Stalinizácia Ruska? Po pamätníkoch je tu snaha o premenovanie mesta na Stalingrad

V dedinke Roždestveno v Moskovskej oblasti sa 5. júla konal zjazd Komunistickej strany Ruskej federácie (KPRF), na ktorom sa prítomní dohodli na svojom premenovaní. Po novom názov strany znie "KPRF – politická strana Komunistická strana Ruskej federácie".

Ruský portál Ria Novosti v ten istý deň informoval, že komunisti sa na zjazde zhodli na tom, že prejav Nikitu Chruščova je potrebné "považovať za chybný a politicky zaujatý".

Dňa 7. júla to ruskí komunisti potvrdili zverejnením Rezolúcie XIX. zjazdu KPRF s podnázvom "O obnovení úplnosti historickej spravodlivosti vo vzťahu k Josifovi Vissarionovičovi Stalinovi".

Kľúčový prejav

Prejav, ktorý Chruščov predniesol na XX. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) 25. februára 1956 predznamenal začiatok čiastočnej destalinizácie krajiny.

Niktina Chruščov bol od Stalinovej smrti v roku 1953 do roku 1964 prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany ZSSR, čo bola od čias Stalinovho upevnenia moci v dvadsiatych rokoch pozícia najsilnejšieho muža v krajine.

Prejav prednesený necelý rok pred krvavým potlačením protikomunistického povstania v Maďarsku Sovietskou armádou prvýkrát v zaznamenaných dejinách spojil Stalinovu vládu s pojmom "kult osobnosti".

Po prejave došlo k odstraňovaniu Stalinových sôch a pamätníkov a starobylé mesto Caricyn, ktoré bolo v roku 1925 premenované na Stalingrad, bolo v roku 1961 premenované opäť – tentoraz na Volgograd.

Ak by bol prejav z iniciatívy KPRF oficiálne uznaný za chybný, v krajine, v ktorej je už teraz Stalin vykresľovaný skôr kladne ako záporne, by mohlo dôjsť k úplnému odstráneniu veľkého teroru a ďalších zločinov sovietskeho diktátora z kolektívneho vedomia, nehovoriac už o hladomore na Ukrajine.

Veľký teror, ktorého pôvodcom bol Stalin, bol po červenom terore raného sovietskeho Ruska ďalšou masovou čistkou vykonávanou s cieľom upevnenia moci a vyžiadal si vyše dvoch miliónov zastrelených a väznených občanov Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR).

Záverečná časť rezolúcie ruských komunistov obsahuje celkovo pätoro vecí, ktoré pôvodcovia listiny "považujú za nevyhnutné".

Okrem spomínanej kritiky Chruščovovho prejavu ide napríklad o to, aby bolo uznané, že kritika Stalina na XXII. zjazde KSSZ uškodila v neposlednom rade "svetovému komunistickému hnutiu".

V rezolúcii sa predstavitelia KPRF hlásia k pokračovaniu ideológie šiestich predchádzajúcich sociálne demokratických a komunistických strán Ruskej ríše, Ruskej republiky, Sovietskeho zväzu a Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky.

Obnovený Stalingrad

Komunisti tiež vyhlásili, že "teoretické a praktické dedičstvo" Stalina má byť aktualizované v činnosti KPRF a ľavicovo-vlasteneckých síl, a v neposlednom rade, aby bol Volgograd premenovaný na Stalingrad a oblasť premenovaná na Stalingradskú.

So žiadosťou sa komunisti obrátia na ruského prezidenta Vladimira Putina. Ten 29. apríla tohto roku vydal dekrét o tom, že medzinárodné letisko vo Volgograde bude po novom niesť názov Stalingrad.

Podľa ruskej tlačovej agentúry TASS Putin konal na podnet gubernátora Volgogradskej oblasti Andreja Bočarova, na ktorého sa boli obrátili obyvatelia regiónu, veteráni druhej svetovej vojny a protiukrajinského ťaženia.

Deň po rozhodnutí o pomenovaní letiska na počesť sovietskeho diktátora sa Putin vyjadril, že je ochotný uvažovať aj o premenovaní celého mesta – kľúčové je podľa neho rozhodnutie miestneho obyvateľstva.

Stalinov odkaz žije

Na počesť Stalina sú pomenované okrem letiska aj ďalšie zemepisné jednotky: v niektorých mestách sú po ňom pomenované ulice, pričom v meste Kaspijsk v ruskom Dagestane sú až dve. 

Dňa 1. mája 2023 bol v strede Volgogradu pri panoramatickom múzeu "Stalingradská bitka" členkou ruského štátneho zoskupenia Junarmija (Mladá armáda) a veteránom druhej svetovej vojny odhalený Stalinov pamätník.

Celkovo stojí v Rusku a na okupovanom území Ukrajiny viac ako 120 Stalinových pamätníkov, pričom pamätníky a busty v múzeách nie sú v počte zahrnuté.

Niektoré z pamätníkov – napríklad busta v Pskovskej oblasti pri hranici s Lotyšskom – boli budované z prostriedkov ruského ministerstva kultúry.

