Slová, ktoré zraňujú dušu: Ako ohováranie ničí vzťahy aj nás samých

Pápež František pri jednej príležitosti povedal: „Ohováranie ničí v človeku to, čo je Božie.“ Urážky, klebety a osočovanie sa možno šíria potichu, ale ich účinok je zreteľný.

Čo je vlastne ohováranie?

Katolícka cirkev učí, že ohováranie, klebety a osočovanie patria medzi previnenia proti 8. prikázaniu. V Katechizme Katolíckej cirkvi (2477) čítame, že rešpektovať dobré meno druhých znamená nešíriť o nich nič, čo by im mohlo ublížiť. Previnením je, keď niekoho bez dôkazov podozrievame (nerozvážne posudzovanie), keď bez dôvodu rozprávame o jeho chybách tým, ktorí o nich nevedeli (ohováranie), alebo keď klameme a zámerne poškodzujeme jeho povesť (osočovanie).

Tento jav teda nie je len problémom spoločenského správania, ale zasahuje aj duchovnú oblasť. Vplyv ohovárania spočíva v tom, že sa o človeku vytvorí pokrivený obraz, ktorý sa nezakladá na celej skutočnosti, a okolie mu začne veriť. Z nevinného sa v očiach ostatných ľahko stáva podozrivý, nespoľahlivý alebo až neželaný. Takéto narušenie dobrého mena môže viesť k strate práce, priateľov, duševnej rovnováhy či k izolácii.