Vražda Kuciaka možno nikdy nebude mať koncovku

Novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová boli zavraždení dvojicou Miroslava Marčeka a Tomáša Szabóa. Obaja boli za tento skutok právoplatne odsúdení. Obžaloba však tvrdí, že vraždu si objednal Marian Kočner prostredníctvom Aleny Zsuzsovej, ktorá objednávku posunula Zoltánovi Andruskóovi, a ten na vraždu najal dvojicu páchateľov.

Zoltán Andruskó je v tejto veci rovnako právoplatne odsúdený a Alene Zsuzsovej vymeral Špecializovaný trestný súd (ŠTS) zatiaľ neprávoplatne trest 25 rokov odňatia slobody.

Marian Kočner, ktorý si podľa prokuratúry vraždu objednal, bol však už druhý raz oslobodený spod obžaloby v tejto veci. Súd nevidel dostatočné dôkazy na to, aby bolo preukázané, že skutok spáchal práve Kočner.

Prvý sudca ŠTS odmietol zákonnosť Threemy

Jeho zapojenie do vraždy a komunikáciu so Zsuzsovou totiž dokazovali najmä prepisy z Threemy, pričom pre súd boli problematické rôzne inotaje a narážky týkajúce sa Kuciaka medzi Kočnerom a Zsuzsovou.

Špecializovaný trestný súd teda dvakrát nemal za dostatočne preukázané, že Kočner a Zsuzsová sa v aplikácii Threema skutočne bavia o vražde novinára a jej okolnostiach.

Nedávne rozhodnutie sudcu Špecializovaného trestného súdu Jána Giertliho v inej trestnej veci o nezákonnosti Threemy ako dôkazu môže znamenať, že Kočner už bude z objednávky vraždy definitívne oslobodený pre nedostatok dôkazov.

Sudca Giertli v prípade bývalej podpredsedníčky Najvyššieho súdu Jarmily Urbancovej, obvinenej z podplácania a nepriamej korupcie v rámci akcie Búrka, totiž odmietol čítať prepisy správ z aplikácie Threema.

Správy z Threemy mali usvedčovať sudkyňu Urbancovú, no sudca Giertli vyslovil záver, že tento dôkaz bol získaný nezákonne. Sudca týmto záverom reflektoval na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, ktorý vyžaduje predchádzajúci súhlas súdu na získanie obsahu mobilného telefónu.

Ján Giertli uviedol, že na odblokovanie zaisteného alebo odňatého telefónu a získanie dát z neho treba predchádzajúce súdne alebo administratívne povolenie, ktoré musí byť preskúmateľné.

Problém s Threemou sa dal predvídať

Denník Štandard upozornil na problém zákonnosti Threemy v kontexte rozsudku Súdneho dvora EÚ a vraždy novinára Kuciaka už krátko potom, ako bolo známe rozhodnutie európskeho súdu.

Z daného rozsudku totiž nevyplývalo veľa iných možností, iba prikloniť sa k záveru o nezákonnom získaní mobilného telefónu Mariana Kočnera zo strany orgánov činných v trestnom konaní.

Kočnerov mobilný telefón totiž nebol zaistený v rámci domovej prehliadky alebo zadržania Kočnera, ale bol polícii odovzdaný jeho niekdajším spolupracovníkom Petrom Tóthom. Ten tak urobil neskôr, pričom prístup k telefónu Kočnera získal oklamaním obvineného aj jeho dcéry.

Kočner poskytol prístup k telefónu priamo z väzby, keď vraj Tóth spravoval jeho bankové záležitosti, pretože ho Kočner pokladal za svojho priateľa. Namiesto toho Tóth odovzdal telefón spolu s prístupom k šifrovanej aplikácii Threema polícii a následne začal v celej trestnej veci vystupovať ako utajený svedok.

Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vo veci C-548/21 uviedol, že súhlas súdu je nevyhnutný na to, aby orgány činné v trestnom konaní mohli vstúpiť do údajov obsiahnutých v mobilnom telefóne. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí zdôraznil potrebu zabezpečiť vysokú úroveň ochrany osobných údajov fyzických osôb.

Podľa súdu totiž tieto informácie môžu poskytnúť veľmi podrobný a hlboký obraz o takmer každej oblasti súkromného života dotknutej osoby a môžu predstavovať taký závažný zásah do základných práv zakotvených v Charte, že jeho obídenie bez súhlasu dotknutej osoby alebo súdu nie je možné ani v prípade vyšetrovania určitých typov trestnej činnosti.

Uvedené znamená, že zásah do obsahu mobilného telefónu predstavuje zásah do základného práva na súkromie, na ktorý je potrebný súhlas súdu. Ten v tomto prípade chýbal, a preto Threemu nemožno použiť ako dôkaz.

S týmto záverom sa stotožnil aj sudca Giertli, ktorý musí rozhodovať v súlade s európskou judikatúrou, a ako prvý sudca na Slovensku označil Threemu za nezákonný dôkaz.

