Lekári z vidieka miznú. Obce ponúkajú domy aj príspevky, záujem je minimálny

„Časy, keď bola takmer v každej obci ambulancia aj pre pár stoviek pacientov, sú dávno preč,“ hovorí riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov Naďa Trenčanská Bedušová.

Dôvodom sú predovšetkým vyľudnené obce a regióny, z ktorých ľudia odchádzajú do väčších miest. Bez dostatku obyvateľstva nedokáže v regióne fungovať ani ordinácia.

„Momentálne nastavenie vo financovaní ambulancií neumožňuje udržať jej chod pri nízkom počte pacientov. Je to jav, na ktorý si ako spoločnosť budeme musieť zvyknúť,“ tvrdí s dôvetkom, že jedinou možnosťou štátu udržať lekárov v obciach je dlhodobé prispievanie na chod ambulancie.

Ambulancie sú podnikateľské subjekty, ktoré si na nájom, platy a ostatné prevádzkové náklady musia zarobiť. Peniaze dostávajú najmä vo forme kapitačných platieb [mesačné platby za každého pacienta, pozn. red.].

Mladí lekári sa do vidieckych oblastí nehlásia. To ani v prípade, že tam ostalo tisíc pacientov, lebo do úvahy treba brať potenciál obce v budúcnosti.

„Ak v nej žije prevažne staršie obyvateľstvo a mladí odchádzajú preč, žiaden lekár nebude investovať do budovania prevádzky v doslova umierajúcej obci. Môže tak urobiť samospráva na úkor iných rozvojových aktivít obce a prevziať túto zodpovednosť na seba,“ pomenúva možnosti riaditeľka.

Už aj lekár nad 50 rokov je vnímaný ako mladý

Najčastejším dôvodom úbytku lekárov je podľa nej prirodzené starnutie a ich odchod do dôchodku. Už dnes je približne polovica ambulantných lekárov v dôchodkovom veku a mnohí z nich majú viac ako 70 rokov. Väčšina ostatných sa blíži k dôchodkovému veku.

„Je až absurdné, že pri ambulantných lekároch sa často slovné spojenie ‚mladý lekár‘ používa v súvislosti s doktormi 50+,“ konštatuje.

Zlepšeniu podmienok vidieckych ambulantných lekárov by okrem nastavenia financovania pomohol aj rozvoj samotných regiónov tak, aby sa zastavil proces vyľudňovania.

„V opačnom prípade budeme musieť za zdravotnou starostlivosťou cestovať čoraz ďalej,“ dodáva Trenčanská Bedušová.

S faktom, že prevzatie alebo sprevádzkovanie novej ambulancie nie je pre mladých lekárov až také atraktívne, sa stotožňuje aj viceprezidentka Slovenskej lekárskej komory Valéria Vasiľová.

V nemocnici majú garantovaný plat, ale vlastná ambulancia si vyžaduje ešte viac vynaloženého úsilia a času, aby prevádzka fungovala tak, ako má.

Obce a kraje ponúkajú pre takýchto lekárov síce motivačné príspevky a mnohé benefity, ale do rozhodovania odborníkov vstupujú aj iné faktory.

„Ak plánujú rodinu alebo ju už majú, prihliadajú aj na dostupnosť škôl, škôlky či mimoškolských aktivít. Ak to na mieste nenájdu, ich záujem o ambulanciu padá,“ hovorí pre Štandard.

Boj starostov o lekára v obci je náročný

Štandard oslovil viacero slovenských obcí nad tisíc obyvateľov s otázkou, ako je v ich území zabezpečená zdravotná starostlivosť. Súčasnému starostovi obce Ihľany v okrese Kežmarok sa po troch rokoch od nástupu do funkcie podarilo dostať do dediny odborníka.

„Situácia už bola kritická. V obci absentoval všeobecný lekár od roku 2019. Predtým tu slúžil už nebohý Ján Dudáš, na ktorého ľudia stále spomínajú,“ hovorí Ondrej Čopjak s dôvetkom, že doposiaľ obyvatelia dochádzali za lekárom do obce Toporec, ktorá je od nich vzdialená desať kilometrov. Za najväčší problém označil práve dopravu.

Potenciálneho lekára, ktorý by mohol prísť pracovať do dediny, treba podľa neho v prvom rade presvedčiť, že obec má skutočný záujem byť mu nápomocná počas celého procesu prípravy až po založenie ambulancie.

„Ale je to, samozrejme, o individualite danej osoby, či je stotožnená pracovať na vidieku. Z môjho pohľadu to má zmysel, vyjadrujem nádej, že sa to zlepší aj v iných častiach našej krajiny,“ vraví Čopjak.

Obec Zavar v okrese Trnava má viac ako dvetisíc obyvateľov a všeobecný lekár tam funguje dlhodobo. Ambulancia je dostupná po celý týždeň každý pracovný deň. Za jediný problém považuje starosta Lukáš Sochor jej preplnenosť, pretože do nej prišli pacienti po zatvorení ambulancií z okolitých obcí.

Obec Ľubietová (okres Banská Bystrica) má lekára k dispozícii jeden deň v týždni na tri hodiny. Starosta Pavel Zajac vraví, že sa pre svojich takmer 1 300 obyvateľov v minulosti snažil získať odborníka aj tým, že ponúkal bezplatný prenájom a platby za energie a vodu, ako aj dom na bývanie. Nepodarilo sa.

