Kovaná komunistka alebo syn nemeckého nacistu? Čile čakajú prelomové prezidentské voľby

V prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa konali 16. novembra, získala komunistka Jeannette Jaraová 26,85 percenta hlasov. Do druhého kola tak postúpila vedno s pravičiarom José Antonio Kastom – ten oslovil 23,92 percenta voličov.

Okrem prezidentských volieb sa v ten istý deň v Čile konali aj parlamentné voľby. Svoje postavenie v Národnom kongrese oproti stavu spred všeobecných volieb výrazne posilnila iba Kastom vedená volebná koalícia Zmena pre Čile (Cambio por Chile), pozostávajúca z Kastovej Republikánskej strany Čile, Kresťansko-sociálnej strany a Národnej libertariánskej strany.

Kastova koalícia však nezískala väčšinu a bude tak musieť pri presadzovaní reforiem hľadať spojencov. Keďže je však Čile prezidentskou republikou, pre presadenie tých či oných iniciatív bude kľúčové, kto bude 11. marca 2026 inaugurovaný za nového prezidenta krajiny.

Keďže v decembri 2022 čilský parlament schválil novelu ústavy, ktorá po desaťročnej prestávke obnovila povinné zúčastňovanie sa celoštátnych volieb, tohtoročné voľby sú po desaťročí prvé s povinnou účasťou. Necelých 15 percent oprávnených voličov sa napriek tomu volieb nezúčastnilo – pokuta 33-tisíc pesos (zhruba 30 eur) ich tak neminie.

Stret dvoch svetov

Krajinu sužuje rastúci prílev migrantov z okolitých krajín a s ním súvisiaci nárast kriminality, čomu doteraz vládnuce politické strany nedokážu čeliť. Vďaka tomu sú podľa Guillerma Holzmanna, politického analytika z Universidad de Valparaíso, „tradičné politické strany v Čile v kríze“.

„Prudký nárast vrážd, únosov a vydierania za posledné desaťročie zasial teror v Čile, jednej z najbezpečnejších krajín Latinskej Ameriky,“ zhodnotil situáciu s viac ako 340 tisícmi migrantov Times of Israel.

Hoci sa do druhého kola prebojovala na prvom mieste členka Komunistickej strany Čile, jej víťazstvo nie je vôbec isté, keďže hlasy pravičiarov sa rozdrobili medzi viacerých kandidátov a v druhom kole sa podľa očakávania mnohí voliči priklonia práve ku Kastovi.

Ten označuje súčasného prezidenta Gabriela Borica za bábku v rukách komunistov. Počas predvolebnej kampane kladie Kast dôraz na zachovanie rodinných hodnôt a vyriešenie nárastu kriminality spájanej predovšetkým s haitskými a venezuelskými migrantmi.

Jaraová oproti tomu v prípade víťazstva v prezidentských voľbách mieni zaviesť dobrovoľnú registráciu pre tých, ktorí nemajú záznam v trestnom registri, čo jej odporcovia považujú pri súčasnej situácii za prislabý krok. Predstaviteľka komunistického tábora chce tiež zrušiť bankové tajomstvo a znížiť rozdiely medzi chudobnými a bohatými.

Kádrový straník

Jaraová už vo veku 14 rokov vstúpila do Komunistickej mládeže Čile, z ktorej pochádzal aj jej prvý manžel, s ktorým počala svoje jediné dieťa. Jaraovej strana je okrem iného známa sympatiami ku kubánskemu diktátorovi Fidelovi Castrovi a na tridsiate výročie úmrtia komunistického revolucionára Che Guevaru Jaraová z poverenia svojej strany pripravovala veľkolepú spomienkovú udalosť.

„Chceme vzdať veľkú poctu kubánskej revolúcii, jej hodnotám a princípom. A možno to najdôležitejšie: toto bude najväčšie podujatie čilskej ľavice za posledné roky... Chceme, aby to bol začiatok toho, čo môžeme spoločne vybudovať. Je to najväčší hold, aký môžeme vzdať Che Guevarovi,“ vyhlásila Jaraová v roku 1997.

Ako ministerka práce a sociálnych vecí – prvá z radov komunistov od návratu krajiny k demokracii – zaviedla počas svojho úradu v rokoch 2022 až 2025 skrátenie pracovného týždňa zo 45 na 40 hodín a iniciovala reformu súkromného dôchodkového systému.

Nemecký otec

Jej protikandidát, právnik a politik známy aj pod iniciálami JAK, je synom prisťahovalca z Bavorska Michaela Kasta. Ten bol členom nemeckej mládežníckej organizácie Hitlerjugend a v auguste 1942 vstúpil do Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP), ktorej predsedom bol nemecký kancelár Adolf Hitler. Kastovi politickí protivníci tak zvyknú pracovať aj s naratívom nacistu v čilskej politike.

Kast je horlivým rímskym katolíkom, otcom deviatich detí a pravičiarom s neskrývanými sympatiami k čilskému pravicovému diktátorovi Augustovi Pinochetovi. Počas jeho vlády bol Kastov brat Miguel (pôvodným menom Michael) prezidentom Centrálnej banky Čile.

Dážď nad hlavným mestom

V roku 1970 sa v Čile konali všeobecné voľby: do pre seba výhodného výsledku volieb investovali tak americká CIA, ako aj sovietska KGB. Voľby napokon vďaka aktívnejšej zaangažovanosti sovietskej tajnej služby s náskokom necelých 1,5 percenta vyhral komunista Salvador Allende, ktorého víťazstvo potvrdil aj Národný kongres. Išlo o prvého demokraticky zvoleného marxistu v Latinskej Amerike.

Allende umelo zvýšil mzdy, čo viedlo k nedostatku tovaru a inflácia dosiahla do roku 1973 stovky percent. Allendeho komunisti z Ľudovej jednoty sa zároveň uchýlili k zoštátňovaniu časti podnikov, čo hospodárske položenie krajiny iba zhoršovalo.

Dňa 11. septembra 1973 zaznelo vo vysielačkách čilskej armády heslo „Prší nad Santiagom“, ktorým sa začal vojenský prevrat vedený nestraníckym divíznym generálom Augustom Pinochetom.

„Povinnosťou tých, ktorí chápu nebezpečenstvo komunizmu, je odvrátiť jeho šírenie a ochrániť hodnoty a stabilitu národa,“ vyhlásil Pinochet dva roky po úspešnom prevrate, v ktorom ho nepriamo podporila aj CIA.

Predtým, ako diktátor prenechal v roku 1990 vládu demokraticky zvolenému nástupcovi, ozdravil ekonomiku krajiny, rozvil infraštruktúru a výrazne znížil zločinnosť, vďaka čomu sa Čile stala najbezpečnejšou krajnou juhoamerického kontinentu.

Keďže sa však dostal k moci vďaka vojenskému prevratu a jeho zriadenie prinieslo smrť trom tisícom predstaviteľov ľavicovej opozície, zapísal sa do čilských dejín ako kontroverzný prezident a z jeho odkazu je dnes politikum, ktorým sa oháňajú aj jeho ľavicoví odporcovia ako Jaraová, aj pravicoví stúpenci ako Kast.

Čile je po Austrálii celosvetovo najväčším producentom lítia a v ťažbe medi sa tejto krajine nevyrovná nik. V spojitosti s jeho statusom jedného z najstabilnejších štátov v regióne sa tak o Čile a voľby v ňom zaujímajú aj svetoví lídri, hoci ani jeden z prezidentských kandidátov zatiaľ nedostal od tlače nálepku proruského či prozápadného.