Berlín s podporou AfD presadil porušovanie domovej slobody aj digitálne špehovanie

Po zavedení ruského štátneho messengeru či snahe o obmedzenie zahraničných telefonátov zo strany Kremľa a po presadení Chat Control v Bruseli sa starý kontinent dočkal opatrení v oblasti digitálnych technológií aj z dielne Berlína.

Nemecký portál Heise, ktorý sa venuje spravodajstvu súvisiacemu s informačnými a telekomunikačnými technológiami, priniesol začiatkom decembra rozbor návrhu berlínskeho senátu a pozmeňujúcich návrhov poslancov. Nemecká novinka už zarezonovala aj v Iráne či Azerbajdžane.

Poslanecká snemovňa Berlína (Abgeordnetenhaus von Berlin), tretej najmenšej nemeckej spolkovej krajiny, schválila 4. decembra rozsiahlu novelu berlínskeho policajného a poriadkového práva. Za návrhom stála koaličná Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) a Kresťanskodemokratická únia Nemecka (CDU), ktorej predsedom je súčasný kancelár Friedrich Merz.

Alternatíva ku koalícii?

Ako sme už na Štandarde priblížili, členská základňa, predsedníctvo aj volebný program AfD túto stranu – na rozdiel od jej mediálneho obrazu – radia k štandardným politickým stranám.

Štandardnosť strany opätovne potvrdili aj poslanci za opozičnú AfD, ktorí v berlínskom parlamente na rozdiel od opozičných strán Zelení a Ľavica hlasovali v prospech koaličného návrhu. Pripomeňme, že stranu Alice Weidelovej v 159-člennom berlínskom parlamente zastupuje 16 poslancov.

Koalícia strán CDU a SPD má pritom pohodlnú väčšinu a hlasy AfD na schválenie návrhov ani nepotrebovala – poslanci Alternatívy za Nemecko napriek tomu sporný návrh podporili.

Ostrá kritika

Prvotné koaličné propozície, ako aj pozmeňujúce návrhy novely Všeobecného zákona o bezpečnosti a poriadku (ASOG) obsahujú viacero bodov, ktoré teraz čelia kritike verejnosti.

Polícia vďaka novelizácii zákona nadobudla právomoci, ktoré podľa portálu Heise „výrazne zasahujú do základných práv a prekračujú doterajšie červené čiary bezpečnostnej politiky hlavného mesta“.

Opozícia na pôde berlínskeho parlamentu reagovala počas rozpravy o zákone otvorene odmietajúco. Poslanec Niklas Schrader (Ľavica) hovoril o „čiernom dni pre občianske práva“ a Vasili Franco (Zelení) považuje novelu za právne mimoriadne rizikovú.

„To, čo sa predáva ako ‚bezpečnostná politika‘, je v skutočnosti budovanie autoritárskeho policajného štátu,“ hodnotí nový zákon iniciatíva noASOG.

V roku 2020 však podobný zákon – rovnako s podporou poslancov AfD – prijala aj spolková krajina Meklenbursko-Predpomoransko a zákon doteraz napriek kritike nikto nezrušil, takže očakávať ústup zákonodarcov v Berlíne je pravdepodobne márne, hoci kritici vidia v podobných zákonoch porušenie nemeckej ústavy.

Inde nepredstaviteľné

Bezpečnostné zložky smú po novom nielen hekovať mobily a počítače, ale aj skryto vstupovať do bytov
„podozrivých“, ktorí v zákone definovaní nie sú. Paragrafy 26a a 26b totiž upravujú takzvané zdrojové odpočúvanie telekomunikácie (Quellen-TKÜ).

Paragraf 26 vyšetrovateľom výslovne povoľuje „skryté vstúpenie a prehľadanie priestorov“ – teda domu alebo bytu. Tam priamo na zariadení nainštalujú potrebné zariadenia a príbytok bez stopy opustia. Fyzické vniknutie do obydlí podozrivých má byť orgánom umožnené vtedy, keď zlyhá diaľková inštalácia špionážneho softvéru.

V praxi to znamená, že polícia bude mať bez vedomia dotknutej osoby prístup k jej komunikácii ešte pred zašifrovaním alebo po dešifrovaní na zariadení a môže používať aj škodlivý softvér – napríklad pomocou USB kľúča inštalovať takzvané štátne trójske kone. V príbytkoch Berlínčanov budú môcť policajti inštalovať aj skryté kamery.

Takisto sa zákonom zjednodušuje prístup k dátam mobilných operátorov, napríklad na vytváranie pohybového profilu vybraných osôb. Operátor podľa paragrafu 26e nebude mať možnosť žiadosti bezpečnostných zložiek nevyhovieť.

Paragraf 28a zasa umožňuje „biometrické porovnávanie tvárí a hlasov s verejne dostupnými dátami na internete“. Podľa novelizácie sa to nezaobíde bez umelej inteligencie. Podľa paragrafu 42d sa budú totiž osobné údaje využívať na „tréning a testovanie systémov umelej inteligencie“.

Nie je pravica ako pravica

Ako každý sporný zákon ani ten berlínsky sa nevyhol ideologickému nálepkovaniu, bez ktorého je už dnes verejná diskusia v podstate nepredstaviteľná.

Podľa iniciatívy noASOG zapadá nový zákon do „silných pravicovo-populistických a krajne pravicových“ tendencií nemeckej politiky. Iniciatíva zároveň naznačuje, že sa Berlín novým zákonom približuje národnosocialistickému Nemecku z čias kancelára Adolfa Hitlera.

Iný postoj má napríklad skutočne krajne pravicová nemecká organizácia Dritte Weg (Tretia cesta), ktorá hovorí o AfD dlhodobo ako o „takzvanej alternatíve pre Nemecko“ a jej spolupredsedníčku kritizuje okrem iného za jej výrazne proizraelské postoje.

K spomínanej novelizácii zákona v súvislosti s AfD predstavitelia Tretej cesty poukázali na to, že „pravicoví populisti sa môžu kedykoľvek postaviť na stranu vlády, aby podkopali systémovo kritických občanov a opozičné skupiny“.