Podľa Rosenbergerovej si deti dokážu ublížiť často ešte agresívnejšie ako dospelí.
„Máme desivý nedostatok detských psychiatrov, psychológov a aj psychiatrických lôžok pre maloletých,“ vraví pre Štandard komisár pre deti Jozef Mikloško, ktorý na duševné zdravie detí upozorňoval v priebehu celého roka.
Za zhoršeným duševným zdravím stojí podľa neho dlhodobé vnútorné trápenie, pocit nepochopenia, osamelosť, tlak na výkon alebo odmietnutie. Ako vraví, často sú za tým šikana, vzťahy v rodine a online priestor, ktoré sú zväčša spúšťačom psychickej krízy.
Detská psychiatrička Anna Kováčová už dávnejšie hovorí aj o deťoch, ktoré sú formované v prostredí, kde chýbajú akékoľvek hodnotové kritériá. Taktiež sú ovplyvňované modernými ideológiami, ktorým chýba akýkoľvek rešpekt k životu, tradíciám a zvyklostiam národov.
Ako pre Štandard uviedla, badať tu aj fenomén rodovej dysfórie, pričom pribúda mladých ľudí, ktorí ju pociťujú a často preto trpia depresívnymi poruchami, poruchami osobnosti, úzkostnými poruchami a samovražednými sklonmi.
„Rozkazujú pohlavné orgány mozgu alebo mozog pohlavným orgánom? Treba zmeniť mozog, na to máme psychiatrov. Viac sa treba zamerať na terapiu, neprerábať telo,“ vraví o transsexualite, ktorá u detských psychiatrov zaznamenáva obrovský nárast.
Ako uvádza, geneticky existujú len dve pohlavia determinované od počatia. Biologické pohlavie je podľa nej nadradené sociálnemu konštruktu genderu. Ako Kováčová vraví, dnešná spoločnosť sa správa ako takzvaní trvalí adolescenti – vzdorovito, infantilne. „Gender je umelý sociálny konštrukt. No ľudia sa boja prijať pravdu, boja sa, že tým stratia svoju slobodu,“ dodáva.
Psychiatrička Rosenbergerová upozorňuje, že v tejto chvíli potrebujeme lôžka pre deti rovnako ako lekárov, ktorí by chceli robiť pedopsychiatriu a stredný zdravotný personál, ktorý by sa nebál. Psychiatria nie je podľa nej len o agresivite, drogách a vyhrážkach.
„Musíme si uvedomiť, že z chorých, narušených, problémových detí nevyrastú zdraví, bezproblémoví dospelí,“ vraví psychiatrička.
Keďže sa Slovensko neustále borí s nedostatkom detských ambulancií a lôžok, niektorí odborníci tvrdia, že je potrebné s takýmito deťmi pracovať komunitne, teda tak, aby deti mohli žiť so svojou rodinou a ostávali by doma. Navštevovali by ich vyškolení zdravotníci.
Zo svojich ambulantných skúseností si však psychiatrička nevie predstaviť, že nepošle do nemocnice dieťa, ktoré ohrozuje okolie, vyhráža sa zabitím kohokoľvek vo svojom okolí, či dieťa, ktoré príde skaličené, dorezané a hovorí jej, že chce zomrieť.
Preto by sa podľa nej mali do budúcnosti budovať pre deti so zhoršeným duševným zdravím prioritne lôžka.
Zdá sa, že Slovensko zatiaľ v oblasti duševného zdravia mladistvých zlyháva. Uvidí sa, čo prinesie novovytvorená nadrezortná pracovná skupina zameraná na prevenciu duševného zdravia detí a mladistvých, ktorú ešte v júni zriadil minister zdravotníctva Kamil Šaško.
Skupina má za cieľ zlepšiť dostupnosť psychologickej a psychiatrickej starostlivosti a venovať sa aj otázkam závislostí u maloletých.
„Z prostriedkov plánu obnovy a odolnosti budú najneskôr do marca 2026 vybudované tri detské psychiatrické stacionáre v Martine, Bratislave a Prešove a dve špecializované centrá pre poruchy autistického spektra v Prešove a Turci celkovo vo výške takmer 2,5 milióna eur,“ informoval počas roka Štandard komunikačný odbor rezortu.
Z plánu obnovy sa zatiaľ v septembri 2025 podaril otvoriť detský psychiatrický stacionár v prešovskej nemocnici zameraný na široké spektrum psychických ochorení a diagnostických jednotiek. Ten má umožniť včasnejší terapeutický zásah a predchádzať hospitalizáciám.
V októbri sa zároveň dokončila rekonštrukcia kliniky detskej psychiatrie v NÚDCH v Bratislave s rozšírením stacionára a lôžok, ktoré by mali zlepšiť podmienky detí a tínedžerov s psychiatrickými poruchami.
Pracovná skupina má do marca 2026 predložiť strategický koncept prevencie.
