosti však nie je badateľné len v politických kuloároch a mediálnom svete, ale aj pri rozhodovaní o obmedzených vojenských zásobách Západu. Tel Aviv je totiž jedným z kľúčových amerických spojencov.

Čas na mier?

„Aj keď dáme Ukrajine všetko, čo potrebuje, stále to nepovedie k úspechu,“ uviedol pred časom pre televíziu MSNBC Richard Haas, bývalý dlhoročný predseda Rady pre zahraničné vzťahy, čo je známy think-tank so sídlom v New Yorku.

Haas pokračuje: „USA musia viesť veľmi priame rozhovory s Ukrajinou a hovoriť o tom, aby znížili dôraz na oslobodenie krajiny, aby čoraz viac kládli dôraz na udržanie toho, čo majú.“

Jeho slová pritom neilustrujú iba fakt, že Ukrajine Západ nevie dať všetko, čo Kyjev potrebuje, ale aj zmenu vo vnímaní toho, čo je pre všetkých prospešné: „Predstava, že ešte jeden, dva alebo tri roky tohto povedú k úspechu, to jednoducho nevidím. (…) Vždy, keď je v živote veľký rozdiel medzi tým, čo sa snažíte urobiť, a vašou schopnosťou to urobiť, musíte buď zvýšiť svoje prostriedky, alebo znížiť svoje ciele. Tu je jedinou realistickou možnosťou znížiť naše ciele.“

„Čas nebude na strane Ukrajiny,“ napísal Haas pred týždňom pre prestížne periodikum Foreign Affairs.

A podobné názory sa ozývajú aj z ukrajinského tábora. Nedávny rozhovor so Zelenským v magazíne Time naznačil, že aj v jeho úzkom kruhu sa našli ľudia, ktorí majú pochybnosti o možnom ukrajinskom „plnom“ víťazstve. Reportér citoval frustrovaného Zelenského pobočníka, ktorý povedal, že prezident má ilúzie o vyhliadkach na víťazstvo na bojisku: „Došli nám možnosti. Nevyhrávame.“

Nedávna informácia z interných politických kruhov, že predstavitelia USA a EÚ začali s Ukrajinou diskutovať o možnosti mierových rokovaní s Ruskom, preto v tomto kontexte nemôže prekvapiť zrejme nikoho.