Robíme veľa nadbytočných vyšetrení. Môže za to nefukčné eZdravie aj defenzívna medicína

Zo Zdravotníckej ročenky publikovanej v auguste tohto roka vyplýva, že v roku 2023 sme na Slovensku vykonali vyše 66 miliónov ambulantných vyšetrení. Na jedného pacienta vychádza priemerne dvanásť vyšetrení za rok, pričom európsky priemer je šesť až sedem.

Člen parlamentného zdravotníckeho výboru Peter Stachura (KDH) varuje, že preto si ani akútni pacienti nemôžu dohodnúť termíny.

„Často to súvisí aj s tým, že v zákone máme povinnosť chronických pacientov dispenzarizovať. Ak má pacient napríklad päť chronických ochorení, okrem všeobecného lekára chodí aj k piatim špecialistom“, vysvetľuje.  

Nadbytočnosť vyšetrení súvisí aj s tým, že ambulancie sú financované podľa počtu ošetrení.

„Výkony lekári naháňajú, aby vedeli vyžiť. Potom však nechcú brať akútnych pacientov a točia si prevažne chronických, pretože vedia, čo im je,“ upozorňuje poslanec.

Keď pacienta bolí koleno, končí aj u neurológa

Ďalším faktorom je podľa poslanca defenzívna medicína, pri ktorej lekári z opatrnosti indikujú viacero diagnostických vyšetrení, aby mali pacienta posúdeného z rôznych uhlov pohľadu.

„Ak vás napríklad bolí koleno, pošle vás na neurológiu aj na cievne vyšetrenie, lebo príčina môže byť taká aj onaká,“ ilustruje Stachura.

Za problém označuje aj pacientov, ktorí kolujú v systéme, až kým nenájdu lekára, ktorý im napíše diagnózu, ktorú chcú počuť, aby získali nárok na predčasný dôchodok, alebo invalidné zvýhodnenie.

Za ďalší dôvod zbytočných vyšetrení pokladá aj nesprávne chápanie prevencie. Na Slovensku sa podľa neho často zamieňa s návštevou lekára, hoci jej podstatou je najmä vzdelávanie a zmena životného štýlu.

Kritizuje aj duplicitné predoperačné vyšetrenia u internistu alebo všeobecného lekára aj anesteziológa, napríklad pri tehotných ženách s plánovanou sekciou. Zodpovednosť za zdravotný stav budúcej matky pred sekciou by mal podľa neho prebrať anesteziológ, čím by sa predišlo stresu žien z ďalších vyšetrení a odľahčil by sa zdravotnícky systém.

Systém zahlcujú aj opakujúce sa odbery krvi u viacerých lekárov naraz, či posielanie pacientov na magnetickú rezonanciu bez uváženia zmysluplnosti vyšetrenia.

Lekári sa boja žalôb, radšej vyšetrujú viac

Odborníci považujú za hlavný problém vysoký počet pacientov, ktorých majú v kapitácii lekári prvého kontaktu. Na jedného pacienta potom ostáva menej času a častejšie ho odosielajú na špecializované ambulantné vyšetrenia.

Prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová pre Štandard potvrdzuje, že ani im nevyhovuje aktuálny systém úhrad za vyšetrenia.

„Ceny výkonov sú nízke a prevádzkové náklady ambulancií každoročne rastú, preto je prirodzené, že ambulancie musia robiť viac, aby ekonomicky prežili. Tento model odmeňuje kvantitu a nie kvalitu, medicínsku primeranosť a výsledky liečby,“ konštatuje odborníčka.

Kritizuje, že dnešní pacienti si doslova vyžadujú laboratórne či zobrazovacie vyšetrenia „pre istotu“.

„Pacienti sa dožadujú lekárskeho vyšetrenia aj pri ľahkých akútnych stavoch, kde im môže pomôcť lekárnik. Stále častejšie žiadajú komplexné testy či zobrazovacie vyšetrenia, neraz pod vplyvom internetu alebo komerčných laboratórií. Pretrváva mylné presvedčenie, že čím viac vyšetrení, tým kvalitnejšia zdravotná starostlivosť,“ vysvetľuje Orosová.

K nárastu počtu vyšetrení prispievajú podľa nej aj právne riziká a obavy lekárov z prípadných žalôb. „Rastúca ochota pacientov obracať sa na právnikov a zvyšujúci sa počet sťažností zvyšuje opatrnosť lekárov,“ dopĺňa.

