Okrem toho navrhuje demilitarizovanú „voľnú ekonomickú zónu“ na (Rusmi) nedobytom území Donbasu, kde by mohli Američania investovať, keďže v tomto regióne a blízkom okolí sa nachádzajú žiadané kritické suroviny, ako je urán, titán, ale aj prvky vzácnych zemín.
Kto ju bude kontrolovať, je zatiaľ podľa ukrajinského prezidenta otázkou, no podľa jeho návrhu by to neboli vojaci Ukrajiny ani Ruska.
Nemenovaný európsky predstaviteľ sa pre Politico vyjadril, že európski spojenci plánujú presunúť vojakov a sledovacie zariadenia na Ukrajinu, pričom budú dronmi monitorovať územie a dodržiavanie mierovej dohody. Prítomní vojaci vraj „nebudú slúžiť na fronte“.
Avšak bola to práve vojenská prítomnosť Západu, ktorá sa stala hlavným zdrojom obáv Moskvy. Takým, pre ktorý sa rozhodla porušiť medzinárodné právo a napadnúť suverénnu krajinu.
A tak hoci Trump vo štvrtok povedal, že USA sú pripravené podieľať sa na poskytovaní bezpečnostných záruk, ak má na dohodu pristúpiť aj Moskva, jej formulácia v duchu piateho článku NATO je v podstate vylúčená.
Ťažko si predstaviť, že Rusko po štyroch rokoch investovania ľudských životov, tisícok ton vojenskej techniky a miliónov rubľov pristúpi na ukončenie vojny bez toho, aby získalo to, za čo bojovalo. Najmä ak má na fronte prevahu.
Ale áno, Rusko vyhráva
Jednotky Kremľa postupujú pozdĺž frontu pomaly, čo je častý argument proti naratívu, že vo vojne víťazí. No hoci sú územné zisky vo vojne faktorom, ktorý je dobre vidieť a ľahko ho zhodnotiť, treba pozerať aj na ďalšie aspekty, ktoré demonštrujú biedne postavenie Ukrajiny. Pred blížiacou sa zimou napríklad na ten energetický.
Rusi demolujú Ukrajinu a jej (najmä) energetickú infraštruktúru na nepoznanie. V čiernom scenári jej hrozia denne aj 20-hodinové výpadky elektriny. A odkedy v ukrajinských rúrach netečie do Európy ruský plyn, nešetrí útočník ani tie. Polovica produkcie je odstavená, pričom dovoz to len tak ľahko nevyrieši. Aj ten musí prichádzať nejakou trasou, na ktorú môžu Rusi cieliť. Potvrdzuje to nedávny útok v okolí Odesy na Transbalkánsky plynovod, ktorým Ukrajina odoberá americký LNG z Grécka.
Táto energetická mizéria pritom nie je len o narušení základného životného štandardu pre obyvateľov, ale aj o tvrdej demoralizácii. A znamená, že aj tá vojenská výroba, ktorá na Ukrajine prebieha, bude čeliť výpadkom.
Ukrajina, poznačená korupčnými škandálmi, jednoducho pomaly mizne pred očami a zo suverénnej krajiny sa stáva bojisko, kde brániacu sa armádu aj štátny aparát udržiavajú v bdelej kóme nezmluvní spojenci.
Kyjev absolútne závisí na finančnej pomoci Európskej únie, ktorej na to dochádzajú zdroje. Ak chce udržať Ukrajinu ďalšie dva roky nad vodou, potrebuje jej posunúť zhruba 150 miliárd eur. To je skoro percento HDP celého spoločenstva.
Na lepšiu predstavu, na Slovensku jedno percento HDP znamená zhruba polovicu tohtoročného konsolidačného balíka za 2,7 miliardy eur.
Skrátka, ide o obrovské sumy peňazí, ktoré si viaceré štáty nemôžu dovoliť bez veľkých (spravidla) politicky nepriechodných škrtov v iných oblastiach. A úver krytý ruskými aktívami je len deravou právne nepriechodnou záplatou, proti ktorej sa formuje čoraz silnejší odpor.
No aj keby Európa dala túto čiastku každé dva roky dohromady, žiaden obrat vo vojne by sa vďaka tomu nekonal. Išlo by o peniaze, ktoré udržia Ukrajinu ako-tak bojaschopnú na to, aby každodenne strácala územie v desiatkach a nie stovkách kilometrov.
