Digitálne peniaze, ktoré vydávajú centrálne banky, sú prehliadkou neúspechov

Digitálne meny vydávané centrálnymi bankami nie sú novinkou. Aktuálne existuje po svete 163 rôznych projektov digitálnych fiat mien. Z nich sú tri plne funkčné (jamajský JAM-DEX, bahamský Sand Dollar a najznámejšia nigérijská e-Naira) a 24 je v pilotnej fáze. Medzi nimi je aj sedem európskych štátov. Samotná eurozóna projekt digitálneho eura postupne tlačí do pilotnej fázy, kam by sa malo dostať v roku 2027.

Väčšina projektov vznikla po šoku, ktorý v roku 2019 spôsobilo oznámenie spoločnosti Meta o chystanej digitálnej mene libra. Tá skončila fiaskom, keď ju po troch rokoch a utopených stovkách miliónov dolárov nový vlastník definitívne odpískal.

Medzitým však zbehla kryptorevolúcia a blockchainové riešenia vyskakovali aj z chladničky. Na libru sa zabudlo a centrálne banky, vezúce sa na vlne nadšenia, vymýšľali jedno digitálne „riešenie“ za druhým.

Kde všade vznikli

Ich doterajšia história je však prinajlepšom neslaná-nemastná, a to som milosrdný. Prvý veľký pokus a zároveň zlyhanie pochádza ešte z roku 2015 v podobe ekvádorského dinero electrónico. Prvý rok sa do jeho používania malo podľa plánu zapojiť pol milióna obyvateľov, realita bola menej ako päťtisíc. Na svojom vrchole tvorilo dinero len 0,05 percenta peňažnej zásoby v krajine. V roku 2018 to Ekvádor vzdal.

Bahamský Sand Dollar bol pred pár rokmi považovaný za lídra v digitálnych peniazoch a šéf ich centrálnej banky chodil prednášať Európanom. No roky plynú a Sand Dollar… neplynie. V roku 2020 tvoril 0,01 percenta bahamskej hotovosti, v roku 2024 zhruba 0,3 percenta. Na papieri rast, ale z hľadiska každodenného využitia nič. Podobne jamajský JAM-DEX tvorí od spustenia v roku 2022 len zhruba 0,1 percenta hotovosti v krajine s veľmi pomalým nárastom tohto podielu.

DCash je zasa digitálna mena ôsmich krajín z východného Karibiku. Spustená bola v marci 2021 a o rok neskôr prestala nečakane fungovať pre technické problémy. Tie sa podarilo odstrániť až po dvoch mesiacoch. Taká udalosť nepomáha budovať dôveru používateľov a DCash takisto živorí.

Víťazom v pretekoch o zlé digitálne peniaze je však jednoznačne Nigéria. Šiesta najľudnatejšia krajina sveta spustila menu e-Naira koncom roka 2021. Mala spôsobiť revolúciu v krajine s veľkými ambíciami, ale aj s veľkou nezbankovanou vidieckou populáciou. Skoro ju aj spôsobila, ale úplne inú.

Tamojšia vláda v snahe urýchliť tempo adopcie e-Naira nečakane spravila menovú reformu s cieľom sťažiť držanie a používanie papierových peňazí. Milióny Nigérijčanov spustili beh na banky a nedostatok papierovej hotovosti viedol k rozsiahlym nepokojom.

Nigerijské muselo nakoniec menovú reformu zvrátiť. Digitálna mena stále existuje, ale tvorí len okolo 0,4 percenta hotovosti a krajinu jej menový lapsus stál niekoľko desiatok miliárd dolárov. Paradoxne, nigérijský Lagos bol už vtedy hlavným fintech mestom Afriky s kopou životaschopných súkromných projektov.

Ako je to v Číne

Rozumiem, že Bahamy ani Nigéria nikoho nevzrušujú. Ale čo najambicióznejší projekt súčasnosti – Čína a jej e-jüan? Už v roku 2020 takmer všetci Číňania žijúci v mestách vo veľkom využívali korporátne digitálne meny, najmä WeChat Pay a Alipay. Digitálny jüan sa zdá byť zbytočný v krajine, kde sú instantné digitálne platby štandardom. Nie však pre Stranu, ktorá vládne všetkým.

Čínska štátna digitálna mena nemá úlohu zefektívniť platby ani zbankovať vidiek. Jej vznik je tesne prepojený s ideou sociálneho kreditu. Každý krok na ulici, každý nákup, každá fotka na sociálnych médiách čínskeho občana má byť skontrolovaná a ohodnotená kladne alebo záporne s dosahom na sociálny kredit jednotlivca. Ten následne umiestňuje na rebríčku spoľahlivosti a otvára mu alebo mu zatvára životné možnosti. Zahrnúť monetárne toky do tohto konceptu je prirodzeným krokom, ktorý má naplniť práve e-jüan.

Táto štátna digitálna mena je vo fázach postupne rozširovaná už od roku 2021, no čínski občania sa do nej nehrnú a radšej sa držia digitálnych alternatív. Pre rok 2025 sa ročný objem transakcií e-jüanu odhaduje na ekvivalent 14 biliónov dolárov, pre Alipay na 20 biliónov dolárov, pre WeChat Pay o trochu menej. Po dvoch rokoch vyjadrovali sklamanie nad mierou využívania dokonca aj predstavitelia čínskej centrálnej banky.

Pre úrady to však nie je otázka „či“, ale „kedy“ a „ako“. V rovnakom čase, ako bol spustený e-jüan, začal tlak vlády na domáce technologické giganty, ktorý nabral silu s tretím obdobím Si Ťin-pchinga. Ďalšia trajektória štátnej digitálnej meny závisí od toho, či bude fintech sektor spolupracovať dobrovoľne, alebo ho úradníci „rozrúbu“ – hoci by to Čínu stálo veľa.

Digitálne fiat peniaze tak ostávajú riešením na problém, ktorý buď treba objaviť, alebo ho spotrebiteľ radšej ani riešiť nechce. Tým problémom je totiž kontrola nad ním. Preto mnohým racionálne zmýšľajúcim ľuďom vôbec neprekáža, že eurozóna so svojím digitálnym eurom tak zaostáva.