Keď od 17. do 25. apríla tohto roku vykonávalo Stredisko Levada prieskum, koho občania Ruska považujú za "10 najvýznamnejších ľudí všetkých čias a národov", so 42 percentami zvíťazil Stalin – nasledovali Putin s 31 percentami a revolucionár Vladimir Iľjič Ulianov alias Lenin s 28 percentami. 

Z ľudí nespojených s ruským prostredím získali najviac hlasov Albert Einstein (osem percent) a Isaac Newton (päť percent).

Putlerovo RuSSko?

Liberálna časť ruskej opozície, ako aj liberálne médiá a niektoré osobnosti na Slovensku Putinove sympatie ku komunistickému režimu často prehliadajú a stavajú do popredia údajnú podobnosť Putinovho Ruska s Hitlerovým Nemeckom.

V rámci tohto naratívu je napríklad Putin nazývaný "Putler" – pre podobnosť s priezviskom vodcu Tretej ríše Adolfa Hitlera.

Rusko zas býva v rámci tohto naratívu písané s dvoma S, čo má asociovať ideologickú spriaznenosť krajiny s nemeckým Ochranným oddielom SS alebo neskôr založenými Waffen SS.

Podobne je súčasťou naratívu označovanie stúpencov Putinovho režimu a príslušníkov Ozbrojených síl Ruskej federácie slovom rašista, čo vychádza z anglického slova Russia [^raša] a z podobnosti so slovom fašista.

Slovenský historik Jakub Drábik, autor monografie Fašizmus, sa v rozhovore pre portál Aktuality.sk vyjadril, že porovnávať Hitlera s Putinom je nezmysel: hoci "je lákavé k tomu klesnúť, [...] je tam celkom zásadný rozdiel medzi nimi v ideológii, v pohľade na svet".

Rovnako podľa slovenského historika Antona Hruboňa, autora knihy „Blaho vlasti – zákon najvyšší!“: Národná obec fašistická a Slovensko (1926 – 1938), v Rusku nie je režim fašistického typu.

Neliberálna časť ruskej opozície a protirežimne naladení občania, ktorí sa nesnažia svoje výrazové prostriedky vtesnať do liberálneho naratívu, označujú súčasný Putinov režim za ideologického následníka nie nemeckého národnosocialistického, ale sovietskeho komunistického režimu.

Ruský dobrovoľnícky zbor (RDK) bojujúci na strane Ukrajiny vo svojom článku Červený putinizmus označuje súčasný ruský režim za "putinovskú reinkarnáciu boľševizmu", inde nazýva jeho stúpencov "boľševikmi-eurázijcami".

Predstavitelia Karelského národného hnutia nazývajú súčasné zriadenie "putinovským neoboľševizmom".

KPRF či Putin?

Komunistická strana má v súčasnosti obsadených iba 57 zo 450 kresiel ruskej Štátnej dumy a predstavuje takzvanú systémovú opozíciu.

Bez podpory vlády, v ktorej má väčšinu 323 hlasov Jednotné Rusko – považované za Putinovu stranu –, by ani len plazivá stalinizácia historickej pamäte nebola možná.

Zhruba 90 percent objektov, ktoré vznikli na Stalinovu počesť, bolo odhalených práve počas dlhého prezidentovania Vladimira Putina.

Ten v roku 2014 udelil Samostatnej divízii Vnútorných vojsk Ministerstva vnútra Ruskej federácie čestný titul „Felixa Edmundoviča Dzeržinského“ – otca červeného teroru –, ktorého socha od septembra 2023 stojí pred ústredím rozviedky v Moskve.

Podpora KPRF zo strany voličov sa dlhodobo pohybuje medzi siedmimi až dvanástimi percentami – vrchol voličských preferencií dosiahla strana počas prieskumu v októbri 2021, keď ju bolo pripravených voliť 16 percent opýtaných.

Ústredná volebná komisia napriek splneným podmienkam neumožnila počas ostatných prezidentských volieb v Rusku kandidatúru Jekateriny Duncovej ani Borisa Nadeždina, a za prezidenta tak okrem Putina kandidovali iba predstavitelia systémovej opozície, čo spolu s ďalšími skutočnosťami hovorí o nelegitímnosti volieb.

Podobný scenár bol použitý aj počas volieb, ktorých sa chcel zúčastniť dnes už zosnulý opozičník Alexej Navaľnyj. Zistiť skutočnú podporu Putina či jeho štátostrany Jednotné Rusko zo strany voličov je preto temer nemožné.

Je však isté, že Jednotné Rusko sa teší väčšej obľube ako KPRF a Putin je bez pochýb omnoho obľúbenejší ako predseda komunistickej strany Gennadij Ziuganov.

Osoba prezidenta Putina a vláda Jednotného Ruska totiž pre mnohých občanov štátu predstavuje pomyselný priesečník komunistických ideí – prežívajúcich v neposlednom rade vďaka spomienkovému optimizmu – a predrevolučných a postsovietskych čias.

A ruskí komunisti na čele so Ziuganovom im takúto vyváženú zmes ideológie a pragmatizmu ponúknuť nedokážu.

Kým bude pri moci Putin a Jednotné Rusko, stalinizácia v Rusku sa bude pravdepodobne prejavovať "iba" úpravami školských osnov a prekrúcaním historickej pamäte obyvateľstva.