Blaha pokračuje v Lipšicovej snahe meniť súdy
Europoslanec Ľuboš Blaha (Smer) v rámci svojej „pravidelnej obhajoby“ obvineného Daniela Bombica a jeho pobytu vo väzbe kritizoval praktiky orgánov činných v trestnom konaní a súdov.
Rovnako ako iní obhajcovia Bombica však zabudol dodať, že obvinený je vo väzbe preto, že porušil súdom uložené povinnosti, a spočiatku mu súdy väzbu nahradili inými opatreniami, ako je povinnosť nosiť elektronický náramok. Do väzby Bombic putoval až po tom, ako nerešpektoval príkazy súdu.
Podľa Blahu však Bombic „sedí preto, lebo rozhodli konkrétni sudcovia, liberálni aktivisti, ako je povedzme Paluda“, a spochybňoval nezaujatosť sudcov, ako sú Juraj Kliment či Pamela Záleská, či činnosť Daniela Lipšica ako vtedajšieho špeciálneho prokurátora. Blaha pokračoval tvrdením, že „je presvedčený, že ten deep state je mimoriadne rozlezený na Slovensku“.
Sudcovia by mali byť volení ľuďmi, aby neboli ovládaní
V rámci potreby zmeny v tomto „systéme“ Ľuboš Blaha prišiel so skvostným nápadom, že „sudcovia by mali byť vo veľkej miere pod väčšou kontrolou. Nie je možné, že sa tu vytvorí nejaký systém, že naveky budem rozhodovať o osudoch ľudí. Som pritom spolitizovaný, som pritom aktivista, ale budem sa tváriť, že ja som tu tá nezávislá zložka moci“, dôvodil europoslanec.
Možno dať teraz bokom, že existuje námietka voči zaujatosti sudcu alebo mnohé iné právne prostriedky, ako sa domáhať nápravy, ak má niekto pocit, že súd pochybil.
Väčšiu nezávislosť sudcov a „vylúčenie, že sudca bude ovládaný nejakými mimovládnymi lobistickými skupinami alebo nejakou ideológiou, ktorá je zjavne protislovenská, ako je progresivizmus“, si Blaha predstavuje tak, že sa „zefektívni systém“ priamou voľbou sudcov zo strany ľudí, tak ako to je v Mexiku alebo Bolívii.
Europoslanec dodáva, že „toto je jedna z myšlienok, ktoré by som ja pokojne otvoril, aj keď, pochopiteľne, v prostredí Európskej únie je takéto niečo presadiť mimoriadne náročné. Jednoducho sa filozoficky zamýšľame nad alternatívami, pretože toto nefunguje. Musíme sa v strane Smer dohodnúť, čo ďalej, ale musíme pritvrdiť“.
Volení odborníci v parlamente
Namiesto striktne odborného výberového procesu pri ustanovení osoby do funkcie sudcu by toto mimoriadne dôležité povolanie malo byť v rukách ľudí a ich voľby, hoci sami v drvivej väčšine nemajú žiadne právne vzdelanie, a preto nie je zrejmé, ako by „vhodný kandidát“ prezentoval svoju odbornosť, aby vyhral.
V kontexte hodnotení erudície zo strany Blahu možno spomenúť napríklad poslanca Hnutia Slovensko Jozefa Pročka, ktorého europoslanec ironicky nazýva „profesor“ pre jeho neodborné vyjadrenia. Títo a veľké množstvo iných „odborníkov“ bolo zvolených do parlamentu zo strany ľudí, ktorí by mali voliť podľa Blahu aj sudcov.
Mexiko a Bolívia ako vzor pre Slovensko
Mexiko aj Bolívia majú zakotvenú priamu voľbu sudcov všetkými občanmi spomedzi kandidátov, ktorí musia prejsť formálnymi kritériami. V Mexiku takáto voľba prešla po reforme v roku 2024 a v Bolívii existuje už od roku 2011. Systém v Bolívii bol pre Mexiko vzorom.
V oboch krajinách je tento systém široko kritizovaný, keďže namiesto očistného efektu viedol k podriadenosti sudcov aktuálnym politickým silám. Zjednodušene možno povedať, že volení sú tí, ktorí majú dostatok politickej sily a prostriedkov na kampaň. Sudcom sa potom nestane odborník, ale skôr politický nominant, teda presne osoba s politickými väzbami, ktoré kritizuje Blaha.
Sudcom sa možno stať po splnení prísnych kritérií
Súčasná právna úprava v Slovenskej republike vyžaduje od kandidáta na funkciu sudcu dosiahnutý vek, vzdelanie a iné predpoklady (napríklad bezúhonnosť, morálne a osobnostné predpoklady, prax), aby sa mohol uchádzať o funkciu prostredníctvom výberového konania.
