Ukrajinská armáda stále odoláva kolapsu. Dezercie ju však môžu pripraviť o bojaschopnosť
Ukrajinská armáda v prvých týždňoch vojny ubránila svoju metropolu, čo západným pozorovateľom dodalo nádej, že by tú ruskú mohla prinajmenšom odraziť. V roku 2023 tiež viedla nie veľmi úspešnú protiofenzívu, ktorej fiasko bolo aj dôsledkom osobného konfliktu medzi prezidentom Volodymyrom Zelenským a vtedajším hlavným veliteľom Valerijom Zalužným, ktorého prvý menovaný „upratal“ na post veľvyslanca v Londýne.
Zatiaľ čo sa prezident spoliehal na to, že odmietanie celoplošnej mobilizácie mu udrží popularitu u voličov, generál žiadal odvedenie pol milióna mužov, bez ktorých by podľa neho protiofenzíva nebola úspešná. Čas ukázal, kto mal pravdu.
Po troch rokoch vojny a zdanlivo nezastaviteľnom ruskom postupe sa však ukazuje, že počiatočný optimizmus je preč.
Bašty ukrajinskej obrany – Bachmut, Avdijivka či Toreck – postupne padli, a ani prekvapivá ofenzíva do Kurskej oblasti operácie v Donbase nespomalili. Osobitným problémom pre Kyjev je však dezercia, v dôsledku ktorej sa dokonca menil trestný zákon, keďže z armády každý mesiac ušli desaťtisíce mužov a prokuratúra vyšetrila len sedem percent prípadov. Verchovná rada Ukrajiny preto novelizovala trestný kódex, aby vyšetrovatelia netrestali dezertérov, ak ušli prvý raz a dobrovoľne sa vrátili.
Hoci ukrajinskí muži mali už od februára 2022 zakázané opustiť krajinu, smerom na západ ich ušli tisíce. Ich počet vzrástol na približne 650-tisíc v EÚ, z toho do Nemecka ich prišlo 190-tisíc, pričom často falšovali povolenia, aby sa z napadnutej domoviny dostali. Vzhľadom na rozsah konfliktu, počty vojnových strát a takmer desaťnásobnú prevahu ruského delostrelectva nad tým ukrajinským sa im nemožno čudovať.
Dezercie stúpajú závratným tempom
Ukrajinskí vojaci dezertujú v desaťtisícoch, počas prvých piatich mesiacov roku 2025 registrovala ukrajinská prokuratúra 90 590 prípadov. Ako pripomenul nezávislý analytik Volodymyr Bojko v príspevku na Facebooku, mesačné počty dezertérov sa pohybujú od viac ako 16-tisíc po takmer 20-tisíc vojakov.
„A od začiatku plnohodnotnej invázie do 1. júna 2025 registrovali 213 722 prípadov dezercie,“ dodal. V príspevku na Telegrame tiež tvrdil, že z celkového počtu 250-tisíc vojakov nasadených priamo na fronte je 60- až 65-tisíc mŕtvych. Ďalších 50-tisíc je podľa neho „šabulantov“ – tento termín používa na registrovaných vojakov, ktorí nebojujú na fronte, hoci dostávajú žold, a podieľajú sa tak na rozsiahlej korupcii v ozbrojených silách.
„Zostáva teda asi 90-až 100-tisíc. Z toho jednu tretinu tvorí vojenský personál veliteľstva a tylových služieb. Od zvyšku musíme odpočítať ranených, ktorí sú v nemocniciach alebo čakajú na záver vojenskej kvalifikačnej komisie o ich nespôsobilosti na vojenskú službu. Ako aj tých, ktorí sa po nemocniciach vrátili k svojim jednotkám s potvrdením o takzvanej obmedzenej spôsobilosti – nikto ich nepošle do bojovej služby (a oni nepôjdu na svoje pozície). Výsledkom je, že máme napríklad 60 alebo 80 ľudí, ktorí bránia Selydove,“ napísal Bojko v príspevku ešte 1. marca.
Ukrajinci údajne tento rok stratili už 220-tisíc vojakov, oznámil ruský provládny portál Moskovský komsomolec (MK.ru). Hoci sa číslo zdá premrštené, je známe, že Kyjev počty svojich padlých nezverejňuje a pomer padlých k dezertérom je štatisticky asi 2,5 k jednej.
