Práve preto dnes už nadpolovičnú väčšinu elektriny na Ukrajine generuje jadro napriek tomu, že Záporožskú elektráreň kontrolujú Rusi. Zvyšok kapacít energetického mixu s výnimkou niekoľkých percent z obnoviteľných zdrojov je totiž pod tvrdou paľbou.
No ani energia z reaktorov nie je pre Kyjev istotou. Ukázal to nedávny útok na kľúčovú elektrickú rozvodňu, pre ktorý museli znížiť výrobu jadrové elektrárne Chmeľnyckyj a Rivne na severozápade Ukrajiny.
Podobné údery môžu počas zimy spôsobovať nútené odstávky a ozajstnú krízu. Táto infraštruktúra je totiž pre jadrové elektrárne nevyhnutná, keďže musia mať aj externé zdroje energie pre kritické bezpečnostné a chladiace systémy.
Preto sa nemožno čudovať tomu, že hlavný výskumník Ukrajinského národného inštitútu pre strategické štúdie Gennadij Rjabcev pre Politico skonštatoval, že hoci v základnom realistickom scenári budú dodávky elektriny pre priemysel a domácnosti obmedzené „na osem až štrnásť hodín denne“, možný je aj čierny scenár. Ak by nastala tuhá zima a Rusi by ohrozovali produkciu jadrových elektrární, pravidelné výpadky elektriny by mohli trvať aj 20 hodín.
Jeden z vysokopostavených vládnych činiteľov pre BBC uviedol, že to podľa neho „bude najhoršia zima v ukrajinskej histórii“.
Útoky na plynovú infraštruktúru. Ukrajina musí plyn dovážať
Kyjev si pritom vlastnými krokmi situáciu neuľahčuje, ale skôr sťažuje. Oproti predchádzajúcim trom zimám sa zmenil jeden kľúčový faktor. Ukrajinskú plynárenskú infraštruktúru už nechránia finančné záujmy Moskvy.
Ruská armáda na ňu v priebehu tohto roka viackrát udrela, pričom Kyjevská ekonomická škola odhaduje, že je vyradená viac ako polovica produkčných kapacít zemného plynu.
Podobné informácie majú aj plynári na Slovensku. Šéf plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský sa pred časom v rozhovore vyjadril, že „kým tiekol cez krajinu plyn, Rusko sa zameriavalo najmä na elektrickú infraštruktúru“, pričom „jediný väčší incident sa odohral na jar 2024, keď armáda bombardovala zásobníky na západe Ukrajiny“. Avšak po ukončení tranzitu sa „začala séria veľmi silných útokov na ukrajinskú ťažobnú infraštruktúru“, ktorá pokrývala veľkú časť tamojších potrieb.
„Dnes sa dá povedať, že polovica tej infraštruktúry je vyradená a Ukrajina si teraz musí zabezpečovať svoje potreby inak, prostredníctvom dovozu,“ konštatoval Kvasňovský.
Ukrajina pritom nevyužíva plyn len ako zdroj elektrickej energie, ale najmä v priemysle a na vykurovanie domácností.
Paradoxom teda je, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dohodu o pokračovaní tranzitu plynu stopol napriek tomu, že ju Kyjev najprv podporil.
Slovenský plynárenský priemysel (SPP) totiž navrhol, že odkúpi plyn od Gazpromu v Sudži na rusko-ukrajinskej hranici a prepravovaný plyn nebude počas cesty ukrajinskými rúrami oficiálne ruský.
Šéfovi SPP Vojtechovi Ferenczovi v novembri volal vicepremiér ukrajinskej vlády a povedal, že „premiér (Denys) Šmyhaľ súhlasí“ a slovenská spoločnosť má založiť dcéru a požiadať o licencie.
Proti dohode sa však postavil Zelenskyj, ktorý v Bruseli 19. decembra vyhlásil, že tranzit ruského plynu sa „nebude predlžovať“, pričom zákaz sa bude vzťahovať na akýkoľvek tok plynu „pochádzajúci z Ruska“.
„Ukrajina nám dala zelenú. To, že prezident povedal, čo povedal, a ako rozhodol, rešpektujem. To bola tá ručná brzda,“ uviedol ešte začiatkom roka šéf SPP.
Kto sa poskladá na Zelenského chybu
Kyjev tak teraz zachraňuje, čo sa dá, a volá po pomoci od spojencov. Ruku mu podali Spojené štáty a Grécko, s ktorým sa Kyjev dohodol, že mu poskytne skvapalnený zemný plyn, ktorý dostáva prostredníctvom dlhodobého kontraktu od Američanov. Na Ukrajinu poputuje cez Transbalkánsky plynovod.
Treba však dodať, že aj ukrajinské prečerpávacie stanice či infraštruktúra potrebná na distribúciu dovážaných objemov plynu sa môže stať terčom ďalších ruských útokov.
Navyše nič nie je zadarmo. Po tom, ako si Zelenskyj potriasol rukou s gréckym premiérom, povedal, že Kyjev bude financovať dovoz plynu pôžičkami od európskych partnerov a bánk pod zárukou Európskej komisie, ako aj od ukrajinských bánk, pričom zároveň spolupracuje s americkými partnermi.
Nejde o malú sumu. Zelenskyj zdôraznil, že na pokrytie výpadku ukrajinskej produkcie, ktorý spôsobili ruské útoky, zabezpečil takmer dve miliardy eur. To len podčiarkuje, že ak by takto pred rokom natvrdo nestopol tranzit plynu cez Ukrajinu, mnohí by bezpochyby ušetrili. Predovšetkým jeho vlastná krajina.
