Nové vyšetrovanie Kuciakovej vraždy rozhodne nehrozí

Robert Fico na straníckom podujatí strany Smer-SD s názvom „17. november – deň rešpektu k inému názoru“ v nitrianskom Agrokomplexe adresoval výzvu ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi (Hlas-SD) a generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi, aby „sa pod ťarchou nových okolností opätovne pozreli, čo sa v roku 2018 stalo“.

Premiér tieto slová vyslovil v kontexte nedávno zverejnenej komunikácie sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina s Miroslavom Lajčákom, v ktorej okrem iného Epstein spomína blížiaci sa pád vlády v čase tretej Ficovej vlády, krátko po vražde novinára Kuciaka.

Táto vražda vyvolala obrovský tlak na vtedajšiu vládu, ktorý vyvrcholil demisiou Roberta Fica 15. marca 2018. Časovo je komunikácia zasadená tesne pred podaním demisie, keď už bolo zrejmé, že nastanú vládne zmeny. Politické rámce riešenia krízy boli definované hlavne koaličným partnerom Smeru a závermi Republikovej rady Mostu-Híd z 12. marca.

Fico mal vyjadrenia o inom scenári vraždy aj v minulosti

Premiér Fico však v súvislosti so zmienkou o páde vlády načrtol scenár, že vražda Kuciaka prebehla inak, ako to vyšetrili a uzavreli orgány činné v trestnom konaní či súdy. Fico vyzval Žilinku a ministra vnútra Eštoka, aby dali „konečne pravdu slovenskému národu, ako to v roku 2018 s novinárom a jeho priateľkou bolo“.

Premiér mal podobné vyjadrenia aj v roku 2022, keď na mítingu Smeru tvrdil, že „my raz povieme, kto Kuciaka zabil a budú všetci šokovaní, kto Kuciaka zabil". O rok neskôr tvrdil, že „Sú ešte dve – tri vyšetrovacie verzie prípadu vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ktoré polícia odmietla a vôbec sa im nevenovala."

O aké vyšetrovacie verzie ide, prípadne ako sa premiér dostal k informáciám z vyšetrovania vraždy, dodnes neozrejmil.

Ani v roku 2022, ani v súčasnosti však predseda vlády neposkytol žiadne konkrétne okolnosti či dôkazy, ktoré by - čo i len malým náznakom - mohli zakladať dôvodné pochybnosti o tom, že veci sa pri vražde novinára stali inak, ako sú prezentované v súdnom konaní.

Pri vražde novinára už existujú právoplatné rozsudky

Napriek ničím nepodloženým všeobecným tvrdeniam Fico volá po opätovnom preskúmaní Kuciakovej vraždy, aby „pravda vyšla najavo“. Hoci na začiatku vyšetrovania polícia pracovala s viacerými vyšetrovacími verziami vraždy (napríklad talianska stopa), z hľadiska právnych možností a súčasného stavu konania vo veci vraždy je táto výzva takmer nereálna.

Generálna prokuratúra sa dištancovala od výrokov Roberta Fica a rovnako reagoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok s tým, že policajné vyšetrovanie bolo v tejto veci ukončené a dokazovanie prebieha pred súdom.

Vo veci vraždy novinára a jeho snúbenice sú právoplatne odsúdení vykonávatelia vraždy Miroslav Marček a Tomáš Szabó, ako aj sprostredkovateľ Zoltán Andruskó. Alena Zsuzsová bola v tejto veci uznaná vinnou prvostupňovým súdom a údajný objednávateľ vraždy Marian Kočner bol opakovane oslobodený.

Najvyšší súd SR následne odňal vec pôvodnému senátu Špecializovaného trestného súdu a pridelil ju novému senátu v zložení Miroslav Mazúch (predseda senátu), Marek Filo a Ján Buvala. Kočner aj Zsuzsová nesúhlasia s tým, aby konanie pokračovalo pri novom zložení senátu, a žiadajú, aby sa proces vrátil na úplný začiatok.

V prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej už existujú právoplatné rozsudky voči trom osobám, pri ktorých bolo ustálené ich konanie a dokázaná vina. V časti týkajúcej sa Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej bude súdne konanie zrejme prebiehať od začiatku, s vytýčeným termínom pojednávania 26. januára 2026.

Nové dôkazy by mohli znamenať obnovu konania

Ficove výroky o opätovnom prešetrení vraždy by boli možné, ak by sa skutočne objavili nespochybniteľné dôkazy o tom, že sa vražda stala inak, ako to bolo minimálne v právoplatných rozsudkoch dokázané.

V prípade týchto rozsudkov by bolo možné zo strany odsúdených využiť mimoriadny opravný prostriedok, napríklad obnovu konania. Obnova konania je možná, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste.

Marian Kočner a Alena Zsuzsová by pri existencii nových dôkazov tieto mohli využiť vo svoj prospech s tým, že za vraždou nestáli tak, ako im to kladie obžaloba za vinu. V súdnom konaní by musel senát tieto dôkazy najprv pripustiť a následne ich vyhodnotiť spôsobom, ktorým by skutočne preukázali nevinu oboch obvinených.

V danom prípade by však bolo skutočne nutné disponovať skalopevným dôkazom o tom, že sa veci udiali inak, a nie len všeobecným politickým vyhlásením na základe hmlistej interpretácie komunikácie iných osôb.

Obnoviť pôvodné vyšetrovanie už nie je možné

Z pohľadu vyšetrovania polície či prokuratúry by akési doplnenie dokazovania už nebolo možné. Policajné vyšetrovanie (prípravné konanie) bolo ukončené podaním návrhu na obžalobu a táto obžaloba bola prijatá súdom. Minister vnútra navyše nemá žiadnu právomoc zasahovať do trestného konania či dávať konkrétne pokyny na postup v trestnej veci.

Robert Fico síce opakuje naratívy o „inom priebehu“ vraždy novinára Kuciaka, no dodnes nič podstatné v tomto smere nepredložil a zrejme ani nepredloží. Ide skôr o klasickú politickú taktiku vysloviť niečo mimoriadne kontroverzné, aby sa buď odpútala pozornosť od iných vecí, alebo aby politik na seba strhol mediálnu pozornosť.

Pravdepodobný je aj scenár „hrania do noty“ cieľovému publiku voličov. Nie je totiž známe, prečo by — ak by skutočne vedel o iných osobách alebo motívoch, ktoré by boli vo veci vraždy rozhodujúce — tieto informácie neoznámil príslušným orgánom namiesto vykrikovania tajomných odkazov pred verejnosťou.

Iná verzia udalostí je nepravdepodobná

Treba pripomenúť, že ak niekto má zásadné informácie o úkladnej vražde, ktoré neoznámi polícii alebo prokuratúre, dopúšťa sa sám trestného činu neoznámenia trestného činu.

Ak by teda Fico mal skutočne nespochybniteľný dôkaz o tom, že celá vec sa udiala inak, znamenalo by to, že sa pred súdom priznali k vraždám a participácii na vražde nevinné osoby, prípadne by sa priznali ku skutku tak, ako sa nestal, a účelovo sedia vo väzení za iných páchateľov.

Je skutočne nepredstaviteľné, že vražda by sa mala udiať inak, a to napriek tomu, že sa polícii podarilo identifikovať priebeh skutkového deja vraždy, ktorý je podložený dôkazmi (napríklad o prítomnosti strelcov na mieste činu na základe) a samotnými priznaniami páchateľov skutku, hoci objednávateľ je stále sporný.

Reálne právne možnosti na zmenu tohto stavu a aktuálne prebiehajúceho súdneho konania sú extrémne malé, až žiadne.

Samozrejme, všetko uvedené môže zvrátiť samotný predseda vlády, ktorý dodá polícii potrebné mená (my raz povieme, kto to bol), alebo iné rozhodujúce dôkazy.