Je preto otázne, či je Kyjev schopný tieto chýbajúce stavy dostatočne rýchlo dopĺňať. „Rusko mobilizuje 40- až 45-tisíc vojakov každý mesiac, zatiaľ čo Ukrajina približne 25- až 27-tisíc,“ citoval Zelenského vystúpenie z konca mája portál Kyiv Independent.
Ukrajinská vláda tiež tvrdila, že ruské straty čoskoro dosiahnu milión, hoci z toho malo byť 250-tisíc mŕtvych. Tento údaj použil americký think tank Centrum pre strategické a medzinárodné štúdiá (CSIS), pričom ich porovnal s oficiálnymi ukrajinskými stratami, ktorých má byť 400-tisíc (z toho 60- až 100-tisíc mŕtvych).
Zelenskyj neskôr tvrdil, že ukrajinská armáda počíta 980-tisíc mužov. Hoci nespresnil, koľko z nich je aktívnych na fronte, podľa prominentného indexu Global Firepower ide práve o rozsah aktívnych síl. Pri počte 135-tisíc mobilizovaných od začiatku roka, odpočítaní vyše 90-tisíc dezertérov a ďalších 220-tisíc údajne zabitých predstavuje pokles počtu o 175-tisíc vojakov na približne 805-tisíc.
V sobotu 7. júna mala ukrajinská strana prijať telá vyše tisícky padlých, predstavitelia Kyjeva však odmietli prevziať chladiarenský kamión. Ruská strana mala celkovo odovzdať šesťtisíc tiel, ako vyplýva z dohody z Istanbulu z 2. júna. Prokremeľský portál MK.ru pripomenul, že ukrajinská vláda má pozostalým odovzdať 15 miliónov hrivien (viac ako 312-tisíc eur), čo má byť dôvodom ich neprijatia. V priebehu júna napokon Kyjev prijal po 1 200 telách, čím Rusi splnili dohodu z istanbulských rokovaní.
Zároveň to však vyjadruje neochotu Kyjeva priznať neúmerne vysoké straty, ktoré dobre vidno na výmenách padlých. Štandard sa týmto počtom venoval už v januári, z tejto analýzy vyplynulo, že obrancovia majú „niekoľkonásobne vyššie“ straty oproti útočiacim ruským armádam. Nepomer medzi vymenenými telami pritom stále stúpa.
The exchange of bodies shows an even worse picture for Ukraine with a ratio of 22:1
— Lord Bebo (@MyLordBebo) June 8, 2025
🔵 Ukraine
🔴 Russia pic.twitter.com/y058KGWXJ9
Preto sa ukrajinské náborové úrady musia utiekať k takzvanej busifikácii, keď pracovníci v „busíkoch“ doslova unášajú mužov z ulíc, čo je fenomén zdokumentovaný nezmerným množstvom videí na sociálnych sieťach. Upozornil na to aj ombudsman Dmytro Lubinec, podľa ktorého ide o systematické porušovanie ľudských práv.
Dlhodobý pokles vojakov zatiaľ nezvrátilo ani rozhodnutie súčasného hlavného veliteľa Olexandra Syrského, aby vojaci v náborových centrách rotovali na front.
Technická presila Rusov
Rovnako znepokojivým je aj fakt, že ruská vojnová produkcia podľa generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho prekoná tú európsku. Holandský expremiér pred zasadnutím aliančných ministrov obrany zároveň naznačil, že Rusko by do piatich rokov mohlo niektorý členský štát napadnúť.
Rutte minulý týždeň priznal, že „ruská armáda rozvíja svoje vojnové kapacity niekoľkonásobne viac ako NATO napriek tomu, že má 25-krát menšiu ekonomiku“, citoval ho portál Euronews.
Rusko sa zároveň spolieha na iránske drony Šáhid – ktoré už začalo vyrábať aj v rámci domácej produkcie – či delostreleckú muníciu kalibru 152 milimetrov zo Severnej Kórey. Pre jemnejšie technológie, ako sú čipy, sa často obracia na Čínu.
Hoci milión vyradených ruských vojakov je pravdepodobne chybné číslo, znamenalo by, že mesačne by Ozbrojené sily Ruskej federácie stratili priemerne 25-tisíc vojakov. Ak vezmeme do úvahy Zelenského vyjadrenie, že Moskva mesačne prijíma najmenej 40-tisíc vojakov, útočiaca armáda stabilne rastie.
Rozpad ukrajinskej armády?
