Je nemecká parlamentná strana AfD skutočne pravicovo-extrémistická?

Spolupredsedníčka strany „Alternatíva pre Nemecko“ Alice Weidelová žila roky v registrovanom partnerstve so Srílančankou, s ktorou si osvojila deti, strana oslavuje porážku Nemecka v roku 1945 a v jej rámci pôsobí stranícke zoskupenie „Židia v AfD“.

Alice Weidelová a Tino Chrupalla. Foto:  Sean Gallup/Getty Images

Alice Weidelová a Tino Chrupalla. Foto: Sean Gallup/Getty Images

Po dlhých rokovaniach vo Vile Rothschild v meste Königstein im Taunus bol 23. mája 1949 v Bonne pod dohľadom a so súhlasom troch západných okupačných mocností - Spojených štátov, Veľkej Británie a Francúzska - prijatý Základný zákon (Grundgesetz) pre Spolkovú republiku Nemecko.

Hoci Nemecko ani po zjednotení dodnes ústavu (Verfassung) nemá, v krajine pôsobí civilná kontrarozviedka pod názvom Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV). 

Thomas Haldenwang, prezident BfV. Foto: ČTK / imago stock&people / Sebastian Rau

Ten 2. mája prekvalifikoval stranu Alternative für Deutschland (AfD) z „podozrivej z extrémistickej činnosti“ na „preukázateľné pravicovo-extrémistické“ zoskupenie, pred čím sa vedenie strany 5. mája bránilo žalobou.

Hoci civilná kontrarozviedka napokon oznámila, že až do rozhodnutia súdu nebude označovať stranu za pravicovo-extrémistickú, hlasy za úplný zákaz strany neutíchajú. Naopak, nemecký kancelár Friedrich Merz je voči možnému zákazu strany „veľmi skeptický“.

Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na podpora@standard.sk.

Začať diskutovať

Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.

Všetky komentáre 0

    Zaregistrujte sa

    Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.