Izrael chce vysťahovať Palestínčanov z Gazy. Hamas vraj infiltroval humanitárne agentúry

Izrael v najbližších dňoch znovu otvorí hraničný priechod Rafah na juhu Pásma Gazy, oznámil vládny úrad známy pod skratkou COGAT. Ten však spresnil, že v plánovanom režime bude slúžiť len na odchod Palestínčanov, pričom nie je jasné, či a kedy sa obyvatelia Gazy budú môcť vrátiť.

Koordinačný úrad pre vládnu činnosť na teritóriách (COGAT) je oficiálnym úradom ministerstva obrany, a hoci v názve nespomína slová ako „okupované“ alebo „palestínske“, práve táto inštitúcia spravuje časti Predjordánska pod vojenskou a bezpečnostnou správou Tel Avivu.

Od začiatku vojny 7. októbra 2023 tiež vykonáva agendu súvisiacu s distribúciou humanitárnej pomoci v pobrežnej enkláve – a opakovane sa stával terčom kritiky za jej blokádu.

Palestínčania, ktorí budú ochotní opustiť Gazu, musia získať oprávnenie od izraelských bezpečnostných zložiek, na ich tranzit bude dohliadať delegácia EÚ – podobne ako v rámci dohody uzavretej v januári tohto roka, pripomenul denník Times of Israel.

Rafah je mimo prevádzky od mája 2024, keď palestínsku stranu obsadili Obranné sily Izraela (IDF). Prechod osôb aj humanitárna pomoc sa zastavili a COGAT v tom čase púšťal len zlomok potrebných zásob potravín, vody a liekov.

Egypt je proti

Káhira vo verejnom vyhlásení odmietla akékoľvek správy o koordinácii s Tel Avivom a svojho suseda vyzvala, aby otvoril Rafah obojsmerne. Hovorca vlády pre agentúru Al-Qáhira vysvetlil pozíciu vlády Abdela Fattáha Sísího, že každé otvorenie priechodu bude Egypt považovať za „obojsmerné“.

Šéf egyptskej štátnej informačnej služby Diáa Rašwán vo vyhlásení pripomenul, že otvorenie Rafahu je v súlade s plánom amerického prezidenta Donalda Trumpa na prímerie a že v prípade nedostatočnej koordinácie s Izraelom má Egypt právo veta.

Káhira vedie spoločné arabské snahy o zachovanie etnického charakteru palestínskych území, hoci s Katarom a Spojenými štátmi vystupovala ako sprostredkovateľ rokovaní medzi Tel Avivom a vládnucim hnutím Hamas. Dlhodobo preto odmieta izraelské pokusy o riadenú emigráciu Palestínčanov.

Sísího vláda berie obmedzenie tejto emigrácie vážne, čoho dôkazom sú satelitné snímky zverejnené televíziou CNN vo februári minulého roka. Tie naznačujú výstavbu hraničného múru a akéhosi nárazníkového pásma medzi Gazou a egyptským územím, pričom táto zóna má byť široká približne 3,2 kilometra.

Obavy Egypta z riadenej emigrácie alebo vysťahovania takmer 2,3 milióna Palestínčanov sú čiastočne podložené. Hlavnú rolu v údajných snahách o depopuláciu Gazy hrá Humanitárna nadácia pre Gazu (GHF), ktorú založili v Spojených štátoch. Na jej činnosť sa viažu incidenty izraelskej streľby do davu civilistov, pričom len v júli takto prišlo o život 875 ľudí.

Nasadenie GHF pôvodne počítalo so 400 distribučnými miestami, ktoré v priebehu roka znížili na štyri. Agentúra Reuters priniesla 14. júla informáciu o „humanitárnych tranzitných zónach“, ktoré mala americká nadácia s masívnou podporou Izraela postaviť mimo Pásma Gazy.

Projekt za dve miliardy dolárov od amerického ministerstva zahraničia mal viesť k stavbe „rozsiahlych“ táborov v Egypte a na Cypre, kam mali Palestínčania údajne „dobrovoľne“ odísť. V týchto táboroch sa mali Gazania „dočasne zdržiavať, deradikalizovať, reintegrovať a pripraviť na presťahovanie, ak si to budú želať“.