Vyčerpané ozbrojené sily Ukrajiny sa okrem týchto dlhodobých systémových problémov stretávajú s ďalším. Ruská armáda podľa ukrajinského portálu DeepState, ktorý spolupracuje s rezortom obrany, opätovne prelomila pohraničnú obranu a vstúpila do Sumskej oblasti, kde sa snaží vytvoriť nárazníkovú zónu.
Nedostatok vojakov sa tak pravdepodobne čoskoro prejaví, keď sa obnovený severný front začne vysokou rýchlosťou posúvať na mesto Sumy.
Nezávislí pozorovatelia však varujú, že pokles počtu ukrajinských vojakov, naznačený vyššie, môže pri lineárnom vývoji dosiahnuť nulu už v apríli 2027. Zopakujme, že začiatkom roka Zelenskyj hovoril o 980-tisíc vojakoch. Od tohto počtu treba odpočítať do júna 175-tisíc zabitých či ranených a vyše 90-tisíc dezertérov. Výsledné číslo predstavuje asi 805-tisíc mužov.
To je zároveň dôvod, prečo generálny štáb ešte vo februári preradil operátorov dronov či systémov protivzdušnej obrany do pechoty. Tým paradoxne oslabuje jednotky, ktoré pechotu kryjú pri možných lokálnych taktických protiútokoch.
Lineárny pokles o 35-tisíc mužov mesačne, by po roku a 11 mesiacoch viedol k číslu nula. Je jasné, že straty na bojisku sa nevyvíjajú podľa tohto trendu, hoci klesajúcu tendenciu môže zvrátiť len ďalšia vlna mobilizácie.
Podľa tohto zjednodušeného výpočtu by tiež na prelome apríla a mája 2026 klesol počet ukrajinských vojakov pod 400-tisíc. Štandardná vojenská poučka platná od prvej svetovej vojny hovorí, že ak počet vojakov klesne do pásma 40 až 60 percent pôvodného personálneho stavu, bojaschopnosť končí.
Ide teda o typický príklad opotrebovávacej vojny, ktorej najznámejším prejavom bola Napoleonova vojna proti Rusku. Ako vidno na vojenskej mape od architekta Charlesa Minarda, francúzske a spojenecké vojská vyrazili na Moskvu v počte 440-tisíc mužov. Pri dosiahnutí ruskej metropoly zoslabli na približne 100-tisíc mužov.
Vývoj týchto počtov však, samozrejme, lineárny nebude. Úpadok sa pravdepodobne zrýchli aj v dôsledku opätovného prepadnutia Sumskej oblasti ruskými silami, čo predĺži kontaktnú frontovú líniu na severe a zvýši záťaž na nasedenie a rotáciu živej vojenskej sily, ktorej má Ukrajina nedostatok.
Na tento rapídny klesajúci trend pravdepodobne narážal ruský prezident Vladimir Putin, ktorý koncom marca vyzýval na nastolenie „prechodnej administratívy“ a zosadenie Zelenského. V príhovore na Arktickom fóre tiež povedal, že Rusi Ukrajincov „dorazia“.
END OF NEXT YEAR THE WAR WILL END.
— Lord Bebo (@MyLordBebo) June 8, 2025
That’s why Putin said: “We have reasons to believe that we will finish the Ukranian army off”
Maybe the remainder of the Ukranian army will retreat to one or two western regions and try to keep holding it, with all its remaining force.
->… pic.twitter.com/E9EF9M1ddv
„Nebolo to tak dávno, čo som hovoril: ‚Dostaneme ich.‘ A teraz sú dôvody veriť, že ich aj dorazíme,“ vyhlásil. Opätovne tak potvrdil, čo bolo jasné od prvého zastavenia ruského postupu na Kyjev: Rusko vedie na Ukrajine opotrebovávaciu vojnu.
Na rozdiel od dobyvačnej vojny s cieľom obsadenia územia či obrannej vojny, ktorú vedú práve Ukrajinci za zachovanie celistvosti krajiny, sa opotrebovávacia vojna [war of attrition, z lat. atterere – vyčerpať či brúsiť, pozn. red.] vedie s cieľom „obrúsiť“ (grind away) personálny stav či logistickú pripravenosť napadnutej armády.
Cielené vyčerpávanie má teda za následok rozpad ozbrojených síl a stratu obranyschopnosti napadnutého štátu, čo hrá do karát viac Rusom. Preto bolo pre Ukrajinu výhodnejšie uzavrieť prímerie skôr počas vojny.