„Videl sa im malý dom,“ upresnil reakciu potenciálnych lekárov, ktorí sa podľa neho v blízkej budúcnosti budú sústreďovať už len v mestách. Doplnil, že z obvodných lekárov sa v poslednom čase stávajú úradníci, ktorí väčšinu pacientov vybavia cez telefón.

V Alekšinciach v Nitrianskom okrese je všeobecná lekárka dlhé roky, pretože je obyvateľkou obce v určenom obvode, pod ktorý spadajú tri dediny. „Možno by sme inak nikoho ani nemali. Zastupujúci lekár je síce v blízkom meste, no trvalý výpadok našej lekárky by mal negatívny vplyv nielen na seniorov,“ hovorí starosta obce s vyše 1 800 obyvateľmi Pavel Božík.

Kraje ponúkajú benefity, volajú však po podpore od štátu

Samosprávne kraje podporujú zriadenie väčšiny ambulancií v obciach. Takmer všetky Štandardu uviedli, že evidujú znížený záujem lekárov o ordinácie na vidieku, hoci im ponúkajú rôzne dotácie.

Väčšina z nich sa týka podpory materiálno-technického vybavenia fungujúcich, ale aj začínajúcich ambulancií formou nenávratného finančného príspevku, ale napríklad aj príspevku na chod ambulancie či príspevku na bývanie.

Najväčší samosprávny kraj z hľadiska počtu obyvateľov – Prešovský kraj – spravuje až 642 vidieckych obcí, z toho len 67 z nich má lekára. Za posledných päť rokov eviduje skôr ukončenie činnosti ambulancií než vznik nových. Najvýraznejšie problémy s dostupnosťou sú v periférnych oblastiach.

Bratislavský samosprávny kraj tvorí 89 obcí a v 58 z nich je aspoň jeden poskytovateľ v odbore všeobecné lekárstvo pre dospelých.

Trenčiansky samosprávny kraj má 258 obcí a lekárov majú v 51 z nich. „Momentálne je problém získať všeobecného lekára pre dospelých aj do väčších miest, nielen do obcí,“ uviedla hovorkyňa kraja Patrícia Mutňanská s dôvetkom, že kriticky nedostatkový stav je v okrese Považská Bystrica.

Banskobystrická župa s počtom obcí 516 založila v poslednom období jedenásť vlastných ambulancií, v ktorých pracujú najmä lekári, ktorí pôsobili v zahraničí a chcú sa vrátiť domov, alebo lekári zamestnaní v nemocnici.

„Zdravotné poisťovne by mali zvýšiť platby lekárom v menej atraktívnych obciach. Vidíme tiež priestor na zvýšenie financií zo strany štátu pre samosprávne kraje, ktoré tieto prostriedky využijú na tento účel,“ uviedla Vanesa Čierna z komunikačného oddelenia Banskobystrického kraja.

Nitriansky kraj prekvapivo informoval, že všetkých 354 obcí má zabezpečenie zdravotnej starostlivosti vykryté. „Lekári robia služby viacerými spôsobmi. Niektorí majú vo svojom obvode často aj viac obcí, iní migrujú z miesta na miesto,“ upresnila hovorkyňa Zuzana Vilčeková.

Aj pod Zoborom však pozorujú úbytok ambulancií. Kým v roku 2020 ich mali 342, v tomto roku je ich 319.

Podľa hovorkyne Košického samosprávneho kraja Kataríny Strojnej, motivačný systém v súčasnosti nastavuje najmä štát, kraj môže lekárom pomáhať skôr sprostredkovane.

„Napríklad informáciami, spoluprácou s obcami a podporou pri hľadaní priestorov či kontaktov. Do budúcna by výrazne pomohli silnejšie štátne stimuly, ktoré by mladých lekárov motivovali pracovať aj mimo väčších miest,“ zhodnotila Strojná.

Košická župa na podporu ambulantného sektora zriadila v roku 2024 Krajskú zdravotnícku agentúru. Jej úlohou je pomáhať získavať nové kapacity, koordinovať potreby regiónu a podporovať lekárov, ktorí chcú v kraji pôsobiť.

V obciach Trnavského kraja vzniklo v posledných piatich rokoch šesť nových ambulancií všeobecného lekárstva, no zaniklo ich pätnásť. Aktuálne sa dohodli s Nemocnicou A. Wintera v Piešťanoch na otvorení novej pediatrickej ambulancie.

„Pomohli by motivačné balíčky, daňové zvýhodnenie či príspevky na bývanie, ktoré by spravili prax na vidieku ekonomicky atraktívnou. Dôležité je zároveň zlepšiť životné podmienky lekárov a ich rodín – dostupnosť škôl, služieb a bývania,“ uviedol hovorca Trnavského kraja Peter Kováčik.

Dodal, že štát by mal podporovať aj štipendiá a rezidenčné programy pre medikov s väzbou na regióny, znížiť byrokraciu a vytvárať regionálne lekárske centrá, ktoré poskytnú odborné zázemie.

„V úzkej spolupráci so samosprávnymi krajmi by tak mohol vzniknúť udržateľný systém, ktorý prinesie kvalitnú zdravotnú starostlivosť aj mimo veľkých miest,“ uzavrel Kováčik.