Nadácia správu poprela s tým, že prezentácia, ktorú údajne uviedli pre veľvyslanectvo USA v Jeruzaleme začiatkom roka, „nie je dokumentom GHF“. Rezort diplomacie správu odmietol komentovať a zdroj agentúry Reuters reagoval slovami, že „sa o ničom podobnom neuvažuje“.

Deradikalizácia by bola na mieste

Hoci GHF je od začiatku svojho pôsobenia terčom kritiky za nevyváženosť a príklon k izraelskej strane konfliktu, ostatné humanitárne organizácie na tom nie sú o toľko lepšie. Agentúra OSN pre palestínskych utečencov (UNRWA) je pravidelne kritizovaná vládou premiéra Benjamina Netanjahua, ktorá ju obviňuje z údajného antisemitizmu, čo sa však dá pochopiť ako politický ťah.

Nacionalistické militantné hnutie, ktoré vládne v Gaze od palestínskej občianskej vojny v roku 2007, však sledovalo pracovníkov medzinárodných humanitárnych organizácií a vymenovalo „ručiteľov“, ktorí sa mali postarať o ich propalestínske smerovanie. Vyplýva to z vyšetrovania proizraelskej mimovládnej organizácie NGO Monitor, ktorá sa odvolala na interné dokumenty Hamasu.

Hamas od spomínanej občianskej vojny v júli 2007 riadi všetky gazské ministerstvá vrátane rezortu vnútra. Práve dokumenty tohto rezortu z obdobia rokov 2018 až 2022 odhaľujú, ako „ručitelia“ verní Hamasu udržiavajú priazeň humanitárnych skupín na želanej úrovni.

Dokumenty pochádzajú z činnosti spravodajskej odnože ministerstva vnútra nazývanej Gazský mechanizmus vnútornej bezpečnosti. Spravodajská agentúra „viedla podrobné záznamy o zamestnancoch mimovládnych organizácií v Gaze – vrátane ich financií, rodinných vzťahov, úrovne zbožnosti a toho, či sympatizovali“ s Hamasom, tvrdí NGO Monitor.

Medzinárodné humanitárne organizácie „nefungujú nezávisle ani neutrálne“, uviedla ďalej proizraelská mimovládka. „Sú zakotvené v inštitucionálnom rámci nátlaku, zastrašovania a sledovania, ktorý slúži teroristickým cieľom Hamasu,“ dodala s tým, že tieto organizácie musia dodržiavať bezpečnostné opatrenia Hamasu a môžu pracovať iba s jeho súhlasom.

Ani NGO Monitor sa nevyhol kritike, a to už od začiatku svojho fungovania v roku 2001. Niekoľko knižných diel mimovládku kategorizuje ako „pravicovú“, čo sa v rámci izraelskej politiky chápe ako náklonnosť Netanjahuovej vláde či hnutiu židovských osadníkov na palestínskych územiach.

Pre arabskú stranu konfliktu sú nepochybne podozriví aj členovia poradného zboru tejto organizácie. V čase písania článku v ňom pôsobia okrem prominentných izraelských úradníkov a sudcov aj britský plukovník Richard Kemp [viedol operácie v Afganistane, poznámka redakcie], spisovateľ Douglas Murray, bývalý riaditeľ CIA James Woolsey a bývalý riaditeľ Amerického židovského výboru (AJC) David Harris.

Spomedzi týchto mien je zrejme najkontroverznejším právnik Alan Dershowitz. Ten bol v minulosti osobným právnikom neslávne známeho finančníka a sexuálneho delikventa Jeffreyho Epsteina, hoci sa od jeho „mimopracovných aktivít“ opakovane dištancoval.

Priehrštie tvrdo proizraelských predstaviteľov NGO Monitoru takisto naznačuje istú nevyváženosť. Pravdivosť tvrdení v spomínanej správe podčiarkuje aj fakt, že sa od nej niekoľko humanitárnych organizácií vehementne dištancovalo – najmä britská Oxfam, Mercy Corps, International Medical Corps alebo Medical Aid for Palestinians (MAP-UK).