Senát ŠTS zrejme bude mať rovnaký názor ako Giertli

Ak jeden sudca ŠTS prijal tento záver o nezákonnosti dôkazu práve s odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, je veľmi nepravdepodobné, aby iný senát prijal odlišný záver ohľadom Threemy vo veci vraždy novinára a jeho snúbenice.

Špecializovaný trestný súd v minulosti síce rozhodol, že obsah Threemy bol získaný zákonne, no tento právny stav platil ešte pred rozhodnutím Súdneho dvora EÚ. Po danom rozhodnutí už musia slovenskí sudcovia prihliadať na jeho závery ako na záväzný výklad súdu vyššej inštancie.

Senát ŠTS, samozrejme, môže Threemu pripustiť ako dôkaz aj v súčasnosti, no musel by to náležite odôvodniť tak, aby to bolo zároveň v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ. Na tento scenár však neexistuje veľa právnych možností.

Za pozornosť pritom stojí, že Najvyšší súd SR odňal vec senátu Ruženy Sabovej pre neuposlúchnutie záväzných pokynov odvolacieho súdu a prikázal prerokovať a rozhodnúť vo veci inému senátu ŠTS.

V zásade možno hovoriť o tom, že existuje minimum možností – ak vôbec nejaké, ako vo svetle zaistenia Kočnerovho telefónu a judikatúry, dnes už aj ŠTS, použiť Threemu ako dôkaz v súdnom konaní. Naopak, racionálne je skôr očakávanie, že sa senát vo veci vraždy prikloní k rovnakým záverom ako sudca Ján Giertli.

Bez Threemy bude chýbať kľúčový dôkaz

Ak sa však z trestného konania vo veci vraždy novinára vylúči Threema, obžaloba nebude mať voči obvinenému Kočnerovi takmer žiadne použiteľné dôkazy.

Zsuzsová odmieta verziu prokuratúry, že by vraždu sprostredkovala pre Kočnera. ŠTS však v poslednom rozsudku ohľadom viny Zsuzsovej skonštatoval, že konala na vlastnú päsť, aby si zachovala príjem od Kočnera. Túto verziu spochybnil odvolací súd, ktorý daný rozsudok zrušil.

Okrem správ z Threemy medzi Zsuzsovou a Kočnerom neexistuje v konaní žiaden priamy dôkaz o tom, že by si Kočner vraždu objednal. Obžaloba bola doposiaľ postavená prevažne na nepriamych dôkazoch, ktoré podľa súdu neboli dostatočné na uznanie viny bez akýchkoľvek pochybností.

Podstatným dôkazom z pohľadu obžaloby bola komunikácia obžalovaných Kočnera a Zsuzsovej v aplikácii Threema. Prokuratúra predložila túto komunikáciu ako dôkaz o plánovaní vrážd, pričom však vykladala rôzne emotikony či jednotlivé vety podľa vlastného subjektívneho uváženia tak, že majú vypovedať o úmysle spáchať vraždy.

Pri rešpektovaní záverov Súdneho dvora EÚ, ako aj názoru sudcu Giertliho zrejme z dokazovania vypadne aj Threema.

Slabé vyhliadky na objasnenie prípadu

Obžaloba tak stratí zásadnú časť dôkazov pre svoje tvrdenia. Už predtým mala prokuratúra problém dokázať veci tak, ako ich popisuje v obžalobe, najmä pre prispôsobovanie si šifrovaných správ tomu, čo v nich chcela vidieť.

Bez správ z Threemy možno s vysokou pravdepodobnosťou tvrdiť, že Marian Kočner bude minimálne z tohto dôvodu spod žaloby oslobodený. Orgány činné v trestnom konaní jednoducho nezabezpečili dostatok dôkazov pre preukázanie totožnosti a viny objednávateľa vraždy a tie kľúčové zabezpečili nezákonne.

Polícia pritom v súčasnosti nepracuje s inou vyšetrovacou verziou než s tou, že objednávateľom vraždy mal byť práve obvinený Kočner a motívom jeho konania mali byť investigatívne články Jána Kuciaka o jeho podnikaní.

Verejnosť sa tak zrejme nedozvie z právoplatného súdneho rozhodnutia, kto a prečo zavraždil novinára.

Aj tento prípad ukazuje, aké veľmi podstatné je pristupovať k veciam zo strany štátnych orgánov striktne zákonnou cestou. Môže to síce trvať roky, no nezákonnosti sa nakoniec môžu pretaviť do neunesenia dôkazného bremena pred súdom či iných problematických aspektov pri vyvodzovaní spravodlivosti. A kľúčové kauzy tak pôjdu dostratena.

Pokiaľ budú súdy rešpektovať závery Súdneho dvora EÚ a orgány činné v trestnom konaní neprídu s inými presvedčivými dôkazmi, objednávateľ vraždy zrejme ostane nepotrestaný.