Je nemecká parlamentná strana AfD skutočne pravicovo-extrémistická?

Úspešná strana

Predčasné parlamentné voľby, ktoré sa v Nemecku konali 23. februára tohto roka, priniesli Alternatíve pre Nemecko 20,8 percenta hlasov, čo stačilo na druhé miesto hneď po Merzovej CDU/CSU - išlo o najlepší volebný výsledok AfD od jej vzniku v roku 2013.

Keď sa začiatkom apríla konal prieskum volebných preferencií, AfD skončila prvý raz v dejinách ako víťazná strana s 25 percentami, a ako podotkol redaktor Štandardu Matej Gašparovič, napriek pokusom o likvidáciu strany môžeme predpokladať, že "jej podpora medzi nemeckými voličmi porastie".

Strana vďačí za podporu okrem iného aj skutočnosti, že hovorí o problémoch, ktoré ostatné politické strany prehliadajú alebo neriešia.

Krajná pravica a „krajná pravica“

Slovné spojenie krajná pravica sa často spája s pojmami ako antisemitizmus, národovectvo, antikomunizmus, rasové povedomie, sympatie k národnosocialistickému Nemecku z rokov 1933 až 1945 či kult tradičnej rodiny.

Skutočne krajne pravicová strana Der Dritte Weg - Tretia cesta - hovorí o AfD ako o "takzvanej alternatíve pre Nemecko", a hoci jej stíhanie zo strany úradov neschvaľuje, stranu označuje za "pravicovo-populistickú" a jej spolupredsedníčku kritizuje Tretia cesta okrem iného za jej výrazne proizraelské postoje.

Podobne nemecká krajná pravica kritizuje aj vzťah AfD k režimu v Bielorusku alebo Rusku, kde členovia Alternatívy pre Nemecko dohliadali na priebeh prezidentských volieb.

Slovenský krajne pravicový telegramový kanál Kapitán Normálnosť kritizuje médiá vykresľujúce AfD ako novodobú Národnosocialistickú nemeckú robotnícku stranu (NSDAP) - Alternatíva pre Nemecko podľa neho "pripomína skôr jej nevydarenú karikatúru, presnejšie označenie by teda bolo NSDAP z Netflixu".

Rovnako ako krajne pravicová Tretia cesta označuje Alternatívu pre Nemecko britský historik a medzinárodne uznávaný odborník na fašizmus Roger Griffin, ktorému v českom preklade vyšli knihy Fašismus a Modernismus a fašismus.

"AfD je pravicovo-populistická," povedal Griffin na podujatí s názvom „Sieťový fašizmus“ v roku 2023, na ktorom vystríhal pred dodnes rozšíreným označovaním politických protivníkov za fašistov. Griffin zároveň písal dobrozdanie o knihe Fašizmus od historika Jakuba Drábika.

Už samotná spolupredsedníčka "krajne pravicovej" AfD Alice Weidelová, dnes hlavná tvár strany, nezodpovedá normám európskej krajnej pravice - a to z viacerých dôvodov.

Až v máji tohto roka po zhruba 15 rokoch skončil jej vzťah s registrovanou partnerkou Sarah Bossardovou zo Srí Lanky, s ktorou má osvojené dve deti žijúce vo Švajčiarsku.

Okrem toho svojho času nelegálne zamestnávala migrantku zo Sýrie, ktorá sa v jej dome vo Švajčiarsku venovala domácim prácam.

Weidelová zároveň pôsobila ako ekonómka v spoločnosti Goldman Sachs, ktorú založili dvaja Američania židovského pôvodu.

Židia a AfD

Europoslanec za AfD Maximilian Krah sa vyjadril, že "Viktor Orbán je najlepším priateľom Izraela v Európe" a že súčasná Európa bez významnej židovskej komunity je "intelektuálne nezaujímavá".

Bývalý agent Mosadu Rafi Ejtan, ktorý svojho času velil zatknutiu národnosocialistického pohlavára Adolfa Eichmanna, v roku 2018 vyjadril AfD podporu. "My všetci v Izraeli oceňujeme vzťah AfD k judaizmu," dodal.

Rozsiahly prieskum v roku 2017 zasa ukázal, že temer 90 percent opýtaných politikov z radov AfD úplne alebo čiastočne podporovalo výrok kancelárky Angely Merkelovej o tom, že "bezpečnosť Izraela je dôvodom jestvovania Nemecka", podporovalo vojenskú pomoc Izraelu a 88 percent z nich oslavovalo vznik tohto štátu.