Nadbytočné vyšetrenia prinášajú stres aj finančnú záťaž

Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) Mária Lévyová vraví, že evidujú viacero podnetov, hoci ich pacienti často nepomenúvajú ako „nadbytočné vyšetrenia“. Niekedy si lekár nechce nechať ujsť možnú diagnózu, inokedy mu chýba prístup k výsledkom predchádzajúcich vyšetrení.

Stretávajú sa aj s opačným fenoménom – keď lekár nechce poslať pacienta na ďalšie vyšetrenia.

Najčastejšie nadužívanými vyšetreniami sú podľa Lévyovej laboratórne testy, zobrazovacie vyšetrenia (RTG, USG, CT, MRI) a prenatálne a špecializované skríningy, najmä v súkromnom sektore.

Pacientom prinášajú stres, neistotu, ale predovšetkým časovú a finančnú záťaž. „Okrem doplatkov môžu platiť za administratívne úkony, potvrdenia či doplnkové služby. Niektoré vyšetrenia, najmä v súkromných zariadeniach bez zmlúv s poisťovňou, si plne hradia z vlastných zdrojov,“ dodáva.

Čo by mohlo systém odľahčiť?

Zdravotnícky rezort pre Štandard uviedol, že pri eliminácii nadbytočných vyšetrení pomôže schválená novela Zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme.

Zavádza nový pojem „epizóda“, ktorý umožní prepojenie elektronických zdravotných záznamov pacienta týkajúcich sa tej istej diagnózy.

„Lekári tak budú mať rýchlejší a presnejší prehľad o relevantných výsledkoch a úkonoch, čo prispeje k znižovaniu nadbytočne indikovaných vyšetrení,“ dôvodí komunikačný odbor ministerstva.

Novela zároveň upravuje, kto má prístup k údajom v elektronickej zdravotnej knižke, a určuje jasné lehoty, dokedy sa majú dáta uchovávať.

Podľa poslanca Stachuru treba zmeniť aj zber dát. „Musíme špecifikovať, aké údaje a v akej kvalite majú ambulantní lekári posielať do Národného centra zdravotníckych informácií. Aby sme vedeli, koľko vyšetrení za rok vie urobiť napríklad neurológ, koľko pacientov za jeden rok poslal na magnetickú rezonanciu a ten, ktorý ich poslal viac, ako je priemer, nech zdôvodní, prečo tak urobil,“ vysvetľuje politik.

Dôraz kladie aj na edukáciu obyvateľov, aby s každým problémom neutekali za lekárom a nezneužívali systém.   

A navrhuje zmeniť nastavenie cenníka. „Nemôžeme si dovoliť, aby každá preventívka bola financovaná od 30 do 70 eur nad rámec kapitácií, lebo potom sú lekári motivovaní robiť viac preventívok ako vyšetrovať chorých pacientov,“ zhodnotil Stachura. 

Viac vyšetrení neznamená lepšiu starostlivosť

Podľa Orosovej je základom pre zmenu práve nový model úhrad, ktorý by spravodlivo odmeňoval výkony podľa ich náročnosti, reálne zhodnotil možnosti úhrad zo strany štátu a kde je to potrebné, zaviedol spoluúčasť pacienta.

Pomôcť môže aj zavedenie záväzných klinických odporúčaní s jasnou právnou ochranou pre lekárov, ktoré definujú primeranú diagnostiku a znižujú tlak na defenzívnu medicínu.

„Rovnako by pomohlo zvýšenie kompetencií lekárnikov, ktorí by okrem vakcinácie, mohli aj merať základné životné funkcie, laboratórne parametre ako glykémia či zápalové markery a poskytnúť pacientovi radu a liečbu ešte pred návštevou lekára,“ navrhuje prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov.

Stotožňuje sa s dôležitosťou edukácie pacientov, aby rozumeli, že viac vyšetrení neznamená lepšiu starostlivosť a tiež posilnením preventívneho prístupu.

Všetci odborníci sa zhodujú, že treba sfunkčniť elektronické zdravotníctvo, najmä modul eLab, ktorý by umožnil zdieľanie výsledkov jednotlivých vyšetrení pacienta medzi lekármi. „Stúpol by aj komfort pacientov, keďže by nemuseli nosiť fyzicky výsledky vyšetrení lekárom, čo sa ešte stále deje,“ uzatvára Lévyová.