Ukrajinská armáda stále odoláva kolapsu. Dezercie ju však môžu pripraviť o bojaschopnosť

Ukrajinská armáda v prvých týždňoch vojny ubránila svoju metropolu, čo západným pozorovateľom dodalo nádej, že by tú ruskú mohla prinajmenšom odraziť. V roku 2023 tiež viedla nie veľmi úspešnú protiofenzívu, ktorej fiasko bolo aj dôsledkom osobného konfliktu medzi prezidentom Volodymyrom Zelenským a vtedajším hlavným veliteľom Valerijom Zalužným, ktorého prvý menovaný „upratal“ na post veľvyslanca v Londýne.

Zatiaľ čo sa prezident spoliehal na to, že odmietanie celoplošnej mobilizácie mu udrží popularitu u voličov, generál žiadal odvedenie pol milióna mužov, bez ktorých by podľa neho protiofenzíva nebola úspešná. Čas ukázal, kto mal pravdu.

Po troch rokoch vojny a zdanlivo nezastaviteľnom ruskom postupe sa však ukazuje, že počiatočný optimizmus je preč.

Bašty ukrajinskej obrany – Bachmut, Avdijivka či Toreck – postupne padli, a ani prekvapivá ofenzíva do Kurskej oblasti operácie v Donbase nespomalili. Osobitným problémom pre Kyjev je však dezercia, v dôsledku ktorej sa dokonca menil trestný zákon, keďže z armády každý mesiac ušli desaťtisíce mužov a prokuratúra vyšetrila len sedem percent prípadov. Verchovná rada Ukrajiny preto novelizovala trestný kódex, aby vyšetrovatelia netrestali dezertérov, ak ušli prvý raz a dobrovoľne sa vrátili.