Ukrajina vydala oznámenie o podozrení z vraždenia v Buči. Prvé svojho druhu

Medzinárodný právnický fond Global Rights Compliance 20. novembra zverejnil podrobnosti oznámenia o podozrení, ktoré vydala Generálna prokuratúra Ukrajiny a Národná polícia Ukrajiny. Na nový príspevok na stránke fondu upozornil portál Reuters a následne aj ďalšie svetové médiá.

„Nové oznámenie o podozrení po prvý raz poukazuje na koordinovaný zločinný plán, ktorý pochádza od ruského vedenia, počas jedného z najkrvavejších masových vrážd na Ukrajine,“ uvádza sa na portáli Global Rights Compliance.

Podozriví už boli

K masakru v meste Buča v Kyjevskej oblasti došlo počas krátkej ruskej okupácie v marci 2022. Po oslobodení oblasti došlo k exhumovaniu vyše 450 tiel – prevažná väčšina obetí bola zastrelená, umučená alebo ubitá na smrť.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová v apríli 2022 označila masaker v Buči za fejk, ktorého cieľom je odôvodniť sankcie voči Rusku a odvrátiť možnosť mierového riešenia ruskej invázie.

Prvý zástupca stáleho predstaviteľa Ruska pri OSN Dmitrij Poľanskij označil masaker v Buči za operáciu, ktorú pod falošnou vlajkou uskutočnili ukrajinské tajné služby a britská MI-6 a účasť Rusov na masakri vyvracali aj ruské štátne médiá. Tvrdenia Kremľa o tom, že mŕtvi sa v meste objavili až po odchode ruských jednotiek, boli na základe satelitných snímok vyvrátené.

Hoci sa okupačná armáda dopustila na Ukrajine viacerých masakrov a vojnových zločinov – napríklad v Olenivke, vo Volnovache či v Jahidnom –, počtom obetí ani systematickosťou žiaden neprekonal zločiny v Buči.

Donedávna bol z takmer štyroch desiatok príslušníkov ruskej armády spájaných s masakrom v Buči najznámejší jeden z ich veliteľov: v čase pobytu v meste 38-ročný Karakalpak z ruskej Buriatskej republiky, podplukovník Azatbek Omurbekov, prezývaný ako mäsiar z Buče.

Toho od júna 2025 považuje Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) za podozrivého z viacerých trestných činov. Prvého novembra sa k podozrivým z masakru v Buči pridala pätica ruských vojakov na čele s poručíkom kórejského pôvodu Jurijom Kimom, narodeným 3. júla 1997.

Pripomeňme, že k prvému prípadu odsúdenia ruského vojaka za vraždu civilistu došlo na Ukrajine 23. mája 2022, keď bol odsúdený Vadim Šišimarin, ktorého zajal Fedir Kiselar – ten v októbri tohto roku poskytol Štandardu rozhovor.

Známa tvár

Kim podľa vyšetrovateľov „nariadil svojim silám, aby prenasledovali, ubližovali a zabíjali osoby, ktoré považoval za podporovateľov alebo pomocníkov ukrajinských ozbrojených síl alebo bezpečnostných zložiek“.

Prvýkrát bol Kim spomínaný vlani, keď ho na fotografii spoznala preživšia obyvateľka Buče. Svoju fotografiu zverejnil na sociálnej sieti VKontakte, skadiaľ ju stiahol ukrajinský portál Slidstvo.Info. Preživšia je matkou Ukrajinca, ktorého pätica ruských vojakov na čele s Kimom odtiahla do susedného domu a napokon popravila výstrelom do hlavy.

Ruské opozičné médium Agentstvo uvádza, že Kim si medzičasom zmenil na sociálnej sieti meno na Jurij Ivanov. Krátko po zverejnení článku jeho účet na sociálnej sieti zmizol.

Systematickosť

Nové oznámenie o podozrení Kima sa od predchádzajúcich odlišuje tým, že „poukazuje na možnú zodpovednosť ruského veliteľa za systematické a koordinované vojnové zločiny spáchané ruskými ozbrojenými silami pod jeho vedením v Buči“.

Zároveň ide o prvý prípad, keď ukrajinská prokuratúra označila za podozrivého veliteľa, a nie iba vojakov, ktorí sa zločinov priamo dopúšťali, čo je podľa zástupcu generálneho prokurátora Andrija Leščenka „zásadným krokom k spravodlivosti za systematické a rozsiahle vojnové zločiny spáchané v Buči“.

Právnický fond uvádza, že „metodický a systematický charakter týchto činov – od prvých minút okupácie – spolu s podobnými praktikami v iných oblastiach Ukrajiny jasne naznačuje možnú účasť ruského vedenia“.

K podozreniu, ktoré Leščenko označil za „precedens pre budúce medzinárodné stíhanie vojnových zločincov“, sa ruská strana zatiaľ nevyjadrila.

Masaker v čase návrhu mieru

Rusi boli zo severnej Ukrajiny vytlačení v čase príprav na mierové rokovania. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij, ktorý navštívil Buču 4. apríla, však povedal, že rozhovory budú pokračovať, aj keď Rusko odmietlo zverstvá v Buči ako zinscenovanú „provokáciu“.

Mier napokon aj tak uzavretý nebol. Jednou z príčin boli požiadavky Kremľa, ktoré boli pre Kyjev neprijateľné – uznanie separatistických republík, platenie reparácií, ruština ako úradný jazyk, povolenie používania komunistickej symboliky a podobne.

Dňa 12. mája, zhruba mesiac potom, ako ukrajinsko-ruské mierové rokovania nadobro stroskotali, sa Zelenskyj vyjadril, že „s každou novou Bučou, s každým novým Mariupolom, s každým novým mestom, kde ležia desiatky mŕtvych, prípady znásilnení, s každým novým krutým činom mizne túžba aj možnosť rokovať“.

Novembrové oznámenie o podozrení poručíka Kima bolo zverejnené krátko predtým, ako ukrajinský poslanec Olexij Hončarenko zverejnil 28-bodový návrh mierového ukončenia rusko-ukrajinskej vojny, ktorý navrhli Spojené štáty.

V bode 26 stojí, že „všetky strany konfliktu získajú úplnú amnestiu za činy počas vojny a dohodnú sa, že nebudú predkladať nároky ani riešiť sťažnosti v budúcnosti“.