Štvrtina opýtaných politikov AfD už bola v Izraeli, pričom viacerí z nich navštívili aj pamätník holokaustu Jad Vašem v Jeruzaleme.

V roku 2019 na valnom zhromaždení straníckeho zoskupenia Juden in der AfD (Židia v AfD) dokonca Židia Bernhard Krauskopf a Artur Abramovych vo svojich prejavoch "ostro zaútočili" na Žida Johannesa Heila, ktorý vyzýval na bojkot miesta konania zhromaždenia.

A Weidelová na zhromaždení hovorila o "nechutnom spojenectve", ktoré spolu uzavreli antisemitizmus "ľavicový [Sociálnodemokratickej strany Nemecka - SPD, pozn. red.] a dovezený islamský antisemitizmus".

Viacerí významní Židia Nemecka však zoskupenie Židov v AfD kritizujú. Charlotte Knoblochová, bývalá predsedníčka Ústrednej rady Židov v Nemecku, sa vyjadrila, že je to "úplne mätúce".

Odkaz Tretej ríše

Pre predstaviteľov krajnej pravice naprieč Európou je typické, že voči národnému socializmu a politike Nemecka v rokoch 1933 až 1945 prechovávajú viac sympatií ako zvyšok spoločnosti. 

AfD k takým však - napriek postojom vybraných jednotlivcov - nepatrí, čo 1. apríla strana potvrdila rozpustením mládežníckeho zoskupenia "Mladá alternatíva", v ktorej sa združovali radikálni mladí ľudia, pre ktorých hrozil zákaz strany, pod ktorú spadali.

Členovia AfD z Nigérie, Iránu a ďalších krajín pred súdom popierali, že by sa v strane stretali so znevýhodňovaním na základe etnickej či rasovej príslušnosti. 

Ako upozornil Daniel Kaiser, v aktuálnom Programe Alternatívy pre Nemecko pre voľby do 21. nemeckého Spolkového snemu čítame: "Nerozlišujeme na štátnych príslušníkov s prisťahovaleckým pôvodom a štátnych príslušníkov bez neho."

Samotná Weidelová počas rozhovoru s americkým podnikateľom Elonom Muskom vyhlásila, že jej strana je "jedinou ochrankyňou Židov v Nemecku" a že "Hitler bol komunista".

Strana a jej krajinské organizácie si pripomínajú aj porážku Nemecka v roku 1945: "V druhej svetovej vojne zaplatila Červená armáda Sovietskeho zväzu najvyššiu cenu krvou."

"Slávny obraz ruských a amerických vojakov, ktorí si v roku 1945 podávajú ruky na rieke Labe v Torgau, sa zapísal do histórie," uviedla pobočka strany v Sasku na sociálnej sieti.

Lužickí Srbi

Podľa krajne pravicovej Tretej cesty sú "Lužickí Srbi v Nemecku dlhodobo usadený slovanský kmeň" - pozostatok už inak napospol ponemčených kmeňov polabských Slovanov.

Napriek tomu nie sú útoky zo strany extrémistov na predstaviteľov tohto 40-tisícového národa v Sasku a Brandenbursku úplne zriedkavé.

Predseda Společnosti přátel Lužice (SPL) Lukáš Novosad sa pre Štandard vyjadril, že "bežne sú napádaní ľudia, keď hovoria lužickosrbsky, protestovalo sa proti tomu, aby Saský snem v Drážďanoch niesol dvojjazyčné označenie".

Vzťah Lužických Srbov k strane AfD sa podľa predsedu SPL pohybuje medzi neistým obhliadaním a suverénnym odmietnutím.

Tvrdou ranou pre tento malý národ bola "drsná hnedouhoľná ťažba predovšetkým počas komunizmu, keď bola celá Lužica výrazne spriemyselnená a keď bolo odbagrovaných vyše sto lužickosrbských dedín".

Lužických Srbov odvtedy postupne ubúda a "AfD počas celého času svojho jestvovania tvrdí, že by rada preskúmala, koľko je Lužických Srbov a či sú dotácie pre nich opodstatnené", približuje Novosad.

