Nezákonný tender či prehnaná reakcia? Záchranky zatiaľ stoja uprostred právneho sporu

O právoplatnosti jedného z dvoch odlišných právnych stanovísk k zrušeniu tendra na záchranky by mal rozhodnúť Správny súd.

Kým ministerstvo je presvedčené, že konalo podľa zákona, stanovisko generálneho prokurátora Maroša Žilinku po preverení postupov poukazuje na jeho porušenie vo viacerých bodoch.

Na ministerstvo zdravotníctva podal Žilinka 33 protestov, s ktorých obsahom by sa mal aktuálne zdravotnícky rezort oboznamovať a následne ich písomne vyhodnotiť. Urobiť tak musí do tridsiatich dní.

Z ministerstva sme sa do našej uzávierky nedozvedeli, či dokument v písomnej podobe už dostali a či si prokurátorove pripomienky stihli prečítať.

V utorkovej televíznej relácii na TA3 však poslanec za Hlas Zdenko Svoboda povedal, že v strane chcú, aby „tender bol nastavený v zmysle toho, o čom píše generálny prokurátor, respektíve aby boli jeho pripomienky zapracované“.

Dodal, že k súdnemu sporu podľa jeho predpokladov nedôjde. „Neviem, čo je napísané v pripomienkach. Až po oboznámení s nimi sa rozhodne, ale predpokladám, že nie je dôvod,“ ozrejmil. V Hlase podľa neho stoja za tým, že neexistujú žiadne dôkazy o netransparentnosti výberového procesu.

„Nešlo o štandardné verejné obstarávanie, ale o špecifickú formu. Tender zastavil minister v momente, keď zistil procesy, ktoré sa mu nezdali. Tu žiadni víťazi nie sú. Teraz tu je stanovisko generálneho prokurátora, s ktorým sa musí ministerstvo zdravotníctva vysporiadať,“ zhodnotil politik.

O čo presne ide?

Podnet na Generálnu prokuratúru SR podal ešte v septembri opozičný poslanec z KDH František Majerský, keď sa objavili podozrenia z netransparentnosti.

Výberové konanie vyhlásilo v máji 2025 Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby. Malo zabezpečiť nových prevádzkovateľov 351 ambulancií záchrannej zdravotnej služby na obdobie šiestich rokov.

Pre utajovanie informácií o výberovom konaní a podozrenia z vopred dohodnutých víťazov ho minister zdravotníctva Kamil Šaško napokon zrušil.

Z radov opozičných poslancov aj zdravotníckych analytikov však prichádzali informácie, že minister postupoval v rozpore s legislatívou. Upozorňovali, že 33 účastníkov výberového konania môže na štát podávať žaloby a následne vysúdiť nemalé peniaze za účasť v nespravodlivom tendri.

Generálna prokuratúra SR uplynulý týždeň vyhlásila, že ministerstvo svojím postupom konalo v rozpore so zákonom o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zákonom o správnom konaní.

Porušenie zákona podľa Žilinku spočívalo v tom, že ministerstvo nerešpektovalo zákonný príkaz, v zmysle ktorého je pri vydávaní povolení viazané výsledkom výberového konania.

Namiesto toho, aby ministerstvo po doručení správy z operačného strediska konalo a rozhodlo o vydaní povolení alebo zamietnutí žiadostí o vydanie povolenia, správu vrátilo.

Operačné stredisko následne zrušilo výberové konanie, ktoré sa už právoplatne skončilo a bolo v procese konania o vydanie povolenia. Tento postup bol podľa prokuratúry bez právneho základu a zákonnej právomoci. Označila ho za nulitný správny akt.

Karas z KDH: Ide o jeden z najvážnejších záverov

Nulitný akt podľa bývalého ministra spravodlivosti a právnika Viliama Karasa (KDH) je jedným z najvážnejších záverov v právnom žargóne.

„Ide o akt, ktorý nebol nikdy urobený. Prokurátor hovorí o nezákonnom zrušení tendra, protizákonne sa konalo aj s jeho účastníkmi. Hovorí aj o reťazení protiprávnych krokov, čo znamená, že nielen jeden krok bol protiprávny, ale séria krokov, ktoré boli vykonané v rámci procesu. Sú to veľmi vážne závery,“ povedal v televíznej relácii Svobodov oponent s dôvetkom, že je ťažko viniť zo zodpovednosti za tento stav Kamila Šaška.

„Pretože za to zodpovedajú lobistické skupiny. Aj bývalí poslanci Hlasu Šalitroš a Migaľ hovoria, že celý zdravotnícky sektor bol daný Agelu,“ konkretizoval Karas a dodal, že tender je zúfalým príkladom, ako štát stráca suverenitu smerom dovnútra.

Štátne orgány podľa neho neriadia štát, ale sú sluhami záujmových lobistických skupín, na čo sú podľa neho jasné dôkazy. Svoboda reagoval, že tieto vyjadrenia sú na úrovni krčmových rečí.

Člen Hlasu zároveň načrtol, kedy sa rozhodne o budúcnosti prevádzkovania záchraniek. V súčasnosti body, ktorým skončila licencia, pokračujú v poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti na základe poverenia ministra zdravotníctva. Hlas by mal do konca tohto roka prísť s komplexným riešením.

„O tom, či bude celý záchrankový systém spadať pod štát, či to bude kombinácia súkromného a verejného sektora, diskutujeme. Je potrebné, aby štát mal prednostné právo a určil si, ktoré body sú preňho relevantné. Napríklad štátne nemocnice, ktoré disponujú urgentným príjmom, aby boli automaticky vybavené aj týmto bodom,“ konštatoval. Nastavením týchto podmienok by následne išli do tendra.

Podľa Karasa je však štát v pozícii obrovskej nevýhody, lebo riskuje súdne procesy, ak neuspokojí pomyselných záujemcov. „Štát dnes darmo deklaruje záujem o presun záchraniek na štát. Domrvením celého procesu je teraz vystavený tlaku potenciálnych žalôb o náhradu škody za zmarený tender. Minister pôjde do nového tendra s tým, že tam dá podmienku, že sa nikto nebude súdiť so štátom,“ predpokladal Karas na margo nového tendra.

Analytička predpokladá nevyhovenie protestu prokurátora

Nezávislá zdravotnícka analytička Jana Ježíková vraví, že ministerstvo zdravotníctva zrejme nevyhovie protestom prokurátora.

„Považuje svoj doterajší postup za správny. Tender zatiaľ zostáva zrušený a ministerstvo bude pokračovať svojou vlastnou cestou. Tentoraz už má v legislatíve vytvorený priestor, aby mohol súčasným prevádzkovateľom ‚predlžovať‘ ich postupne končiace šesťročné licencie bez časového obmedzenia a medzitým hľadať nový spôsob organizácie záchraniek,“ skonštatovala pre Štandard.

Podľa jej slov naposledy pri diskusii o štátnom rozpočte minister zopakoval, že má pripravené tri alebo štyri alternatívy, ako by mala byť organizovaná záchranná zdravotná služba, a chce o tom diskutovať.

„Od štátneho systému cez integráciu pod integrovaný záchranný systém až po rozmiestnenie v rámci urgentných príjmov rôzneho typu. Vyhlásenie novej súťaže za súčasných pravidiel opakovane minister odmietol,“ dodala na záver.