Výberové konanie obsahuje náročné skúšky a po jeho úspešnom absolvovaní posudzuje kandidáta Súdna rada SR. Ak splní zákonné podmienky, etické a morálne predpoklady, nemá problematické väzby či podozrivý majetok, súdna rada skonštatuje dodržanie všetkých predpokladov sudcovskej spôsobilosti a prezident na návrh rady vymenuje kandidáta do funkcie. Sudca následne musí pred prezidentom zložiť zákonom predpísaný sľub a až od daného okamihu začína vykonávať funkciu.
Celý tento proces predstavuje akési „sito“, cez ktoré sa majú dostať iba skutočne odborne a charakterovo zdatní jedinci, keďže funkcia sudcu je mimoriadne náročná nielen z odborného hľadiska, ale aj z hľadiska osobnostného nastavenia pri rozhodovaní o ľudských osudoch.
Zmeniť súčasnú právnu úpravu, ktorá garantuje čo najprísnejšie podmienky na výkon tohto povolania, znamená meniť nielen zákony, ale aj Ústavu SR. To všetko by sa udialo iba preto, aby odborný proces výberu sudcu bol nahradený voľbou ľudí, ktorá sa pri parlamentných voľbách často zvrháva na tragikomické vystúpenia tých, ktorí sa o hlasy ľudí uchádzajú.
Otázky okolo voľby sudcov z ľudu
Možno dať bokom, ako by vlastne vyzerala voľba kandidátov na sudcov z pohľadu odbornosti, teda či by mimoriadne vzdelaný odborník s nulovou charizmou pre „pospolitý ľud“ mal vôbec šancu uspieť v takejto voľbe.
Skutočne zaujímavé by bolo sledovať, ako by boli nastavené pravidlá kampane pri takejto voľbe. Sporné by bolo, či by kandidáti mohli prijímať dary na vedenie kampane alebo či by sudcami mohli byť iba ľudia z bohatých rodín. Dané skutočnosti by boli mimoriadne významné, pretože kandidáta by ako sudcu v budúcnosti diskvalifikovali v mnohých konaniach práve pre možnú zaujatosť.
Pomerne logické snahy ovplyvňovať túto voľbu (ako každú inú) zo strany politikov alebo záujmových skupín by znamenali, že víťaz volieb by nepredstavoval to najlepšie z odborného hľadiska, ale bol by jednoducho produktom úspešnej kampane. Mnohí si dnes ešte pamätajú zavádzajúcu kampaň „500 eur za voľby“ zo strany vtedajšieho hnutia OĽaNO. Mal by sa k podobným praktikám znižovať budúci sudca, len aby vyhral?
S rovnakým nápadom prišiel Daniel Lipšic
Denník Štandard oslovil pri tejto téme Súdnu radu SR. Tlačové oddelenie kancelárie Súdnej rady SR zaslalo odpoveď predsedníčky Marcely Kosovej, podľa ktorej „nápad pána Blahu nie je nový a ani motivácia tejto zmeny. V roku 2012 s podobným nápadom aj obdobnými dôvodmi prišiel vtedajší politik Daniel Lipšic, ktorý tento krok dôvodil tým, že by si ľudia zvolili lepších sudcov (pretože prepúšťajú z väzenia nebezpečných zločincov alebo škandalózne rozhodujú), ako vymenováva Súdna rada SR“.
Predsedníčka Kosová dodala, že „osobne si pri takýchto politických výstrelkoch výrazne mimo ústavného systému Slovenskej republiky zachovávam chladnú hlavu. Treba na to totiž predovšetkým zásadnú zmenu ústavy, nespraví to rýchla zmena jedného článku v Ústave SR či zmena obyčajného zákona“, prízvukovala.
Daniel Lipšic skutočne v roku 2012 navrhoval, aby okresných sudcov vyberali ľudia vo voľbách, práve s odôvodnením, že by sa rozhodovali lepšie ako rada. Lipšic bol presvedčený, že „nie je namieste pochybovať o schopnostiach obyčajných ľudí zvoliť toho najlepšieho kandidáta“, a navrhoval, aby ľudia volili aj členov rady.
Nápad europoslanca Blahu teda nie je nový. Obaja politici si však zrejme predstavovali, že iba ich politické subjekty budú o vhodných kandidátoch rozhodovať, a vôbec sa nezamysleli nad možnosťou, že tak bude robiť aj ich protistrana.
Celý nápad s priamou voľbou sudcov je nielen scestný, pretože je v praxi ľahko zneužiteľný, ale ukazuje, že aj zásadní politickí odporcovia sa dokážu zázračne zhodnúť, ak treba ovládnuť nezávislosť súdnictva.
Na záver stačí malá ilustrácia. Každý si môže predstaviť, ako by asi vyzerali voľby sudcov v rokoch 2020 až 2023 a akí odborne a morálne podkutí „sudcovia“ by sa dostali k rozhodovaniu o závažných otázkach.
Ako odstrašenie od ďalších nezmyslov na ovplyvňovanie súdnej moci by to malo stačiť.