Preskočiť na obsah

Očami manželky kňaza: keď temná noc duše trvá pridlho

Ak prechádzate vlastnou nocou duše, nie je to slabosť ani zlyhanie. Je to súčasť cesty človeka, ktorý hľadá pravdu. Možno pomôže spomaliť, požiadať o pomoc, postarať sa o svoje duševné zdravie a zostať verný modlitbe, hoci je suchá.

Ilustračná fotografia. Foto: Slovenská sekcia Vatican News

Ilustračná fotografia. Foto: Slovenská sekcia Vatican News

Publikované: 

Každý z nás pozná chvíle, ktoré akoby trvali dlhšie než ostatné. Obdobia, keď sa život spomalí, svet stráca svoju farbu a srdce obsadí ťarcha, ktorá sa ťažko pomenúva. Mnohé otázky zostávajú nezodpovedané. Je to tma, ktorá zakrýva smer a berie odvahu urobiť ďalší krok.

Mystici túto skúsenosť nazvali „temnou nocou duše“. A je prekvapujúco aktuálna aj dnes, v časoch úzkosti, osamelosti a neistoty.

Psychológia hovorí o fázach vyčerpania, keď myseľ potrebuje prestávku, odstup a preskúmanie vlastného prežívania. Nemusí ísť o chorobu, ale o vnútornú križovatku, ktorá si pýta prehodnotenie priorít, prijatie zraniteľnosti a nastavenie či upevnenie hraníc.

Prázdno a bolesť, ktoré sa vtedy objavia, sa môžu stať úrodnou pôdou na nové smerovanie.

Prémiový obsah je dostupný iba pre predplatiteľov. Prihláste sa, alebo si kúpte predplatné.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.