Po krajinských voľbách v Hornej Lužici v Sasku v roku 2024 chcela napríklad tamojšia AfD zrušiť miesto splnomocnenca pre záležitosti Lužických Srbov v Zhorelci (Görlitz) a nahradiť ho zamestnancom okresného úradu - hoci nebola strana úspešná, podobné snahy AfD vnímajú Lužickí Srbi podľa Novosada veľmi citlivo.

Naopak, v Dolnej Lužici v Brandenbursku volia Lužickí Srbi AfD. "Sľubujú si od nej udržanie svojich pracovných miest v hnedouhoľnom ťažobnom priemysle," vysvetľuje paradox Novosad.

Vo všeobecnosti pre obe spolkové krajiny platí, že "čím mladší volič, tím skôr volí AfD a Die Linke a Sahru Wagenknechtovú", keďže tieto strany vedú podľa Novosada aktívnu kampaň na TikToku.

Už dnes volí približne 40 percent Lužických Srbov AfD a podľa Novosada bude toto percento rásť: vzťah medzi Lužicou a AfD je - slovami predsedu Společnosti přátel Lužice - plný paradoxov.

Spolu s Alice Weidelovou vedie stranu AfD spolupredseda Tino Chrupalla, Lužický Srb z mesta Běła Woda (Weißwasser), dnes žijúci v Jabłońci (Gablenz) - podľa slov Lukáša Novosada však ani on "prívetivosťou k Lužickým Srbom neoplýva".

Najneobľúbenejšou národnosťou je tak možno medzi členmi AfD paradoxne tá bez imigrantskej minulosti.

Hoci v Nemecku okrem kultúrnej ustanovizne Domowina pôsobí aj parlament Serbski sejm, na voľbách doň sa zúčastňuje veľmi málo ľudí, nič svetoborné nepresadil a ide tak podľa Novosada skôr o orgán zastupujúci nekatolícku časť Lužických Srbov.

Zákaz strany?

Nie sporné výroky regionálnych členov strany na uzavretých podujatiach, ale predovšetkým stanovy a volebný program vypovedajú o miere "extrémistickosti" toho-ktorého politického subjektu.

Ustanovizne v právnom štáte preto rozhodujú o zákonnom rozpustení strany temer výhradne na základe sporných či otvorene protiústavných bodov týchto listín, ktoré priamo hovoria o hodnotovom ukotvení a cieľoch strany.

Napríklad na Slovensku bola takto v 21. storočí rozpustená iba jedna strana: rozhodnutím Najvyššieho súdu SR z 1. marca 2006 prestala jestvovať Slovenská pospolitosť - národná strana. Štrnásteho marca, tri mesiace pred parlamentnými voľbami, bol vykonaný konečný výmaz strany z registra - občianske združenie Slovenská pospolitosť však jestvuje dodnes.

Volebný program AfD je právne bezproblémový. Okrem vyššie uvedeného úryvku o rovnosti nemeckých občanov bez ohľadu na ich európsky či imigrantský pôvod obsahuje tvrdenia a ciele, ktoré už ani v Nemecku nie sú doménou krajnej pravice.

AfD vo svojom programe napríklad brojí proti nelegálnej migrácii, a to aj prostredníctvom sprísnenia hraničných kontrol. Hovorí o obmedzení sociálnych dávok pre migrantov a o ukončení zlučovania rodín.

Tie isté body však už pod tlakom okolností vo svojom programe uvádza aj Merzova vládna CDU/CSU, ktorá dokonca hovorí o tom, že "chce zmeniť európske azylové právo“.

Rozdiel spočíva v zásade iba v tom, že jazyk programu AfD obsahuje pojem spropagovaný rakúskym aktivistom Martinom Sellnerom "reemigrácia", zatiaľ čo CDU/CSU používa zabehnutý pojem "deportácie".

Populizmus plný nezrovnalostí

Príbeh Alternatívy pre Nemecko je príkladom politického paradoxu. Parlamentná strana, ktorá si vďaka médiám, vyjadreniam vládnych politikov - ktorým preferenciami dýcha na krk - a niektorých vlastných členov vyslúžila nálepku demokraciu ohrozujúcej krajnej pravice, združuje a predstavuje ľudí a myšlienky, ktoré do tradičného rámca krajnej pravice rozhodne nezapadajú.

Možno práve aj táto nejednoznačnosť robí stranu pre niektorých voličov príťažlivou a odpudivou zároveň a vyžaduje si obzvlášť triezvy a kritický prístup pri hodnotení jej činnosti - bez zbytočného emotívneho nálepkovania, hany či chvály.